——– Pôvodná správa ——–
Predmet: list
Dátum: 08-02-2020 01:18
Od: Dalibor
Komu: predseda@kbs.sk, secka@kbs.sk
Vážení Mons. Zvolenský a Mons. Sečka, dňa 07.02.2020 som zaregistroval informáciu v médiách, že otec Marián Kuffa sa rozhodol nezúčastniť sa modlitbového zhromaždenia v čase od 12:00 do 15:00 pred prezidentským palácom v Bratislave za odmietnutie
Istanbulského dohovoru a ako protestu proti nekonaniu prezidentky Čaputovej v danej veci. Oficiálnym dôvodom pre zrušenie osobnej účasti o. Mariána Kuffu na akcii malo byť spolitizovanie celej akcie a podľa
medializovaných informácií bola reakcia Mons. Sečku na toto rozhodnutie
nasledovná: „Rozhodnutie môjho kňaza vdp. Mariána Kuffu, že sa
nezúčastní podujatia pred prezidentským palácom, som prijal pozitívne a
súhlasím s ním.“
(https://www.hlavnespravy.sk/kuffa-zrusil-svoju-ucast-modlitbovom-podujati-za-odmietnutie-istanbulskeho-dohovoru-svoj-podiel-situacii-maju-politicke-strany-vratane-psspolu-ide-vsak-hlavne-zle-rozhodnutie-cirkvi/2045716 )
To, či a aký podiel mala mať na údajnom spolitizovaní modlitbového
zhromaždenia podpora, resp. kontra-reakcia politických strán, je,
myslím, úplne irelevantné, nakoľko nešlo o politický míting, ale o
modlitbové zhromaždenie. A že o. Marián Kuffa verejne vyzýval na účasť
(nielen) kresťanov nemožno v žiadnom prípade posudzovať ako podnecovanie
k politikárčeniu, naopak, keďže ide o tak vážnu vec, akou je prijatie,
resp. odmietnutie Istanbulského dohovoru so všetkým, čo s tým súvisí,
celá vec by si z pohľadu praktizujúcich kresťanov mala zasluhovať práve
podporu z najvyšších miest Rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku.
Nestalo sa tak.
Dňa 15.11.2019 ste spolu vydali stanovisko, ktorým ste priamo a menovite
pokarhali o. Mariána Kuffu za jeho aktivity, ktorými upriamil pozornosť
(nielen) veriacich na zlo, ktoré z Istanbulského dohovoru plynie pre
celú našu spoločnosť, osobitne pre rodiny s deťmi
(https://m.tkkbs.sk/mview.php?q=4&cisloclanku=20191115025). Vaše
vyjadrenie: „Úlohou kňaza je byť otcom všetkých veriacich, nie vodcom
tých, ktorí sa hlásia k určitej strane,“ vnímam ako alibistické, nakoľko
pokiaľ mi je známe, o. Marián Kuffa nie je členom žiadnej politickej
strany, žiadnu politickú stranu nikdy nezaložil a nie je vo vedení
žiadnej politickej strany. Azda jedinou chybou v tomto smere bolo, že
verejne vyjadril koho bude podporovať a koho nie. Lenže to býva
predmetom aj pastierskych listov pred dôležitými parlamentnými, či
prezidentskými voľbami, pravda? Či len vtedy, pokiaľ je kandidát
neprijateľný?
Spomínam si na niekoľko podobných prípadov z minulosti,
keď za vedenie Rímsko-katolíckej cirkvi vyjadrovalo v tomto zmysle (a
veľmi správne, pretože podľa môjho osobného názoru aj o tom je
pastorácia vo veciach spoločenských). To zlo v jadre Istanbulského
dohovoru tu však zostáva, pani Čaputová nekoná tak ako by mala a preto
jedinou možnosťou ako pozdvihnúť vedomie kresťanov na Slovensku zákonnou cestou a účinne podporiť správnu vec, bolo povzbudenie a podpora
spoločnej modlitby na tento účel. Presne tak, ako to má správny a
zodpovedný dušpastier robiť. Ako bolo povedané: „Kde sú dvaja, či traja
v mojom mene, ja som medzi nimi…“. Všetci pritom vieme, že nie je azda
účinnejšej zbrane proti zlu, akou je sv. ruženec. A viem si veľmi živo
predstaviť, že taká masa veriacich, ktorí sa mali spoločne modliť sv.
ruženec pod vedením kňaza, ktorý túto bohumilú aktivitu pripravil, by
dokázala otriasť nielen nebesami, ale predovšetkým pôvodcom samotného
zla a otcom lži, Satanom.
Do politických podrobností zachádzať nebudem, ale je dostupná právna
argumentácia, ktorá popisuje, v čom spočíva protiprávnosť konania pani
Čaputovej. Pokiaľ by ste mali záujem, môžete si právnu analýzu k
nekonaniu pani Čaputovej vo veci odmietnutia Istanbulského dohovoru,
resp. zabráneniu tohto odmietnutia, ktorú sformuloval JUDr. Juraj
Zervan, bývalý diplomat a odborník na medzinárodné právo, prečítať v
prílohe. Túto právnu analýzu prikladám, nakoľko vzhľadom na závažnosť
argumentácie nie je, pochopiteľne, na internete k dispozícii (aspoň ja
som sa k dokumentu nevedel bežnou cestou na internete dostať, ale
rovnako ako v časoch totality, Duch Svätý sa postaral, aby sa dostala k
ľuďom, ktorým na celej veci úprimne záleží).
