SNP pokračovalo vraždením civilného obyvateľstva ale aj kňazov partizánmi (2. časť)

Partizáni zo skupiny Čapajev zablokovali železničný viadukt pri Hanušovciach dvoma proti sebe zrazenými rušňami a postrieľali zajatých nemeckých vojakov. O ich počte sa pramene rozchádzajú: niektoré udávajú 27 mŕtvych, iné asi 6 mŕtvych.

Partizáni z roty Nováky zavraždili v Handlovej pri výsluchu zdravotnú sestru J. Červeňovú pre podozrenie, či neschováva hľadané osoby v nemocnici.
………
Partizáni zavraždili ďalších 48 obyvateľov Ružomberka nemeckej národnosti.
Štáb partizánskej brigády kapitána Nálepku sa usídlil v kúpeloch Kováčová. Hneď po jeho príchode tam partizáni zavraždili asi desať ľudí, ktorých doviezli z Krupiny, a ich osobné dokumenty spálili. Keď sa nemecké vojsko opäť zmocnilo tohto priestoru, komisia zložená aj zo slovenských lekárov exhumáciou zistila, že tam bolo zavraždených asi 20 mužov a 5 žien.


………
SNR vydala Nariadenie o rozpustení politických strán a organizácií, ktoré postihli HSĽS, DP, Magyar Nemzeti Párt, HG, FS, DJ a všetky ich zložky a pridružené organizácie. Celý ich majetok prepadol v prospech štátu.
Velenie československého vojska v Banskej Bystrici žiadalo Londýn o bombardovanie Bratislavy, Veľkých Kostolian, Kežmarku a železničných uzlov Vlára, Kúty, Malacky, Hlohovec, Galanta, Nitra, Levice, Lučenec a Košice.
KSS vydala Prehlásenie robotníkom, roľníkom, pracujúcej inteligencii, ktorých volá do boja proti hitlerovskému Nemecku a oznamuje „národnorevolučné povstanie a politický prevrat“. Nie je v ňom nikde spomenutá Československá republika, iba pozdrav „bojovníkom v Česku“ a „úprimné želanie, aby slovenský národ a český národ v zhode v novom spoločnom štáte vytvorili podmienky pre lepšiu a šťastnejšiu budúcnosť“. V rituálnych zvolaniach na konci znie: „Sláva víťaznej Červenej armáde! Nech žije súdruh Stali!“
………
V Oravskom Podzámku a v Medzibrodí povstalci zajali sedem nemeckých vojakov, ktorých odvliekli do blízkej Lučivnej a tam ich zavraždili.
…….
2. septembra (1944) vláda Dr. Vojtecha Tuku podala demisiu.
V Brezne povstalci zavraždili obchodníčku I. Pokornú, ktorá bola nemeckej národnosti. Nasledujúci deň tam zavraždili aj murára nemeckej národnosti F. Jirmera.
Z Koštian nad Turcom partizáni odvliekli starostu J. Šedaja, ktorý bol aj predsedom miestnej HSĽS, a veliteľa HG zámočníka J. Matulu. Ich mŕtve telá neskôr našli pri neďalekom Dolnom Kalníku. Šedajovo telo nieslo stopy trýznenia.
V Kunešove pri Kremnici partizán zastrelil občana I. Ruckschlossa.
……….
V Budči pri Zvolene partizáni zastrelili krčmára z Tlmáč K. Šaba so synom a V. Štrbu z Bátoviec s dvoma synmi. Všetkých ich postrielali. Jeden zo Šabovcov bol iba poranený a po odchode partizánov sa zachránil.
4. septembra 1944 minister obrany SR generál F. Čatloš ušiel do Banskej Bystrice a dal sa k dispozícii vedeniu československého vojska. To ho uväznilo a odovzdalo veliteľovi ruskej partizánskej brigády A. S. Jegorovovi, ktorý ho 14. septembra spolu s generálom J. Turancom deportoval do ZSSR. Tým sa otvoril prúd deportácií Slovákov do ZSSR, ktorý potom postihol niekoľko desaťtisíc občanov SR.
………
V Litmanovej pri Starej Ľubovni partizáni prichádzajúci z poľskej strany odvliekli starostu M. Žihala a zavraždili ho.
………
5.- 6. septembra pri Nemeckej Ľupči (neskôr Partizánska Ľupča) partizáni zavraždili 32 osôb, prevažne nemeckej národnosti. Medzi zavraždenými bol aj Ing. E. Klein, riaditeľ bane v neďalekej Dúbrave, ktorý sa politicky neangažoval. (Niektorým obetiam boli vylúpené zlaté zuby.)
V Heľpe pri Brezne partizáni zavraždili vedúceho stavby vodovodu Štefana Kobzu a ďalších päť osôb, prevažne z jeho rodiny, medzi nimi sedemročné dievčatko a dvojročného chlapčeka. Všetci pochádzali z Vyšehradného pri Prievidzi a boli nemeckej národnosti. Jedna zo zastrelených bola tehotná žena.
………
Povstalecká SNR jedným zo svojich prvých nariadení (č. 5/1944) poštátnila školy všetkých kategórií a stupňov od detských opatrovní a útulní až po vysoké školy na Slovensku a ich majetok previedla do vlastníctva štátu.
……….
Nariadením SNR č. 6/44 boli zrušené školy všetkých kategórií a stupňov nemeckej a maďarskej národnosti na Slovensku, okrem ľudových škôl, zriadených do 6. Októbra 1938.
……..
Povstalci 6. a 7. septembra v Liptovskom Svätom Jáne v noci vyvliekli 46- ročného katolíckeho farára Rudolfa Schedu z jeho fary a vo svätojánskej doline ho hrozne mučili. (Sťahovali mu kožu zo živého tela, dokaličili mu údy a trýznili ho, kým v hrozných bolestiach neskonal.)
V Liptovskom Svätom Michale 56- ročného katolíckeho farára Martina Martinku povstalci výstrelmi z automatov priamo „prepílili“ a vylúpili jeho faru.
Podobným spôsobom v priebehu povstania boli partizánmi a povstalcami zavraždení katolícky kňazi: Anton Šalát, farár v Hájnikoch, Ján Nemec, farár v Lieskovci pri Humennom, klerik Imrich Teplan, študent 5. ročníka bohoslovia. Ba postihli aj blízkych príbuzných kňazov. Tak v obci Kšinná zastrelili mladého stolára, ktorého brat bol kňaz. Na vrchu Zápač nad obcou Omastiná partizáni zastrelili robotníka, ktorý mal syna v reholi. Musel si najprv sám hrob vykopať a potom ho zavraždili strelou do tyla.
……..
Pri Liptovskej Lúžnej partizáni zavraždili študenta Surového z Ružomberka, ktorý informoval svojich známych skrývajúcich sa na okolí mesta, že sa už pokojne môžu vrátiť domov.
……..
Jednotky nemeckých SS vypálili partizánske obce Zlatá Baňa, Petrovce, Hermanovce.
Nemecké jednotky prerazili povstaleckú obranu pri Malých Uherciach, pričom padlo asi 300 partizánov. Nemci zajali veliteľa povstaleckých jednotiek kapitána A. Weinholda a vyše 150 mužov. Potom obsadili Oslany.

Podľa knihy M. S. Ďuricu: Dejiny Slovenska a Slovákov (Lúč, Bratislava 2003)

Pripravil A. Čulen