Ak náš národ teraz, v tejto najťažšej skúške svojich kresťanských dejín, bude upierať zrak k Sedembolestnej Panne Márii, nepodľahne ani zvodom ani hrozbám
Pamätám si, ako som sa niekedy po vzniku II. Slovenskej republiky, potom, čo naša Národná rada prijala zákon o štátnych sviatkoch, vybral na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska (15. septembra), a tiež aj na sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júla) v predpoludňajších hodinách na svätú omšu do niektorého kostola v Bratislave. S prekvapením som zistil, že hoci je štátny sviatok, kostoly sú pozatvárané a sväté omše sú tak, ako aj v iný všedný deň v roku.
Keď som sa spýtal niektorých kňazov, že prečo na tento štátny sviatok nie je svätá omša aj doobeda, nakoľko je v týchto dňoch štátny sviatok a teda deň pracovného pokoja, tak som vo väčšine prípadov dostal odpoveď, že: „Prečo by mala byť svätá omša, keď to nie je prikázaný sviatok?“ Vtedy som si prvý krát uvedomil, aká je to z našej strany neúcta a nevďačnosť voči Sedembolestnej Patrónke Slovenska, ako aj voči našim vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi. Či Pán Ježiš Kristus neočakáva aj dnes od nás vďačnosť, tak, ako to očakával aj od desiatich malomocných, ktorých uzdravil?
„Na ceste do Jeruzalema (Pán Ježiš) prechádzal pomedzi Samáriou a Galileou. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ (Lk 17, 11-19)
Pán Ježiš to predsa povedal všetkým, nielen tomu cudzincovi – Samaritánovi, ktorý mu prejavil úctu a vďačnosť „choď, tvoja viera ťa uzdravila“! Desať ich bolo uzdravených, ale len jeden si vytvoril k Ježišovi živý a dôverný vzťah. Aký je náš vzťah k Bohu, Sedembolestnej a ku sv. Cyrilovi a Metodovi? Kto je z tohto evanjelia pre mňa vzor, tá väčšina, čo neprejavila úctu, alebo je pre mňa vzorom cudzinec, čo tú úctu Bohu prejavil? Jeden cudzinec, ktorý nebol pre Židov žiadnym vzorom viery, si uvedomil, že treba Ježišovi prejaviť úctu a vďačnosť. Žiaľ, tých deväť, čo si namýšľali, že sú vzorom viery pre všetkých, nielen pre tohto Samaritána, Kristovi žiadnu vďačnosť ani úctu neprejavilo. Väčšina vždy nemusí mať pravdu a pravda nemusí byť to, čo si myslí väčšina.
Prejavme znovu úctu a vďačnosť nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a jeho Nebeskej Matke, Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska a našim vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi
Novéna k Sedembolestnej Panne Márii Patrónke Slovenska
V posledných rokoch zažívame priam brutálne útoky Extrémistických zástancov bojového ateizmu (EZBA) a vzbúrencov proti Bohu (VZPB) na Boha, Cirkev, Desatoro, kresťanské korene slovenského národa, ako aj na Sedembolestnú Pannu Máriu, Patrónku Slovenska. S bolesťou v srdci si spomíname na to, ako počas tzv. pandémie v rokoch 2020-2022 KBS zradila Ježiša Krista a veriacich, nechala pozatvárať kostoly na celom Slovensku, veriacim bránila v pristupovaniu ku sviatostiam, liturgické predpisy nahradila štátnymi vyhláškami, vzdala sa vlastnej autonómie, nanútila veriacim v rozpore s tisícročnou tradíciou nedôstojné prijímanie Najsvätejšej Eucharistie do rúk, boli zrušené o.i. aj púte do Šaštína, resp. sa na nich mohlo zúčastniť len obmedzené množstvo veriacich. O dva roky nato, v roku 2024 boli veriaci vyzvaní, aby sa púte do Šaštína pre nebezpečenstvo silného dažďa a vetra nezúčastnili, ale celá „šľachta“ sa jej nadšene zúčastnila, aj keby, ako sa v Šaštíne hovorí, „z neba aj tragače padali“.
A po ďalších dvoch rokoch Vláda SR so súhlasom KBS z dôvodu akejsi „konsolidácie“ zrušila štátny sviatok Sedembolestnej Panny Márie 15. septembra. V roku, kedy si pripomíname 290. výročie (1736-2026), kedy naši predkovia s Božou pomocou, s nadšením, s úctou a vďakou, začali stavať Baziliku v Šaštíne.
Verní tradíciám našich otcov nemôžeme prejsť popri pätnástom septembri a nespomenúť si osobitným spôsobom na tú, ktorú Slováci uctievajú ako svoju národnú patrónku, Sedembolestnú Pannu Máriu. Pod týmto titulom si ju uctievali celé generácie našich predkov od čias sv. Cyrila a Metoda, aby po toľkých stáročiach požiadali Kristovho námestníka, pápeža, aby to svojou autoritou potvrdil. A pápež Pius XI. v roku 1927 vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za Patrónku Slovenska.
Po tejto veľkej pocte pre slovenský národ mala už dávno zo strany našich biskupov nasledovať žiadosť na Kristovho námestníka, aby sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska (15. september) a sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl), boli na Slovensku vyhlásené a ustanovené ako prikázané sviatky. Slovenský národ by tým prejavil veľkú vďačnosť a úctu nielen k Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska, ale aj k apoštolom Slovákov sv. Cyrilovi a Metodovi.
