Čaputová vymyslela právnicku kľučku, prečo neodmietne Istanbulský dohovor: Parlament ho síce dvakrát odmietol, no najprv to mala predložiť vláda, až potom mal hlasovať parlament.
Prezidentka Zuzana Čaputová opäť kľučkuje na tenkom ľade a kvôli svojmu príklonu k liberálnej ideológii sa snaží za každú cenu vyhnúť odmietnutiu Istanbulského dohovoru. Tentokrát prefíkane vymyslela právnickú kľučku, prečo neodmietne istanbulský dohovor presadzujúci Gender ideológiu.
Aj keď sama priznáva, že ho poslanci parlamentu už dvakrát odmietli, tvrdí, že postup mal byť iný a najprv to do parlamentu mala predložiť vláda, až potom sa mali k tomu vyjadriť poslanci svojím hlasovaním.
Aj keď Zuzana Čaputová v predvolebnej kampani sľúbila že bude prezidentkou všetkých občanov a bez kresťanov a konzervatívcov by nebola tam, kde dnes je, ukazuje sa presný opak. Zároveň sa ukazuje naivita tejto časti voličského elektorátu, ktorá sa v každých voľbách nechá takto oklamať a uprednostní pred hodnotami iné dôvody. Pritom hodnotové otázky sú najdôležitejšie, lebo tie základným spôsobom menia spoločnosť a majú potenciál ju aj zlikvidovať. Ako napríklad aj gender ideológia, ak sa zavedie do praxe.
Čaputovej skutky jasne ukazujú, že presadzuje len liberálnu ideológiu. Aj keď treba uznať, že to robí prefíkane, rôznymi kľučkami a nie tak okato, aby každý hneď usúdil, že sklamala.
Ako príklad možno uviesť jej predvolebný sľub, že sa nezúčastní ani na pochode za život, ani na dúhovom pochode LGBTI. Prezidentka tento sľub sčasti splnila, no deň pred Gay pride-om navštívila v bratislavskej Novej Cvernovke predstavenie s názvom Príbeh geja, príbeh lesby. Predstavenie pritom bolo súčasťou sprievodného programu podujatia Dúhový Pride, čím dala jasne najavo, ktorú ideológiu presadzuje.
Ďalším sklamaním pre kresťanov a konzervatívcov, ktorí ju volili, je Čaputovej odmietavý postoj k rešpektovaniu parlamentnej väčšiny v súvislosti s Istanbulským dohovorom.
Poslanci parlamentu totiž drvivou väčšinou a dokonca dvakrát dohovor odmietli dohovor a vyzvali kompetentných, aby oznámili Rade Európy, že Slovensko sa nestane zmluvnou stranou tohto silne ideologického dohovoru. Rozhodnutie parlamentu rešpektovala aj vláda Slovenskej republiky, ktorá požiadala prezidentku Čaputovú, aby konala v zmysle rozhodnutia parlamentu a vlády.
Tu však nastal problém. Liberálna prezidentka totiž odmieta rozhodnutie väčšiny a všemožnými spôsobmi sa snaží znemožniť odmietnutie istanbulského dohovoru.
Najprv sa vyhovárala, že nechce, aby sa to riešilo 2 mesiace pred voľbami, ale počká si na novú vládu:
„Ja si myslím, že táto téma by mala byť riešená naozaj s odstupom, vecne a s chladnou hlavou a možno nie 2 mesiace pred voľbami,“ povedala Čaputová pre RTVS. Písali sme o tom tu.
Neskôr, zrejme aby upokojila ľudí a zakryla svoje ideologické konanie, povedala, že si dá urobiť právnu analýzu, ako sa má ďalej zachovať. No zdá sa, že táto analýza je úplne zbytočná.
Dvadsaťsedem rokov slovenskej štátnosti
Čaputová najnovšie vymyslela právnickú kľučku, prečo nemôže odmietnuť istanbulský dohovor. V relácii Na Telo na TV Markíza povedala, že pri odmietnutí Istanbulského dohovoru v parlamente nebol dodržaný správny postup:
„Som viazaná Ústavou. Parlament prijal dve politické stanoviská. To, čo ale nebolo prijaté, je to, čo Ústava predpokladá a to je vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s ratifikáciou a to je to, čo ja následne potom podľa toho postupujem.
