Historik František Vnuk: Krátka spomienka k storočnici seržanta US Marine Corps Michala Stranga. M. Strang je zvečnený na najviac reprodukovanom fotografickom zábere II. svetovej vojny

Americko-slovenský týždenník Jednota z 17. novembra 1954 priniesol na prvej strane správu, v ktorej sa písalo: „Neďaleko severozápadného kúta národného cintorína v Arlingtone VA (Arlington National Cemetery) americká vláda postavila hrdinom z Iwo Jima dôstojný pomník, ktorý zobrazuje šiestich vojakov, ako vztyčovali zástavu na Suribachi.
Tento pomník vzdáva poctu i americkému Slovákovi, ktorého celá rodina sa zúčastnila na slávnosti odhalenia pomníka dňa 10. novembra 1954. Pomník odhalili prezident Dwight D. Eisenhower a vice-prezident Richard M. Nixon. Prítomní boli aj reprezentanti slovensko-amerických spolkov.“

Článok ďalej informuje: „Iwo Jima je malý ostrov v Pacifiku, ktorý sa stal pamätným z bojov v roku 1945, keď tam padlo 4,590 amerických a okolo 20,000 japonských vojakov. Z tohto obdobia sa stala v celej Amerike známa fotografia šiestich vojakov, ktorí vztýčili americkú zástavu na vrchu Suribachi… Medzi nimi bol aj americký Slovák seržant námorníctva Michal Štrang z Franklin Borough, PA., ktorý prišiel do Spojených štátov so svojou rodinou zo Starej Ľubovne na Spiši ako trojročný chlapec.“

Hrdina Michal Štrang (po americky: Michael Strang) sa narodil 10. novembra 1919 – teda presne pred sto rokmi – v obci Jarabina, ktorá sa nachádza severne od mesta Stará Ľubovňa na slovensko-poľskej hranici. Jeho otec Vasil Štrang odišiel za prácou do Ameriky hneď po vojne v roku 1919. Usadil sa v štáte Pensylvánie, v osade Franklin Borough, neďaleko mesta Johnstown, kde žila početná skupina vysťahovalcov hlavne z východného Slovenska. Ako väčšina jeho krajanov aj on pracoval ako baník v uhoľných baniach, ktoré patrili priemyselnému veľkopodniku Bethlehem Steel Corporation, čo bola v tom čase druhá najväčšia kovopriemyselná a lodiarska spoločnosť na americkom kontinente. V Amerike si zmenil meno a z Vasila Štranga sa stal Charles Strang. Po troch rokoch, v roku 1922, keď už bol našporil dosť peňazí na “šífkartu”, prišla za ním aj jeho manželka Marta rod. Grófiková s trojročným synom Miškom.

Mladý Michal vyrastal v americko-slovenskom prostredí. V tom čase osada Franklin Borough mala ráz malého ale rušného mestečka. Mala vyše 2500 obyvateľov, z ktorých prevažnú väčšinu tvorili priami zamestnanci Bethlehem Steel Corporation. (Po roku 1945 veľkopodnik upadal a dnes možno povedať, že prakticky zanikol. S úpadkom zamestnávateľa prišiel aj prudký pokles obyvateľstva a v roku 2015 obec mala iba okolo 320 obyvateľov). Tam dorastajúci chlapec navštevoval základnú a strednú školu (Franklin Borough High School).

Po skončení stredoškolského štúdia – v roku 1937 – mal viaceré zamestnania, ktoré však nevyhovovali jeho povahe. Napokon v októbri 1939 sa rozhodol pre vojenskú kariéru v službách americkej armády, presnejšie: armádnej pechoty (United States Marine Corps). Tam našiel svoje povolanie.

V decembri 1941 japonské letectvo bombardovalo Pearl Harbour a Spojené štáty boli vtiahnuté do II. svetovej vojny. Posádka Michala Stranga (1. námorná divízia) sa v tom čase nachádzala v New River, v štáte North Caroline. V januári 1942 Michal Strang, už v hodnosti seržanta, bol so svojím oddielom premiestnený do San Diego, v štáte Kalifornia a odtiaľ v máji 1942 na ostrov Uvea v Tichom oceáne. Zúčastnil sa bojových akcií na viacerých pacifických ostrovoch vrátane dlhých a ťažkých bojov – od 1. novembra 1943 do 12. januára 1944 – o ostrov Bougainville, východne od Novej Guiney.

Krátko na to bol jeho pluk bol premiestnený na Hawaii, kde pobudol niekoľko mesiacov inetnzívnych príprav a sústavného tréningu na inváziu ostrova Iwo Jima.

Iwo Jima je malý a do roku 1945 verejnosti prakticky neznámy ostrovček v Pacifiku, asi 1000 kilometrov južne od Tokia, hlavného mesta Japonska. Jeho rozloha je približne 20 štvorcových kilometrov a v roku 1943 tam žilo 1020 pôvodných obyvateľov v šiestich malých osadách. Ostrovček mal však veľmi dôležitý význam – viac politický než strategický: bol autentickým japonským územím, teda nie dobitou a okupovanou oblasťou. Američania tu chceli ukázať Japoncom svoju vojenskú prevahu a ich územnú zraniteľnosť. Pre Japoncov bol boj o ostrovček otázkou národnej hrdosti, ako aj vojenskej i politickej prestíže.

