„Lebo ak toho nazveme prorokom, zavrhneme Daniela“
Keď sa na druhý deň opäť zišli, povedali mu: „Objasni nám, ctihodný muž, podobenstvami a rozumom vieru, ktorá je zo všetkých najlepšia.“
Filozof im odpovedal: „Istý kráľ mal vo veľkej úcte a obľube dvoch manželov (Adam a Eva). Keď sa však prehrešili, vyhnal ich a vypovedal z krajiny. Tam žili mnoho rokov a splodili deti v chudobe. Deti sa schádzali a navzájom radili, ako by opäť získali pôvodnú hodnosť. Jeden z nich hovoril takto, druhý zase inakšie a iní radili opäť inak. Ktorú radu by sa teda patrilo prijať? Či nie tú najlepšiu?“
Oni však odpovedali: „Prečo takto hovoríš? Veď každý pokladá svoju radu za lepšiu od druhého. Židia pokladajú svoju za lepšiu, Saracéni takisto a iní zase svoju. Osvetli nám teda, ktorú z nich máme chápať ako najlepšiu?“
Filozof na to povedal: „Oheň skúša zlato a striebro, človek však rozumom oddeľuje lož od pravdy. Povedzte mi teda: Čo bolo príčinou prvého pádu? Či nie pohľad na sladký plod a zatúženie po božskosti?“
Oni odpovedali: „Tak je to.“
Filozof pokračoval: „Ak niekomu príde zle, pretože sa najedol medu, alebo napil studenej vody, príde lekár a povie mu: Jedz ešte veľa medu a uzdravíš sa! A tomu, čo pil vodu, povie: Napi sa studenej vody, staň si nahý na mráz a uzdravíš sa. Iný lekár to však nepovie, ale prikáže opačný liek, miesto medu piť horké a postiť sa, a namiesto studeného piť niečo teplé a ohriať sa. Ktorý teda z oboch rozumnejšie lieči?“
Všetci povedali: „Ten, čo prikazuje opačné lieky. Lebo horkosťou treba umŕtviť telesnú žiadostivosť a pokorou pýchu, a liečiť opačné opačným. Veď aj my hovoríme, že strom, čo najprv vypustí tŕň, nakoniec plodí sladké ovocie.“
Znova odpovedal Filozof: „Dobre ste povedali. Kristov zákon totiž ukazuje tvrdosť Božieho života, neskôr však vo večných príbytkoch prináša stonásobné ovocie.“
No jeden z nich, radca, čo dobre poznal saracénsku zlobu, opýtal sa Filozofa: „Povedz mi, hosť, prečo sa vy nedržíte Mohameda? Veď on veľmi pochválil Krista vo svojich knihách, hovoriac, že sa narodil z Panny, Mojžišovej sestry (porov. Korán 3, 36; 19, 28), že je veľký prorok, kriesil mŕtvych a veľkou mocou liečil všelijaké choroby“ (porov. Korán 3, 49).
Filozof mu odpovedal: „Nech nás súdi kagan! Povedz však: Ak je Mohamed prorokom, ako máme veriť Danielovi? On totiž povedal: ´S Kristom zaniká každé videnie a proroctvo. ´Keďže sa onen zjavil po Kristovi, ako môže byť potom prorokom? Lebo ak toho nazveme prorokom, zavrhneme Daniela (Porov. Dan 9, 24- 26).“
No mnohí z nich povedali: „To, čo hovoril Daniel, hovoril z Božieho ducha. O Mohamedovi však všetci vieme, že je luhár a záhubca spasenia všetkých, ktorý svoje znamenité bludy vykonštruoval na zlobu a necudnosť.“
Tu ich prvý radca povedal saracénskym priateľom: „Tento hosť s Božou pomocou povalil na zem všetku židovskú pýchu a vašu ako nečistú prehodil cez rieku na druhú stranu.“
Všetkému ľudu však povedal: „Ako dal Boh kresťanskému cisárovi moc nad všetkými národmi a dokonalú múdrosť, tak im dal aj vieru, bez ktorej nikto nemôže dosiahnuť večný život. Bohu sláva naveky.“
A všetci odpovedali: „Amen.“
Filozof, slziac, povedal všetkým: „Bratia i otcovia, priatelia a deti, hľa, Boh vám dal všetku chápavosť a aj náležitú odpoveď. * Ak je ešte aj teraz niekto, čo sa protiví, nech príde a nech nás preprieči alebo bude prepriečený. Kto s týmto súhlasí, nech sa nechá pokrstiť v mene Svätej Trojice. Kto však nechce, ja som ďaleko od tohto hriechu, ale on uvidí v súdny deň, keď zasadne Starec, aby súdil všetky národy ako Boh (Porov. Dan 7, 9- 10).“
Odpovedali mu: „Nie sme sami sebe nepriateľmi. No tomu, kto môže, prikazujeme, nech sa dá dobrovoľne pokrstiť; kto chce, od tohto dňa. No kto sa z vás klania smerom na západ, alebo sa modlí po židovsky, alebo sa drží saracénskej viery, ten čoskoro príjme od nás smrť.“
A tak sa rozišli s radosťou. Pokrstilo sa z nich do dvesto ľudí a zavrhli pohanské mrzkosti a nezákonné manželstvá.
Kagan však napísal cisárovi takýto list: „Poslal si nám, vladár, muža takého, čo nám ukázal, že kresťanská viera je svätá slovom i skutkom. Keďže sme sa presvedčili, že to je pravá viera, prikázali sme nechať sa dobrovoľne krstiť a dúfame, že aj my to dosiahneme. Všetci sme spojencami a priateľmi tvojho cisárstva a hotoví preukázať ti službu, kedykoľvek budeš potrebovať.“
Keď kagan odprevádzal Filozofa, chcel mu dať mnohé dary, ale on ich neprijal, hovoriac: „Daj mi, koľko len máš tu zajatých Grékov. To mi je milšie, ako všetky dary.“
Zhromaždili ich do dvesto a odovzdali mu ich. I odišiel naradostený svojou cestou.
Pripravil: Anton Čulen
Život Konštantína Cyrila, Karmelitánske nakladateľstvo Bratislava 2013
*Boh vám doprial chápať zjavené pravdy našej viery, a tak jej prostredníctvom vám dáva náležité odpovede pre náš život.
Podporiť tvorbu webu AZN môžete aj vy zaslaním ľubovoľnej čiastky s označením DAR na číslo účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056