Čiže keď Vláda predloží NRSR a prebehne Ústavou predpokladaný proces, to je to, čo sa očakáva, čo znamená prejednanie vo výboroch napríklad, tak tu bude rozhodnutie parlamentu, nie teda politické stanoviská, o tom, či ten dohovor bude alebo nebude ratifikovaný. Následne na to je možné urobiť krok, o ktorý som žiadaná, nie som ale samozrejme viazaná požiadavkami Vlády alebo parlamentu v tomto smere urobiť krok, ktorý je gestom smerom k zahraničiu o tom, že sa necítime viazaní týmto dohovorom,“ povedala Čaputová.
Laicky povedané, Čaputová tvrdí, že najprv mala odmietnutie Istanbulského dohovoru do parlamentu predložiť vláda, až potom mal hlasovať parlament. A keďže sa to odohralo opačne, teda poslanci parlamentu svojím hlasovaním vyzvali vládu na odmietnutie Istanbulského dohovoru , podľa právneho názoru prezidentky to nebolo „košér“ a teda preto nemôže odmietnuť Istanbulský dohovor.
Samozrejme na tieto právnické otázky o tom, kto má aké kompetencie a ako má správne fungovať parlamentná demokracia sú rôzne právnické názory, no je nesporným faktom, že rovnako ako vláda, tak aj poslanci parlamentu majú rovnaké právo predkladať zákony, deklarácie, či vyhlásenia a teda ich relevancia je podľa všetkého rovnaká.
Čaputovej počínanie veľmi trefne vystihol Erik Zbiňovský, ktorý zastupuje Slovenský dohovor za rodinu:
„Pani prezidentka deklarovala, že je prezidentkou všetkých ľudí. Žiaľ, tak to nie je. Vo chvíli, keď jej ústava ukladá povinnosť v rozpore s jej liberálnym zmýšľaním, vtedy začína špekulovať a kľučkovať.“
Samuel Gdovin
Stanovisko k Vyhláseniu predstaviteľov cirkví k tzv. Istanbulskému dohovoru
Predstavitelia jedenástich cirkví podpísali dňa 13. februára 2018 „Vyhlásenie najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví v Slovenskej republike k tzv. Istanbulskému dohovoru.“ Žiadajú v ňom, aby Slovenská republika nepristúpila k ratifikácii a stiahla svoj podpis tohto dohovoru, ktorý upravuje záväzky štátov pri predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a pri boji proti nemu. Ako členky a členovia cirkví vyjadrujeme nesúhlas s týmto vyhlásením našich predstaviteľov a obraciame sa na veriacich ľudí, ktorí cítia potrebu hľadať času primerané odpovede na otázky súčasnosti, aby sa pripojili k nášmu vyjadreniu. Chceme byť v duchu našich kresťanských tradícií mestom na návrší, svetlom sveta, soľou zeme a chceme byť aj tvorivou a kritickou súčasťou prebiehajúcich civilizačných procesov a zmien.
Domáce násilie a násilie na ženách je vážny spoločenský problém, ktorý ani spoločnosť, ani cirkvi doteraz nedokážu účinne riešiť. Deklarácie odsudzujúce násilie ani vyhlásenia o posilnení represie nestačia. Násilie na ženách nie je problém, ktorý k nám prichádza s migráciou. Je to náš vlastný problém, s ktorým sme si v našej kultúre stáročia nedokázali poradiť. Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (tzv. Istanbulský dohovor) ponúka nástroj, ktorý väčšina signatárskych štátov ratifikovala a uznala ho tým za vhodný na riešenie problému domáceho násilia. Ďalšie štáty zosúlaďujú svoju legislatívu, aby dohovor mohli v blízkom období ratifikovať. Návrh cirkví na odstúpenie od tohto ľudskoprávneho dohovoru je bezprecedentným krokom, ktorý by spochybnil uznanie ľudských práv a rodovej rovnosti v SR, ako aj prihlásenie sa k hodnotám Európskej únie.
