Na vašom mieste by som na to nevsádzal. Ak vám pápež povie, ktorý tím vyhrá budúce majstrovstvá sveta, neodporúčam vám investovať všetky peniaze do stávok.
Nemá totiž o nič väčšiu schopnosť predpovedať výsledok športovej udalosti ako ja alebo vy. Ak vám dá zoznam najlepších noviel všetkých čias, úctivo mu poďakujte, ale vôbec sa neostýchajte vytvoriť si vlastný literárnych diel.
Pápež je neomylný, ale nie je vševed. Jeho charizma neomylnosti, ktorú dostal ako nástupca Petra je prísne obmedzená. I. vatikánsky koncil (1869-1870) učí a II. vatikánsky koncil (1962 – 1965) znovu potvrdzuje, že pápež učí neomylne, keď „s definitívnou platnosťou vyhlasuje náuku týkajúcu sa viery alebo mravov“. Tak hovorí II. vatikánsky koncil vo vieroučnej konštitúcii Lumen gentium. Všimnime si to obmedzenie: neomylnosť pápeža sa týka iba vecí viery, alebo mravov- nie cirkevných zvykov, športu, literatúry ani väčšiny vecí každodenného života. Okrem toho sa neomylnosť pápeža uplatňuje iba vtedy, keď pápež „ s definitívnou platnosťou vyhlasuje“. To znamená formálne, verejné vyhlásenie; poznámka pri obede sa teda neráta.
Mimochodom, neomylnosť nie je obmedzená iba na pápeža alebo pápežské dekréty. Aj biskupi, keď sú zhromaždení na všeobecnom cirkevnom sneme a zjednotení s pápežom , vo veciach viery a mravov učia neomylne. Doteraz sme mali dvadsaťjeden všeobecných snemov a na väčšine z nich boli vydané vieroučné alebo morálne konštitúcie. Tieto konštitúcie sú neomylné. Na mnohých snemoch boli vydané aj disciplinárne dekréty, ale tieto dekréty nie sú neomylné, lebo sa nezaoberajú priamo vierou alebo mravmi.
Existuje aj tretí spôsob neomylnosti. Pápež a biskupi sa nevyhnutne nemusia stretnúť na sneme, aby učili neomylne. Duch Svätý zaručuje ich neomylnosť aj v prípade, keď zdôrazňujú to, čo Cirkev vždy učila. Napríklad Cirkev vždy učila, že vzkriesenie je historická skutočnosť, a tak jednotlivý biskup, ktorý toto učenie zdôrazňuje, učí neomylne.
Z knihy: Čomu skutočne veria katolíci? (Karl Keating), Redemptoristi 2006
Pripravil: A. Čulen