Vyjadrenie subkomisie KBS: Krstíme osoby, nie platne, autá, knihy. Subkomisia neuvádza, že aj krst krvi (mučeníctvo), a túžba po krste, má účinky krstu, hoci nie je sviatosťou

Vyhlásenie subkomisie pre náuku viery KBS: Správne používanie slova „krst“.
Všetky kresťanské denominácie na Slovensku pokladajú krst za prvú a vysoko cenenú sviatosť či obrad. Avšak tento originálny náboženský výraz „krst“ a „krstiť“ je často používaný v nesprávnom zmysle slova, čo sa niektorých veriacich bolestivo dotýka.

Slovník slovenského jazyka, okrem toho, že v prvom rade uznáva, že „krst“ je „kresťanský obrad prijatia dieťaťa alebo dospelého do cirkvi“, opisuje aj jeho druhoradé, ba až nevhodné významy. Ako druhoradé sa javia výrazy „krst ohňom“ či „krst bojom“, kde ide o istý obraz „vylepšenia“ v zmysle zocelenia sa, či posilnenia sa nejakého človeka.

Slovník berie na vedomie aj ďalšie, pre citlivých veriacich už nevhodné, významy tohto slova. Najmä ten, že ide o slávnostné „uvedenie“ alebo „odovzdanie“ nejakej veci do prevádzky či predaja (napr. krst lode alebo krst knihy). Slovník pozná aj ironizujúce hovorové „krstenie“ (teda riedenie či znehodnocovanie) nejakej cennej tekutiny, napr. vína či mlieka. A spomína aj expresívne vyjadrenia „krstenia“ v zmysle „napomínať, hrešiť, karhať“, napr. „otec vykrstil malého nezbedníka“.

Pre nás, katolíkov, je krst prvá sviatosť, ktorou začína kresťanský život človeka. Krst so sviatosťou birmovania a Eucharistiou tvorí sviatosti „vstupu“ (iniciácie) do celého kresťanského života. Slovo krst je staroslovanského pôvodu. Výraz „kristiť“ znamená „pokristiť sa“, teda špeciálnym spôsobom – osobne, duchovne a navždy – sa začleniť do Krista. Preto sa zdá, že slovo „krst“ lepšie vyjadruje krstné tajomstvo, ako staršie grécke slovo „baptizein“ (ponoriť, vstúpiť); teda najprv fyzicky vstúpiť do vody, v ktorej sa krstilo ponorením a následne – mocou tohto obradu – duchovne vstúpiť do kresťanského života a ponoriť svoj osobný životný príbeh do prúdu Božej lásky (por. Youcat 200). Latinský výraz „baptismus“ významovo kopíruje grécke slovo.

Keď si my, veriaci, pripomenieme Ježišove slová (Jn 3, 3): „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí zhora, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo“ a apoštolskú tradíciu (Sk 2, 38): „Peter im povedal: Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha“, uvedomíme si, čo mimoriadne krst predstavuje a čo veľké pre nás znamená. „Krst“ je ovocím Ježišovej vykupiteľskej lásky a „krst“ v nás spôsobuje „odpustenie hriechov a dar Svätého Ducha“, krstom sa stávame Božími deťmi.

Z náboženskej úcty k Ježišovej vykupiteľskej láske, ktorá nás krstom pripodobňuje vtelenému Bohočlovekovi, nepoužívajme výrazy „krst“ a „krstiť“ nesprávne. Najmä ich nevzťahujme na „veci“ (lode, autá, knihy, platne…) či zvieratá, ktoré sa nikdy nemôžu vnútorne „pokristiť“, lebo nie sú osoby. Tu sa viac hodia slová „uviesť“, „predstaviť“, „predostrieť“, „podať“, „dať do pozornosti“ či „ponúknuť“.

Pravdaže, každé používanie slova má svoju genézu a históriu, my sa však zamerajme na budúcnosť. Ako veriaci používajme slovo krst na správnom mieste a vhodne. Šírme nový a úctivejší spôsob používania tohto prekrásneho a hlbokého slova.

Bratislava, 29. 11. 2019

Mons. Marián Chovanec
predseda Subkomisie KBS pre náuku viery

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-komisii-a-rad-kbs/c/spravne-pouzivanie-slova-krst
Krstíme osoby, nie platne, autá, knihy: Vyjadrenie subkomisie KBS


Krst krvi a krst túžby

KKC1258
odstavec: VI. Nevyhnutná potreba krstu

1258 Cirkev bola vždy pevne presvedčená, že tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom. Tento krst krvi, takisto ako túžba po krste, má účinky krstu,(2473) hoci nie je sviatosťou.

http://www.katechizmus.sk/?action=getp&nazov=Krst%20krvi&pstring=1258

http://katechizmus.sk/index.php?action=getfullk&kid=1707