EÚ je postavená na spoločných hodnotách a opakovane vyzýva členské štáty na ratifikáciu dohovoru. Krajina, ktorá sa snaží byť v jadre EÚ, by mala tieto hodnoty rešpektovať. Definícia rodu ako súboru spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov (čl. 3, c dohovoru) je plne v súlade s kresťanskou vierou. Biblické texty napríklad na viacerých miestach hovoria o typicky ženských a typicky mužských rolách, ktoré však v určitých situáciách spoločenstvá prisudzujú aj pohlaviam, ktoré nie sú ich typickým nositeľom: Naomi preberá na seba rolu otca rodiny (biblická kniha Rút); keď muži zlyhávajú, ženy preberajú mužskú rolu sudcov (biblická kniha Sudcov). Apoštol Pavol však zároveň hovorí o tom, že v Kristovi všetky rozdelenia na základe etnických, spoločenských a rodových charakteristík prestávajú mať v spoločenstve ľudí svoju rozdeľujúcu moc (List Galaťanom 3,28).
Definícia rodu, ako ju používa tento dohovor Rady Európy, je úplne v súlade s týmto biblickým posolstvom. Nehovoriac o tom, že rodová terminológia je už roky súčasťou nášho právneho poriadku. Odlíšenie rodu ako súboru spoločnosťou vytvorených a prisudzovaných rolí od pohlavia ako biologickej danosti neohrozuje manželstvo ani rodinu, ale pomáha pochopiť mechanizmy vzniku domáceho násilia. Vyzývame našich cirkevných predstaviteľov, aby dohovor prestali v očiach veriacich a celej spoločnosti znevažovať zavádzajúcimi a lživými tvrdeniami o údajnom nebezpečenstve šírenia „genderovej a protirodinnej agendy“. Zostavovateľom a predstaviteľom Slovenskej republiky, ktorí podpísali dohovor, tým neoprávnene pripisujú zlý úmysel alebo nekompetentnosť.
Vyzývame predstaviteľov cirkví, aby vstúpili do dialógu s odborníkmi a odborníčkami, ako aj príslušnými orgánmi Slovenskej republiky pre otázky rodovej rovnosti a spolupracovali s nimi na odstránení všetkých prekážok, ktoré bránia ratifikácii dohovoru. Vyzývame tiež občianky a občanov Slovenskej republiky, aby sa snažili hľadať skutočný zmysel textu dohovoru, aby si tvorili názor na základe vlastného oboznámenia sa s obsahom dohovoru a informácií o ňom z viacerých zdrojov. Je to v záujme tisícok rodín, v ktorých v dôsledku domáceho násilia trpia nielen ženy a ich deti, ale aj všetci ich blízki a milujúci, ktorí sa v tomto ideologickom súboji stali bezbrannými rukojemníkmi.
Aj vy sa môžete pridať k výzve na: changenet.sk V Bratislave, 25. februára 2018
Ondrej Prostredník
Miro Kocúr
Michal Havran
Peter Križan
Martin Kováč
Anna Polcková
Ján Michalko
František Ábel
Jana Cviková
Lucia Gvozdjáková
Juraj Ševčík
Katarína Deáková
Marta Botiková
Jozef Hašto
Dávid Cielontko
Jakub Pavlús
Michal Vašečka
Samuel Jezný
Jana Moravčíková
Štefan Markuš
Rastislav Kočan
Klára Kusá
Juraj Buzalka
Monika Kohanová
Alica Rosová
Stanislav Maar
Zlatica Maarová
Peter Tatár
Kálmán Petőcz
Kristína Holčíková
Ivana Hacajová
Ján Hacaj
Oľga Reptová
Zuzana Mojžišová
Jana Juráňová
Lucia Molnár Satinská
Ingrid Hrubaničová
Matej Vagač
Zuzana Piussi
Zuzana Maďarová
Adriana Mesochoritisová
Miroslava Bobáková
Zuzana Pešťanská
Zuzana Vargová
Pavol Varga
Jozef Kleštík
Silvia Kleštíková
Zuzana Čaputová
Zora Jaurová
Edita Prostredníková