Pápež Benedikt XVI. o Lurdoch

Na spomienku Lurdskej Panny Márie dokumentuje kath.net homíliu pápeža Benedikta XVI. pri sviečkovej procesii v Lurdoch 13. septembra 2008:
Pred 150 rokmi, 11. februára 1858, uvidelo jednoduché dievča z Lúrd, Bernadeta Soubirousová, na tomto mieste mimo mesta pri Massabielskej jaskyni svetlo a v tomto svetle mladú pani „krásnu, nadovšetko krásnu“.

 Táto pani sa na ňu obrátila s dobrotou a láskou, s rešpektom a dôverou. „Vykala mi,“ rozpráva Bernadeta“. ´Urobili by ste mi tú láskavosť a prichádzali sem v budúcich 15 dňoch?´ pýtala sa ma. … Pozerala na mňa ako človek, ktorý hovorí s iným človekom.“ V tomto rozhovore, v tomto jemným citom poznačenom dialógu ju pani poverila, aby odovzdala celkom jednoduché posolstvá o modlitbe, pokání a obrátení.

To, že je Mária pekná, neprekvapuje, veď vo svojom zjavení 25. marca 1858 opisuje svoje meno: „Ja som Nepoškvrnené počatie.“
Pozrime sa na túto „Slnkom odetú Ženu“, ktorá sa nám predstavuje vo Svätom písme (Zjv 12,1). Preblahoslavená Panna Mária, slávna Žena tajomného zjavenia, má na hlave veniec z 12 hviezd, ktoré predstavujú 12 kmeňov Izraela, celé spoločenstvo svätých a súčasne má pod nohami mesiac, obraz smrti a smrteľnosti. Mária zanechala smrť za sebou, ona je celkom odetá do života, života svojho Syna, vzkrieseného Krista. Tak je znamením víťazstva lásky a dobra, víťazstva Boha. Ona dáva nášmu svetu nádej, ktorú potrebuje. Zamerajme dnes náš pohľad na Máriu, ktorá je taká slávnostná a taká ľudská a nechajme sa ňou viesť k Bohu, Víťazovi.

Mnohí ľudia to dosvedčili – stretnutie so žiarivou tvárou Bernadety zmenilo srdcia a pohľady. Počas zjavení, aj keď o nich rozprávala, začala jej tvár nadmieru žiariť. Bernadeta už bola naplnená svetlom z Massabielle. Každodenný život rodiny Soubirousovej však pozostával z biedy a smútku, z choroby a nepochopenia, z odmietania a chudoby. Aj keď v rodine nechýbala láska a teplo, bolo ťažké žiť v „cachote“ („opustenosti“). Ale tiene zeme nebránili svetlu neba bez zábran žiariť: A svetlo vo tmách svieti …“ (Jn 1,5).

Lurdy sú jedno z miest, ktoré si Boh vyvolil, aby tam nechal zažiariť mimoriadny lúč svojej krásy a z toho vyplýva význam, ktorý tu dostáva symbol svetla. Od štvrtého zjavenia zapaľovala Bernadeta, keď prišla k jaskyni, každé ráno požehnanú sviecu a držala ju v ľavej ruke, kým sa neukázala Panna Mária. Čoskoro ľudia podávali Bernadete sviecu, ktorú strčila v jaskyni do zeme. A onedlho prinášali aj iní ľudia sviece na toto miesto svetla a pokoja. Božia Matka sama dala vedieť, že sa jej páči táto dojímavá pocta tisícov sviečok, ktoré odvtedy nepretržite ožarujú skalu zjavenia. Od toho dňa žiari pred jaskyňou vo dne v noci, v lete aj v zime, horiaci tŕňový ker, zapálený modlitbami pútnikov a chorých, ktorí tu vyjadrujú svoje starosti a bolesti, no predovšetkým svoju vieru a nádej.
Prichádzame do Lúrd ako pútnici a preto chceme po stopách Bernadety vstúpiť do tejto mimoriadnej blízkosti neba a zeme, ktorá si nikdy neprotirečila a ktorá sa neustále upevňuje.

Počas zjavení badať, že Bernadeta sa modlí ruženec pred očami Márie, ktorá sa v momente doxológie k nej pridáva. Táto skutočnosť potvrdzuje hlboko teocentrický charakter modlitby ruženca.

Keď sa modlíme ruženec, požičiava nám Mária svoje srdce a svoje oči, aby sme pozorovali život jej Syna, Ježiša Krista.

Môj ctený predchodca pápež Ján Pavol II. prišiel sem do Lúrd dvakrát. Vieme, ako veľmi sa v živote aj v službe opieral o príhovor Panny Márie. Ako mnohí jeho predchodcovia na Petrovom stolci aj on dôrazne napomáhal modlitbu ruženca. On to urobil aj celkom mimoriadnym spôsobom, keď ho obohatil o tajomstvá svetla. Tie sú mimochodom znázornené na fasáde baziliky na mozaike posvätenej pred rokom. Ako pri všetkých udalostiach v Kristovom živote, ktoré uchovávala vo svojom srdci (Lk 2,19), dáva nám Mária pochopiť všetky etapy jeho verejného účinkovania ako súčasti zjavenia Božej slávy. Nech svetlom naplnené Lurdy zostanú školou modlitby ruženca, ktorá bude Ježišových učeníkov v prítomnosti jeho Matky v pravom a srdečnom dialógu uvádzať do dialógu s ich Majstrom!

