Kardinál Robert Sarah vyzval Európu a Afriku, aby svoje budúce vzťahy zakladali na pravde, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti, a nie na ideologických prístupoch. Zároveň varoval, že dnešné geopolitické konflikty pramenia z toho, čo nazval „krízou logosu“, v ktorej sa rozum a jazyk stali nástrojmi moci, a nie pravdy.
Vo svojom prejave na podujatí, ktoré sa konalo v stredu v Európskom parlamente v Bruseli, bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí uviedol, že medzinárodnú spoluprácu čoraz viac narúša rastúca priepasť medzi jazykom a realitou. „Vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Afrikou sa slová teraz nepoužívajú na odhalenie reality, ale na jej zatajenie a dokonca skreslenie,“ povedal Sarah.
S odkazom na pojmy ako „sexuálne a reprodukčné zdravie“, „rodová rovnosť“ a „ľudské práva“ Sarah argumentoval, že takýto jazyk sa niekedy používa na podporu konceptov, ktoré mnohé africké spoločnosti nezdieľajú ani si nezvolili.
„Ak slová už neznamenajú to, čo hovoria, ako môže existovať autentický dialóg?“ spýtal sa. „Ako môže Afrika dôverovať Európe, ktorá hovorí nejednoznačnými a dvojsečnými slovami?“ Varoval, že medzinárodné dohody založené na nejednoznačnej terminológii riskujú, že sa stanú „nástrojmi zvrátenosti a tichej moci“ namiesto skutočnej spolupráce.
Poučenie z encykliky o umelej inteligencii
Sarah sa odvolal na encykliku pápeža Leva XIV. Magnifica humanitas, vydanú v máji, v ktorej argumentoval, že hoci sa zaoberá etickými výzvami umelej inteligencie, jej varovanie pred manipulatívnym a zavádzajúcim jazykom sa rozširuje za hranice technológií na diplomaciu a medzinárodnú spoluprácu.
Povedal, že encyklika vyzýva politických činiteľov s rozhodovacou právomocou, aby zabezpečili, že politické, ekonomické a technologické systémy zostanú založené na pravde a vždy slúžia ľudstvu. Taktiež trvá na ľudskej kontrole a morálnom úsudku, aby umelá inteligencia zostala v službách ľudstva a nestala sa jeho pánom.
Sarah varoval pred redukovaním ľudí na „štatistické kategórie alebo nástroje ekonomickej moci“ namiesto uznania ich „transcendentnej dôstojnosti“. Encyklika v konečnom dôsledku kladie ľudstvo do centra pozornosti.
„Otázka vždy zostáva antropologickou,“ povedal a naliehal na Európu a Afriku, aby svoje partnerstvo založili na „pravde o človeku, rodine a národoch“.
Spolupráca medzi Európou a Afrikou
Na otvorení konferencie taliansky poslanec Európskeho parlamentu Paolo Inselvini uviedol, že podujatie ponúka príležitosť znovuobjaviť kresťanské korene Európy a zároveň presadzuje „otvorený a rovnocenný dialóg“ s Afrikou založený na pravde a nie na ideológii.
Podpredsedníčka Európskeho parlamentu Antonella Sberna uviedla investičnú stratégiu EÚ s názvom „Globálna brána“ a taliansky „Matteiho plán“ ako príklady spolupráce s Afrikou založenej na „rešpekte, realizme a identite národov“. Uviedla, že takéto diskusie sú užitočné pri „premieňaní našich hodnôt do legislatívy a konkrétnych zmien“.
„Globálna brána“, spustená v roku 2021, je hlavnou globálnou investičnou stratégiou EÚ. V rámci tejto stratégie si EÚ kladie za cieľ zmobilizovať verejné a súkromné investície v celej Afrike až do výšky 150 miliárd EUR.
Most medzi kontinentmi
Sarah, ktorý sa narodil v Guinei, bol v roku 1979 vo veku 34 rokov pápežom Jánom Pavlom II. vymenovaný za arcibiskupa Konakry, čím sa v tom čase stal najmladším katolíckym biskupom na svete. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2010 vymenoval za predsedu Pápežskej rady „Cor Unum“ a pápež František ho v roku 2014 vymenoval za prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí – túto funkciu zastával až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2021.
Arcibiskup Bernardito Kleopas Auza, apoštolský nuncius pri Európskej únii, ktorý na podujatí tiež prehovoril, si spomenul na svoje prvé stretnutie s kardinálom počas rekonštrukčných prác po zemetrasení na Haiti v roku 2010. Saraha opísal ako niekoho, koho život a služba zahŕňali Afriku, Európu a univerzálnu Cirkev.
Preložil a upravil z originálu EWTN News English, spravodajský partner CNA Deutsch.