Americký útok na ostrov Iwo Jima sa začal 19. februára 1945 bombardovaním amerického letectva a delostreleckou paľbou flotily amerického námorníctva. Po dôkladnej príprave sa vylodili na ostrove prvé jednotky námornej pechoty, medzi ktorými bola aj skupina seržanta Stranga. Boje o tento malý ostrov trvali päť týždňov, od 19. februára do 26. marca 1945 a všeobecne sa pokladajú za najkrvavejšie bojové stretnutie v Pacifiku. Aj keď v bojoch padlo trikrát viac Japoncov než Američanov, celkové americké straty mŕtvych a ranených boli omnoho vyšie ako japonské; takto to uvádza americký historik John Toland v svojej obsiahlej a Pulitzerou cenou odmenenej monografii Rising Sun: The Decline and Fall of the Japanese Empire 1936–1945. Fanatická húževnatosť, s akou Japonci bránili svoju krajinu, naznačovala, že kapitulácia Japonska je ešte veľmi vzdialená a bude si vyžadovať obrovské materiálne nasadenie a početné obete na životoch.

Oddiel, v ktorom sa nachádzal M. Strang, sa vylodil na južnom brehu ostrova, neďaleko 170-metrovej vyvýšeniny – Mount Suribachi – ktorú po ťažkom boji zaujali 23. februára. Vztýčili tam americkú zástavu. Aby bolo zástavu lepšie vidieť, nielen z blízkosti ostrova, ale aj z mora pre americké loďstvo, veliaci dôstojník poveril seržanta Stranga, aby ju nahradil väčším a viditeľnejším symbolom amerického úspechu. Michael Strang vzal so sebou ďalších piatich spolubojovníkov, ktorí vyniesli zástavu a primitívny stožiar na vrchol Mount Suribachi, pripevnili ju na ocelovú vodovodnú rúru a pevne ju tam postavili. Uprostred tejto nebezpečnej aktivity ich odfotografoval novinár-fotografista tlačovej agentúry Associated Press, Joe Rosenthal. Obraz bol po prvýkrát uverejnený v tlači v nedeľu 25. februára 1945 a hneď upútal na seba veľkú pozornosť. Symbolizoval odhodlanosťa hrdinstvo a zároveň aj obdiv a vďaku americkej verejnosti. Odvtedy bol uverejnený už nespočetne krát v novinách i časopisoch, v knihách i v zborníkoch, v historických dielach o bojoch v Pacifiku. Dokonca sa o ňom píše, že je to najviac reprodukovaný fotografický záber II. svetovej vojny.

V nasledujúcich dňoch oddiel Michaela Stranga (E Company) bol opäť v bojovej akcii v priestore severne od Mount Suribachi. Dňa 1. marca narazili na silný odpor z japonskej strany. Bojovníci ustúpili do bezpečia, aby pozmenili svoj útočný plán. Počas tejto prípravy bol Michal Strang smrteľne ranený zásahom delostreleckej paľby z americkej vojnovej lode (v úradnej reči: hit by friendly artillery fire). Jeho mŕtvolu, spolu s ostatnými padlými v bojoch na úpätí vŕšku Mount Suribachi, pochovali s obradmi Katolíckej cirkvi na ostrove Iwo Jima 4. marca 1945. Dňa 13. januára 1949 boli jeho telesné pozostatky prenesené do Národného cintorína v Arlingtone.

Michael Strang je nositeľom viacerých vyznamenaní a záslužných pôct, vrátane Purple Heart Medal, Bronze Star Medal, Marine Corps Good Conduct Medal, American Campaign Medal a ďalšie

Dnes tri krajiny si v určitom zmysle “privlastňujú” hrdinu Michala Stranga: Američania, pretože väčšinu života strávil v Spojených štátoch, bojoval a padol v službách Spojených štátov; Ukrajinci, ktorí ho pokladajú za syna lemko-rusínskeho vysťahovalca, ktorý sa síce narodil na Slovensku, ale národnosťou bol Rusín; a napokon Slováci, pretože jeho rodiskom bola obec Jarabina, ktorá od vekov leží na území Slovenska. Odrazom tohto trojstranného cítenia sú aj pocty, ktorých sa mu v týchto troch krajinách dostáva. V Amerike jeho pamiatka je zvečnená v monumentálnom súsoší, v Užhorode má skromnú ale dôstojnú sochu a Slováci sa zatiaľ zmohli iba na to, aby vydali poštová známku s jeho portrétom.

S otázkou, či Michael Strang vôbec bol americkým občanom, sa dôsledne zaoberal člen bezpečnostnej stráže na americkom veľvyslanectve v Bratislave, Matt Blais, počas svojho služobného pobytu na Slovensku. Došiel k záveru, že legálne ním vlastne ani nebol. Do Ameriky prišiel ako trojročný chlapček a nijakým dokumentom o občianstve, alebo naturalizácii sa nemohol preukázať. Aj jeho otec Vasil/Charles sa naturalizoval iba v roku 1935. A tak strážnik Matt Blais požiadal patričné úradné miesta (The U. S. Citizenship and Immigration Services), aby Michalovi Strangovi dodatočne vystavili svedectvo o americkom štátnom občianstve. Úrady vyhoveli tejto žiadosti a dňa 29. júla 2008 seržant Blais odovzdal sestre Michala Stranga, Mary Pero, úradné svedectvo o americkom občianstve jej brata. Možno teda teoretizovať, že do onoho 29. júla bol Michael Strang – de jure i keď nie de facto – štátnym občanom Slovenskej republiky.

František Vnuk

Písané pre časopis Kultúra