Kardinál Burke povedal, že tradičná latinská omša je „misijná“ a priťahuje mladých ľudí svojím zmyslom pre posvätné a transcendentné.
(LifeSiteNews) — Kardinál Raymond Burke opäť dôrazne obhajoval tradičnú latinskú omšu a nedávno ju nazval „neoceniteľným pokladom Cirkvi, ktorý treba chrániť a vážiť si ho, pretože je úzko spätý so samotnou identitou Rímskokatolíckej cirkvi“.
Americký kardinál sa o tom vyjadril v rozhovore pre Notre-Dame de Chrétienté, organizátorov každoročnej púte v Chartres, počas tohtoročného víkendového podujatia na Turíce koncom mája, hoci rozhovor bol zverejnený až 14. júla. Púť prilákala rekordných 20 000 účastníkovs priemerným vekom 22 rokov, a to aj napriek intenzívnym horúčavám a pretrvávajúcim obmedzeniam tohto starobylého obradu v mnohých diecézach.
Hovoriac o téme misie, kardinál Burke zdôraznil, že liturgia slávená podľa staršieho zvyku ( usus antiquior ) rímskeho obradu je sama o sebe misionárska. „Je zrejmé, že táto liturgia je misionárska,“ povedal. „Toto sa prejavuje jej plodmi teraz rovnako ako v minulých storočiach, pretože priťahuje svojím zmyslom pre posvätné a transcendentné. Toto je obzvlášť zrejmé u mladšej generácie, ktorá má hlboký smäd po duchovnom v čoraz horizontálnejšom svete.“
Kardinál sa tiež vyjadril k obavám o zlučiteľnosť úcty k tradičnej liturgii s Druhým vatikánskym koncilom. Odmietol akékoľvek tvrdenie, že katolíci, ktorí sa zúčastňujú omše podľa liturgických obradov z roku 1962, sú nejako menej než úplne katolíci alebo sú proti koncilu. „Je zrejmé, že je možné byť plne katolíkom a zároveň prijímať sviatosti podľa kníh z roku 1962,“ vyhlásil. „Je absolútne neprijateľné tvrdiť opak.“
Poukázal na to, že liturgické obrady z roku 1962 boli tie isté, ktoré používali všetci konciloví otcovia počas samotného Druhého vatikánskeho koncilu. Akékoľvek tvrdenie, že vernosť týmto knihám vyžaduje odmietnutie koncilu alebo platnosti neskorších foriem sviatostí, je podľa jeho učenia historicky a teologicky neopodstatnené. Kardinál vyzval na hlbšie štúdium liturgického vývoja medzi rokmi 1965 a 1969 vrátane preskúmania návrhu misála biskupskou synodou, aby sa objasnil proces, ktorý viedol k vydaniu misála z roku 1969. „V tomto smere sa vykonáva veľa práce,“ poznamenal.
Kardinál Burke, rodák z diecézy La Crosse vo Wisconsine, tiež predniesol katechézu o doktríne, že „mimo Cirkvi niet spásy“, pričom zdôraznil, že „jediná cesta spásy, ktorú s istotou poznáme – pretože nám ju Boh zjavil – vedie cez Cirkev a krst,“ povedal. „V tomto zmysle dobrovoľné oddelenie sa od Cirkvi prostredníctvom schizmy alebo herézy ohrozuje vlastnú spásu. Sväté písmo a náš Pán, ako aj neustále učenie Cirkvi, vždy jasne hovorili o tom, že duše sa, žiaľ, strácajú.“
Rozhovor sa konal na pozadí výzvy pápeža Leva XIV. k štedrým pastoračným riešeniam pre komunity zasvätené mimoriadnej forme omše ( Vetus Ordo ) pri rešpektovaní smerníc koncilu. Kardinál Burke tento prístup privítal a vyjadril nádej, že pápežova nadchádzajúca návšteva Francúzska od 25. do 28. septembra – vrátane zastávok v Paríži a Lurdoch – prinesie posolstvo jednoty a uzdravenia rán, ktoré v súčasnosti postihujú Cirkev.
Kardinál Burke tiež zdôraznil známky nádeje uprostred sekularizácie. Hoci si všimol vítaný nárast počtu dospelých katechumenov vo Francúzsku, varoval, že by to nemalo zatieniť pokles krstov detí a naliehal na obnovenie zamerania sa na odovzdávanie viery deťom prostredníctvom „solídnej kresťanskej výchovy“. Pozoroval skutočnú obnovu, ktorá prebieha vo veľkých kresťanských rodinách vo Francúzsku aj v Spojených štátoch, a označil ju za „skutočné znamenie nádeje“.
V tomto ohľade samotná púť v Chartres s veľkým počtom mladých účastníkov pristupujúcich k sviatostiam pokánia a Eucharistie slúžila ako živý príklad duchovnej vitality, ktorú opísal kardinál Burke. „Táto púť je pozoruhodná veľkou mladosťou jej účastníkov a ich nadšením a horlivosťou,“ poznamenal. „Je to veľký znak duchovnej vitality a pôsobenia Ducha Svätého. Je to tiež krásny dôvod na nádej. Kiež by si všetci účastníci zachovali tento duchovný impulz po celý svoj život.“