Z úst Bernadety počúvame prosbu Panny Márie k nám, aby sme sem prichádzali v procesii, aby sme sa tu modlili v jednoduchosti a s horlivosťou. Sviečková procesia sprostredkuje našim zmyslovým očiam tajomstvo modlitby. V tajomstve Cirkvi, ktorá zjednocuje vyvolených neba a pútnikov zeme, vyviera svetlo z rozhovoru medzi človekom a jeho Pánom a v histórii ľudí sa otvára žiarivá cesta aj v najtemnejších okamihoch. Táto procesia je momentom veľkej radosti Cirkvi, ale aj časom hlbokej vážnosti. Prosby, ktoré so sebou nesieme, zdôrazňujú naše spojenie so všetkými, ktorí trpia. Pomyslime na nevinné obete, ktoré trpia násilím, vojnou, terorizmom a hladom, alebo následkami nespravodlivosti, chorôb a katastrof, nenávisťou a utláčaním, útokmi na ľudskú dôstojnosť a základné práva, či na ich slobodu konania a myslenia. Pomyslime aj na tých, čo majú rodinné problémy, alebo pre nezamestnanosť, chorobu, starobu, osamelosť, alebo žijú ako prisťahovalci. Nechcem zabudnúť ani na tých, ktorí trpia pre Kristovo mena a za neho zomierajú.

Mária nás učí modliť sa a našu modlitbu urobiť aktom Lásky k Bohu a k blížnemu. Keď sa modlíme s Máriou, naše srdce prijíma trpiacich. Akoby pritom mohol náš život zostať nezmenený? Prečo by sa naše bytie a náš celý život nemohol stať miestom pohostinnosti pre nášho blížneho? Lurdy sú miestom svetla, pretože je to miesto spoločenstva, nádeje a obrátenia.
Teraz pri zotmení nám Ježiš hovorí: „Lampy majte zažaté!“ (Lk 12,35) – lampu viery, lampu modlitby, lampu nádeje a lásky! Toto kráčanie v noci so svetlom v ruke dôrazne vyjadruje naše vnútro, dotýka sa nášho srdca a vypovedá oveľa viac ako každé hovorené, či myslené slovo. Toto gesto ukazuje našu situáciu ako kresťanov na ceste – potrebujeme svetlo a sme súčasne povolaní stať sa svetlom. Hriech nás robí slepými, bráni nám v tom, aby sme viedli svojich blížnych a spôsobuje, že k nim máme nedôveru a že sa sami nenecháme viesť. Potrebujeme byť osvietení a opakujeme vrúcnu prosbu slepého Bartimeja: „Rabboni, aby som videl!“ (Mk 10,51). Urob, aby som videl svoj hriech, ktorý ma brzdí, no predovšetkým: Pane daj, aby som videl tvoju slávu! My vieme, že naša modlitba je už vypočutá a my vzdávame vďaky, pretože ako hovorí sv. Pavol v Liste Efezanom: „ Všetko, čo je zjavné, je svetlo. Preto hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a bude ti svietiť Kristus!“ (5,14) a sv. Peter dodáva: „Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2,9).

Nám, ktorí nie sme svetlo, môže Kristus teraz povedať: „Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5,14), a dáva nám poverenie postarať sa o to, aby sme dali žiariť svetlu lásky. Ako píše sv. Ján apoštol: „Kto miluje svojho brata, ostáva vo svetle a nie je preň pohoršením“ (1 Jn 2,10). Žiť kresťanskú lásku znamená prinášať Božie svetlo do sveta a súčasne poukazovať na jeho pravý prameň. Sv. Lev Veľký píše: „Kto totiž žije zbožne a čisto v Cirkvi, kto usmerňuje svoju myseľ na to nebeské a nie na to pozemské (porovn. Kol 3,2), je istým spôsobom rovný nebeskému svetlu, zatiaľ čo on sám bedlí nad žiarou svätého života, ukazuje ako hviezda mnohým cestu, ktorá vedie k Bohu“ (Sermon III,5).
Na tomto pútnickom mieste Lurdy, na ktoré kresťania celého sveta zameriavajú svoj pohľad, odkedy Panna Mária tu dala vyžarovať nádeji a láske tým, že chorým, chudobným a maličkým pridelila prvé miesto, sme pozvaní objavovať jednoduchosť svojho povolania – pretože stačí milovať! …

Zjavenia boli obklopené svetlom a Boh v Bernadetinom pohľade rozožal plameň, ktorý obrátil bezpočetné srdcia. Koľkí ľudia sem prichádzajú, aby videli zázrak a tajne dúfajú, že na sebe samých nejaký zažijú. Na ceste domov po tom, čo nadobudli duchovnú skúsenosť pravého života v Cirkvi, zmení sa ich pohľad na Boha, na iných aj na nich samých. Prebýva v nich malý plamienok, ktorý sa nazýva nádej, súcit a nežný cit. Skryté stretnutie s Bernadetou a s Pannou Máriou dokáže zmeniť život, pretože sú na tomto mieste Massabielle prítomné, aby nás viedli ku Kristovi, ktorý je náš život, naša sila a naše svetlo. Nech vám Panna Mária a sv. Bernadeta pomáhajú žiť ako deťom svetla, aby ste po všetky dni svojho života dosvedčovali, že Kristus je naše svetlo, naša nádej a náš život!