ČAS NA ZMIERENIE (1)
Tragédia židov v Európe je tragédia celého civilizovaného ľudstva
Ideológia vysídľovania európskych židov do koncentračných táborov sa zrodila v Nemecku. Otcom a realizátorom tejto ohavnej myšlienky bol nemecký diktátor Adolf Hitler.
Túžba po vlastnom štáte
Bývalí vrcholní predstavitelia slovenskej politickej scény Ján Čarnogurský a František Mikloško sa verejne ospravedlnili židovskému národu za vysídlenie a následnú tragédiu slovenských židov. Dúfali sme, že táto nešťastná kapitola slovenských dejín sa týmto uzavrie. Nestalo sa tak. Vždy sa nájde niekto, kto sa vedome snaží manipulovať historické fakty. V Televízii TA3 sa 9. februára 2007 veľmi neodborne a nekvalifikovane k uvedenej téme vyjadril bývalý predseda SMK Pál Csáky. Slovenský štát označil za fašistický a prezidenta prvej Slovenskej republiky Jozefa Tisa za vojnového zločinca.
Každý národ túži po vlastnom štáte, v ktorom by sa mohol rozvíjať duchovne i kultúrne. Aj Slováci po ňom túžili vyše tisíc rokov. Toto neodňateľné právo nemôže nikto spochybňovať. To, že slovenský štát vznikol vo vojnových časoch, ešte nikoho neoprávňuje označovať ho za vojnový či fašistický. Matka, ktorá svoje dieťa porodí v krutých bolestiach, ho nikdy neodvrhne. Miluje ho ako najväčší dar nebies. My Slováci máme šťastie, že medzi nami žili a ešte žijú pamätníci, seriózni historici, ktorým prekáža prekrúcanie faktov o slovenskej histórii.
Zamlčaná pravda
Doktor Gabriel Hoffmann, významný slovenský lekár a historik židovského pôvodu, sa židovskou otázkou z rokov 1939 – 1945 a naším prvým prezidentom Jozefom Tisom zaoberal už od roku 1947. Podľa neho neprestajné obviňovanie Slovákov zo zodpovednosti za tragédiu spáchanú na našich židovských spoluobčanoch je nespravodlivé, zlomyseľné a zavádzajúce.
Tragédia židov v Európe je tragédia celého civilizovaného ľudstva. Doktor Hoffmann o tejto časti našej histórie napísal knihu s názvom Zamlčaná pravda o Slovensku. Po jej vydaní bol pozvaný do televízie v Košiciach, kde redaktorom Lei Gallovej a Janovi Jelínkovi vydal takéto svedectvo:
Lea Gallová: Pán doktor, čo je obsahom vašej knihy?
Gabriel Hoffmann: Obsahom mojej knihy, ktorú som písal už od roku 1947, je snaha správne osvetliť život, prácu a výkon funkcie Jozefa Tisa ako prvého prezidenta slovenského štátu. Snažil som sa vystihnúť pravú podstatu všetkých problémov z hľadiska postoja židov v prvej Slovenskej republike a pravdu potom i obhajovať pomocou svojej knihy. Videl som, že všeobecný pohľad na prezidenta Tisa je veľmi negatívny, že je neprávom odsudzovaný, tak som chcel tento názor, ktorý prevládal a ešte teraz prevláda v slovenskom národe, vysvetliť podľa skutočnej pravdy. Preto som si určil cieľ preskúmať archívy väčších štátov a hľadať materiály, ktoré súvisia so slovenským štátom a jeho skončením. Teda materiály z obdobia 1938 – 1939 až 1945.
Hitlerova propaganda
Lea Gallová: Celkom určite ste sa štúdiom týchto materiálov dopracovali k novým poznatkom, ktoré možno ešte neboli publikované, a najmä v súvislosti s Tisom, naším prezidentom v rokoch 1939 – 1945. Ak sa dobre pamätám, prišli ste k nejakým novým faktom, ktoré by bolo možno dobré dozvedieť sa od vás.
Mal som možnosť osobne hovoriť s hlavným rabínom Slovenska doktorom Arminom Friederom, ktorý mi povedal, že dovtedy, kým Tiso sedí na prezidentskom stolci, my židia máme aspoň nádej, že mnohí z nás prežijú.
Gabriel Hoffmann: Preskúmaním archívov na Slovensku, v Prahe, Berlíne, Paríži a vo Vatikáne sme zistili, že Jozef Tiso svojím prístupom, prácou v spojitosti so židovskou problematikou mal postoj objektívny, spravodlivý, ktorý zodpovedá všetkým zákonom humanizmu, ale i kresťanského mysliteľa a katolíckeho kňaza. Podľa týchto dokumentov z celoštátnych archívov v rôznych štátoch sveta sme zistili, že na Slovensku v tom čase žilo 85-tisíc židov. Hitlerovi sa na základe veľmi šikovnej a rafinovanej propagandy podarilo takmer v celom svete vzbudiť dojem, že chce riešiť židovskú otázku, ale chce ju vyriešiť humánnou cestou. Tvrdil, že židov z Európy vysťahuje do východných oblastí veľkonemeckej ríše, kde im umožní žiť uprostred svojich rodín a živiť sa vlastnou prácou.
