Stalo sa to asi 20. júna 1949. Ráno prišiel do mojej kancelárie istý pán a odovzdal mi od Slovenského úradu pre cirkevné veci v Bratislave list, z ktorého som sa dozvedel, že tento úrad vymenoval doručiteľa listu Rudolfa Martiša, za štátneho zmocnenca na apoštolskej administratúre v Trnave.
Ďalej som sa v liste dočítal, že úradnú poštu je oprávnený prijímať a otvárať len štátny zmocnenec a bez jeho súhlasu a podpisu nemožno vybaviť a odoslať nijaký úradný spis.
Opýtal som sa pána Martiška, či je katolík a či si uvedomuje, že prevzatím a vykonávaním funkcie štátneho zmocnenca bude zasahovať do čisto cirkevných záležitostí a uvalí tak na seba exkomunikáciu.
Podotkol, že funkciu prijal dobrovoľne a bude ju vykonávať bez ohľadu na to, či sa to prieči cirkevným predpisom a či to bude Cirkvi na škodu.
Pripomenul som mu, že by si mal všetko ešte raz uvážiť a nekonať proti predpisom Cirkvi, ktorej je členom. Na toto už nereagoval, požiadal ma, aby som mu ukázal stôl, pri ktorom bude úradovať, a aby sme mu predložili dnešnú poštu a predložili na cenzúru už vybavené spisy.
Keď si sadol a začal otvárať poštu, ktorú mu priniesol náš civilný zamestnanec Hájek, povedal som mu:- Pán Martiš, ľutujem, ale musím vás upozorniť, že týmto činom ste upadli do exkomunikácie.
-To ma vôbec nezaujíma,- odpovedal Martiš. Na druhý deň ráno, len čo vošiel ku mne do kancelárie, podal mi list, vraviac:- To je moja odpoveď na váš včerajší útok proti mne!
V liste oznamoval farskému úradu Bratislava – Nové Mesto, že vystupuje z Cirkvi. Opýtal som sa ho, či sa nehodlá s Cirkvou zmieriť. Odpovedal, že nie. Vtedy som mu povedal: – Podľa predpisu treba zaznačiť vystúpenie z Cirkvi v krstnej matrike a ohlásiť to veriacim v kostole.
Odpovedal mi, že si to ohlásenie vo svojom rodisku, v Komjaticiach, neželá, ba zakazuje ho. Neodpovedal som mu na to a ani som to neprikázal v Komjaticiach ohlásiť.
Viliam Mitošinka, Pamäti kňaza, Lúč 1992
Pripravil A. Čulen