„Sedembolestná Panna Mária je do istej miery obrazom života slovenského národa. Aj on prešiel krížovou cestou s mnohými zastávkami, z ktorých najtragickejšie boli vpády krutých národov z východu a neustále vojny. Ak sa náš národ ako celok udržal, tak za to môže ďakovať len sile, ktorá mu pramenila z duše pretvorenej vierou a kresťanskou nádejou. Prijatím kresťanstva sa naši predkovia stali národom a jemu vďačia za zachovanie svojej totožnosti. Vo viere, v Božích chrámoch, v náboženských knihách i na pútnických mariánskych miestach hľadali nielen posilu pre každodenný život, ale aj v útrapách národných.
Púť je a ostane charakteristikou slovenskej nábožnosti.
Keď sa pútnici po niekoľko hodinovej alebo niekoľko dňovej ceste objavili pred milostivou sochou Sedembolestnej v Šaštíne a upreli na ňu svoj vnútorný zrak, viac ako fyzické oči, veľmi dobre si uvedomili, že tá, pred ktorou kľačia, je matkou, že ona pozná bolesť a vie pochopiť ľudské srdce. Pohľad na ňu, Bohom najväčšmi milovanú ženu, ktorá sa však stala Matkou Bolestnou, im otvoril oči a začali tušiť tajomný zmysel ľudskej bolesti, tejto popri omyle, hriechu a smrti najnepochopiteľnejšej stránky ľudského života. Sotva jestvuje obraz, ktorý by chudobnému, nepochopenému človeku vedel vliať viac dôvery a sily ako obraz Piety, Sedembolestnej s mŕtvym božským Synom v lone.
Keď sa pútnici vracali domov, odnášali si v duši s potechou a posilou aj istotu, že všetko má svoj zmysel a účel, dokonca i bolesť a smrť. To bola lekcia, ktorú ich naučila Sedembolestná. Mnohí z nich si jasne uvedomili, že tak, ako sa ľudia rodia v bolesti pre pozemský život, tak sa rodia aj pre život ducha. Niekto musí vziať na seba bolesti pôrodu, niekto musí platiť. Platiť aj za iných, za obrátenie syna alebo dcéry, otca alebo matky, snúbenice alebo snúbenca, priateľa alebo známeho, národa alebo celého sveta. Ale i za obrátenie seba, za premenu vlastného života.
Slzy sú neraz svetlom, prizmou, ktorá človeku umožní „vidieť“ Boha. Koho viera ešte neprešla krstom bolestí, nie je vierou vyskúšanou a často má pochybnú hodnotu. Ako obilie potrebuje rosu, aby dozrelo, tak duch potrebuje slzy, aby vyzrel. Očistia mu zrak a umožnia vidieť hlbšie a ďalej. Človek si to ťažko prizná, keď na neho doľahne kríž. Presvedčí sa o tom neskôr a povie: Pán Boh vedel, prečo mi poslal tento kríž. Vie, že bolesti skôr pozdvihnú ľudskú osobu ako radosti: lámu putá egoizmu, osvietia rozum, posilnia srdce.
Ak sa naši predkovia obracali k Matke Sedembolestnej, tak preto, aby našli životnú silu a učili sa múdrosti ako riešiť problémy pozemského jestvovania.
A ak náš národ teraz, v tejto najťažšej skúške svojich kresťanských dejín bude aj naďalej upierať zrak k nej, nepodľahne ani zvodom ani hrozbám. Rodičia nezradia deti tým, že ich prestanú viesť k Bohu a deti nezradia rodičov a predkov tým, že opustia to, čo tvorilo dušu našich dejín, našich rodín, čo nás držalo v tragických skúškach cez celých trinásť storočí nášho jestvovania ako národného celku.
Vtedy Matka Bolestná opäť rozprestrie svoj plášť a zachráni národ a všetkých jeho príslušníkov pred duchovnou skazou. Vráťme Pannu Máriu do našich rodín, do stredu nášho národa. S ňou sa do nich vráti viera, s vierou láska a s láskou všetko ostatné, čo robí život na zemi príjemným a vo večnosti nekonečne šťastným“. (A. H. Mateje, Ozvena slova)
Prejavme znovu úctu a vďačnosť nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a jeho Nebeskej Matke, Sedembolestnej Panne Márii, Patrónke Slovenska a našim vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi a žiadajme, aby sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska (15. september ) a sviatok sv. Cyrila a Metoda (5. júl), boli na Slovensku vyhlásené a ustanovené ako prikázané sviatky.
Na orodovanie Sedembolestnej Panny Márie, Boh žehnaj Slovensko
Anton Čulen
———- Forwarded message ——— Od: Anton Culen <uskutocnujte.slovo@gmail.com> Date: po 7. 9. 2026 o 23:13 Subject: Najdôstojnejší otcovia arcibiskupi a biskupi! Žiadame, aby sviatok Sedembolestnej P. Márie a sviatok sv. Cyrila a Metoda boli na Slovensku vyhlásené a ustanovené ako prikázané sviatky
To: <sekretar@kbs.sk>, J.E. Mons. Stanislav Zvolenský, J.E. Mons. Bernard Bober, Rábek František, Jozef Halko, Sekretariát trnavského arcibiskupa, Nitra , kuria, Sekretariát biskupa , Kancelaria,
Cc: Katolícke noviny šefredaktor , Katolícke noviny- sekretariat , Rádio Lumen , Rádio Maryja , Rádio proglas , Tv Markíza , TV NOE , TV LUX , TKKBS , tasr , TASR , SITA , Redakcia Kanadský Slovák , , STV , ,