Vážení Mons. Zvolenský a Mons. Sečka,
vo svojom stanovisku sa odvolávate na úlohu kňaza ako otca všetkých
veriacich, ktorý má určité povinnosti a zodpovednosť. Aj ja ako
praktizujúci kresťan-katolík a otec štyroch maloletých detí mám v rámci
našej domácej cirkvi (pozri http://www.katechizmus.sk/?action=getk&kid=2272) tiež svoje povinnosti.
Jednou z nich je, aby som v rámci mojich možností a schopností robil
všetko pre čo najlepšiu výchovu a vývoj mojich detí. Akonáhle
zaregistrujem nebezpečenstvo – materiálne, duchovné alebo duševné, ktoré
ich môže negatívne zasiahnuť, je mojou zákonnou a morálnou povinnosťou
zakročiť. A presne to je podstata boja proti Istanbulskému dohovoru.
Gender, rodová rovnosť, LGBTI a podobné nešváry majú znefunkčniť rodinu
ako základnú stavebnú jednotku spoločnosti. Rodinu za prirodzenú a
základnú jednotku spoločnosti, ktorá má nárok na ochranu zo strany
spoločnosti a štátu pokladá nielen Rímsko-katolícka cirkev
(https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/zborniky-z-konferencii/c/fmstr-07), ale rovnako je toto postavenie rodiny upravené aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv v článku 16, ods. 3
(https://www.gender.gov.sk/wp-content/uploads/2012/06/UDHRvSVK.pdf) .
Vo svetle týchto riadkov som presvedčený, že každý veriaci kresťan je
povinný dbať o blaho tých, ktorí mu boli Božou prozreteľnosťou zverení
do starostlivosti. Každý tam a v takej miere, kam bol poslaný a to
všetko s vedomím zodpovednosti za svoje konanie.
V rovnakom duchu som bol vychovaný ja mojimi rodičmi, v rovnakom duchu
som bol neskôr formovaný počas mojej viac ako 15-ročnej miništrantskej
„služby“ u Kapucínov a v iných farnostiach v Bratislave v časoch
totality a rovnakú povinnosť mám teraz v úlohe otca, hlavy rodiny. A
rovnako tak všetci, ktorí sú nazývaní „otcami“, či už svojich vlastných
potomkov alebo tých, ktorých duchovné a materiálne dobro im bolo
zverené. A som presvedčený, že úlohou a povinnosťou duchovných pastierov
v rámci Rímsko-katolíckej cirkvi nielen na Slovensku je všemožné úsilie
o ochranu ľudí pred zhubným vplyvom podobných politických smerov, ako je
liberalizmus vo všetkých jeho podobách.
Vážení Mons. Zvolenský a Mons. Sečka,
nedá mi nespomenúť ešte jednu veľmi dôležitú paralelu s obdobím totality
u nás. Dňa 25.03.1988 sa v Bratislave konala tzv. „sviečková
manifestácia“. Iste viete, že išlo o akciu nielen veriacich, ale aj
neveriacich a jej primárnym cieľom bolo vydobytie občianskych slobôd. O
čo ide teraz? O oveľa viac. Ide o vieru, kultúru, tradície, štátnosť,
ktoré sa Istanbulský dohovor snaží plíživou a skrytou formou rozvrátiť.
Teda my a naši duchovní otcovia máme dovoliť rozvrátiť všetko, čo sme
dostali do daru od našich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda a za čo
bojovali naši rodičia, starí rodičia a predkovia? Čo myslíte, ako by to
všetko bolo dopadlo, ak by vtedajší predstavitelia Pacem in terris
(ZKD-PIT) mali konečný dosah na rozhodnutie, či podzemná cirkev môže
alebo nemôže viesť ľudí za pravdou…? Odpovedzte si sami, prosím.
Zdá sa, že na rozdiel od niektorých iných vrcholových predstaviteľov
Rímsko-katolíckej cirkvi na Slovensku, ktorí boli v minulosti požiadaní,
aby ukončili svoje aktivity a ktorí s tým mali skutočný osobný problém
(napr. emeritný arcibiskup Bezák), o. Marián Kuffa sa podriadil svojim
nadriadeným. Svätý pápež Ján Pavol II. svojho času povedal, že Slovensko
ešte zohrá významnú úlohu v nastávajúcom vývoji Európy. Aktivity o.
Mariána Kuffu preto z tohto pohľadu a z pohľadu požadovaného výsledku
nevnímam ako zasahovanie do politiky, ale ako podporu dobrej veci. V
tomto zmysle Vás chcem požiadať, aby ste prehodnotili svoje stanovisko a
verejne začali podporovať tie snahy, ktoré majú ochrániť naše Slovensko,
našu spoločnosť a budúce generácie a naopak, aby ste sa verejne
vyhranili voči tým aktivitám, ktoré evidentne nemajú požehnanie
Najvyššieho.
Ubezpečujem Vás, že budem na Vás myslieť v modlitbách a budem Vám s
celou mojou rodinou vyprosovať všetky dary, potrebné pre správne
rozhodovanie sa, silu dokázať niesť Vaše zodpovedné poslanie a schopnosť
prijať zodpovednosť za svoje konanie aj vtedy, keď je ľahšie hrať rolu
„mŕtveho chrobáka“. Rovnako tak sa budem s celou rodinou modliť za o.
Mariána Kuffu a mňa samého, aby sme dokázali zmeniť veci, ktoré zmeniť
môžeme a s pokorou prijať tie veci, ktoré zmeniť nedokážeme.
Ďakujem.
S pozdravom.
Mgr. Dalibor Kovačič, PhD.