Lea Gallová: Jozef Tiso sa na procese obhajoval, že nevedel o deportáciách, ale pramene dokazujú, že o tom vedel.
Gabriel Hoffmann: Nevedel. Citujeme desiatky dokumentov, ktoré objektívne a jednoznačne dokazujú, že Tiso vedel iba to, že vysťahovaní židia idú do pracovných táborov, kde sa budú živiť vlastnou prácou uprostred svojich rodín. Hitlerovi sa podarilo oklamať nielen Tisa, občanov prvej Slovenskej republiky, ale takmer celý svet.
Deportácie židov
Jan Jelínek: Skutočnosť však bola taká, aká je, že to neboli pracovné, ale vykynožovacie tábory.
Gabriel Hoffmann: Keď sa Jozef Tiso dozvedel, že Hitler klamal, zo Slovenska už bolo vysídlených 57-tisíc židov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch. Hitlerovi uverili predstavitelia Ameriky, Veľkej Británie, Francúzska i ostatných štátov Európy a sveta, že židia idú do pracovných táborov.
Jan Jelínek: Mňa by zaujímalo, aký bol vzťah samotných židov k Jozefovi Tisovi ako k prezidentovi.
Gabriel Hoffmann: Mal som možnosť osobne hovoriť s hlavným rabínom Slovenska doktorom Arminom Friederom, ktorý mi povedal, že dovtedy, kým Tiso sedí na prezidentskom stolci, my židia máme aspoň nádej, že mnohí z nás prežijú. My sme si plne vedomí toho, že odstránením Jozefa Tisa by prišiel na prezidentský stolec doktor Tuka alebo podobní ľudia, čo by znamenalo koniec všetkých židov na Slovensku.
Lea Gallová: Ale predsa doktor Tiso bol na medzinárodnej listine vojnových zločincov.
Gabriel Hoffmann: Nebol na nijakej listine vojnových zločincov. Hlavný prokurátor Izraela doktor Gideon Hausner, ktorý s celým svojím aparátom preskúmal všetky archívy, všetky ustanovizne, ktoré mali čo do činenia s deportáciami židov, vyhlásil, že nikde sa nenašiel a ani neexistuje dokument, ktorý by potvrdil, že Jozef Tiso bol vojnový zločinec. To by potom všetci vtedajší prezidenti z Európy museli byť vojnoví zločinci.
http://www.extraplus.sk/clanok/cas-na-zmierenie-1
ČAS NA ZMIERENIE (2)
Odsúdením Jozefa Tisa na trest smrti obesením bol spáchaný justičný zločin
Prvú autentickú správu o vraždení židov v nemeckých koncentračných táboroch doniesli na Slovensko dvaja utečenci z Osvienčima, Rudolf Vrba a František Wetzler, koncom apríla 1944. Ani samotní židia neverili správam o likvidácii svojich súkmeňovcov v Poľsku.
Zastavené transporty
Keď sa Tiso prostredníctvom spišského biskupa Jána Vojtaššáka dozvedel, že vysídlení slovenskí židia hynú v koncentračných táboroch, vyhlásil: Od tejto hodiny ani jeden žid neopustí Slovenskú republiku. A ani neopustil. Okamžite boli zastavené všetky transporty židov zo Slovenska. Katolícki biskupi na čele s Jozefom Tisom vydali pastiersky list na záchranu židovských spoluobčanov, ktorý sa čítal vo všetkých katolíckych kostoloch a bol uverejnený aj v Katolíckych novinách.
Jozef Tiso počas deportácií udelil židovským spoluobčanom 15-tisíc prezidentských výnimiek, aby nemuseli opustiť Slovensko. Bolo to ešte v čase, keď nikto netušil, aká tragédia visí nad židovským národom.
Kňazi na omšiach vyzývali veriacich, aby všetkými možnými spôsobmi a prostriedkami chránili židovské obyvateľstvo na Slovensku. Jozef Tiso počas deportácií udelil židovským spoluobčanom 15-tisíc prezidentských výnimiek, aby nemuseli opustiť Slovensko. Bolo to ešte v čase, keď nikto netušil, aká tragédia visí nad židovským národom. Všetky tieto udalosti sú zdokumentované v archívoch i v mojej knihe.
Jan Jelínek: Veľká chyba, ktorá sa pripisuje a vyčíta Jozefovi Tisovi, bola, že sa nezapojil do SNP, ba navyše vyznamenával nemeckých vojakov.
Gabriel Hoffmann: Áno. Jozef Tiso tým, že vyznamenal približne 50-60 nemeckých vojakov, dôstojníkov, urobil obrovské dielo na záchranu slovenských ľudí. Dostavil sa do Banskej Bystrice proti vlastnej vôli, nie z vlastného presvedčenia. Od Hitlera dosiahol zmenu vydaného rozkazu, podľa ktorého malo byť 15-tisíc povstaleckých vojakov deportovaných do Nemecka. Ako odveta za vypuknutie povstania a zabitie veľkého počtu nemeckých vojakov malo byť zastrelených 300 zajatých rukojemníkov a leteckým bombardovaním mali byť za trest zrovnané so zemou stredoslovenské mestá Brezno, Banská Bystrica a Zvolen. Na žiadosť Jozefa Tisa nebolo 15-tisíc zajatých povstaleckých vojakov deportovaných do Nemecka, ale zostali na banskobystrickom území. Hitler upustil aj od svojho rozkazu, podľa ktorého malo byť zastrelených 300 rukojemníkov, pripravených na istú smrť. Prezident Tiso dosiahol i zrušenie rozkazu na bombardovanie troch stredoslovenských miest.
Na oltár cirkvi
Lea Gallová: No všetky tieto fakty sú zrejme nové a publikovaním môžu úplne zmeniť pohľad na Jozefa Tisa. Dozvedeli sme sa niečo, čo sme doteraz nevedeli. Čo si sľubujete od vydania tejto knihy?
Gabriel Hoffmann: Cieľom môjho snaženia bolo dopracovať sa k objektívnej pravde a takto dosiahnuť, aby Jozef Tiso bol v prvom rade rehabilitovaný občiansky, ako člen slovenského národa, ako prezident prvej Slovenskej republiky a po občianskej rehabilitácii aby bol vyzdvihnutý i na úrovni katolíckej cirkvi. Podľa všetkých prameňov, ktoré sme zistili, preskúmali nielen my, ale i ďalší objektívni pozorovatelia a historici, i po stránke cirkevnej, zaslúži si Jozef Tiso, aby bol vyzdvihnutý na oltár katolíckej cirkvi, pretože je martýr. My však do toho nemáme čo hovoriť, uvažovať o tom môže len cirkev. Odsúdením Jozefa Tisa na potupný trest smrti obesením bol podľa mňa, ale i podľa objektívnych morálnych historikov spáchaný justičný zločin.
Jan Jelínek: Na záver ešte jednu otázku. Vy sám máte židovský pôvod. Pociťujete vo vašom okolí ešte nejaké útoky proti židom alebo proti židovstvu?
Gabriel Hoffmann: My žijeme vo veľmi ľudskej oblasti Slovenskej republiky, na východnom Slovensku. Myslím si, že tento ľud je taký objektívny, taký citlivý, tak rád má objektívnu pravdu, že nikdy sa neprejavil od rodu antisemitsky. Tu a tam vyskočia nejaké hlasy, ale my židia máme šťastie, že žijeme v kruhu tohto národa, ktorý má rád pravdu a k židovskému národu, či respektíve k ľuďom židovskej národnosti zachoval vždy maximálne férový prístup.
Jan Jelínek: Táto časť našej histórie zodpovedá úrovni poznania vtedajšej spoločnosti. Bolo by spravodlivé na všetko, čo bolo, pozrieť sa znova a zhodnotiť to. Príspevkom k tomu môže byť aj kniha Zamlčaná pravda o Slovensku lekára a historika doktora Gabriela Hoffmanna.
Svedectvo morálnej pravdy
Zo Slovenska bolo vysídlených 72-tisíc slovenských židov. Z Poľska až 2 700 000, zo ZSSR 2 100 000, z Maďarska 550-tisíc, z Nemecka 165-tisíc, z Česka 78-tisíc, z Francúzska 76 134, z Rakúska 65 459, z Juhoslávie 60-tisíc, z Rumunska 21 214, z Holandska 10-tisíc, z Talianska 6 513, z Luxemburska 1 200 a z Nórska 756 obyvateľov židovského pôvodu. Často si kladiem otázku, prečo musel byť prezident Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 Jozef Tiso ako jediný prezident v Európe odsúdený na trest smrti. Komu prospela a stále prospieva jeho smrť?
Nám Slovákom, ale ani našim židovským spoluobčanom určite nie. S doktorom Gabrielom Hoffmannom, ktorý bol môj krajan, som sa stretol osobne. Hoci už nežije, zanechal nám svedectvo morálnej pravdy a pevnej viery, že táto pravda nás Slovákov i našich židovských spoluobčanov oslobodí. Dal som mu sľub, že cez jeho charizmu sa budem usilovať odhaľovať pravdu o našej zmanipulovanej histórii. Helmuth von Moltke, jeden z vedúcich členov sprisahania proti Hitlerovi, svojmu anglickému priateľovi L. Curtisovi 25. marca 1943 napísal: Som presvedčený, že aspoň 90 percent Nemcov nemá ani tušenie, že sme zamordovali státisíce židov.
Keď husľový virtuóz a dirigent svetového mena Jehudy Menuhyn navštívil Jeruzalem, politickí predstavitelia Izraela mu vyčítali, že je málo aktívny v odsudzovaní holokaustu. Jehudy Menuhyn odpovedal, že rany sa jatrením nikdy nezahoja, že už nadišiel čas na zmierenie. A ten čas na zmierenie už nadišiel aj na Slovensku.