Dr. Jozef Tiso – zločinec alebo hrdina?

Vážení čitatelia, tento článok je o dobe, ktorú som si ja osobne neprežila, avšak z rozprávania ľudí, ktorí uvedené udalosti zažili a podrobne popísali, som pochopila, že pod vplyvom politikov a mediálnej propagandy my mladší nepoznáme pravdivý obraz našej histórie.

V súvislosti s Dr. Jozefom Tisom a ozývaním sa hlavne tých, ktorým tento človek leží z nejakej príčiny v žalúdku, som sa rozhodla, k tejto problematike vyjadriť svoj názor a pritom si zachovať objektivitu. Mnohí sa snažia na Tisa písať čo najnegatívnejšie a je nepochopiteľné, keď dnes práve tí, čo ho nikdy nevideli, nepoznali, ba ani v tom čase nežili, teraz píšu o ňom rôzne nezmysly.

Najprv trochu histórie. Keď sa Hitler cítil vojensky dosť silný, začal uskutočňovať svoje dobyvačné plány. Obsadil Porýnie, kontrolované Francúzmi a to bez boja, pripojil k Nemecku Rakúsko, taktiež bez boja a nadiktoval Francúzsku i Anglicku potupný mníchovský verdikt, ktorým Československo prišlo o Sudety a celé južné Slovensko – všetko bez boja. Francúzsko a Anglicko, považované za európske veľmoci, sa poslušne sklonili pred Hitlerom a doslova padli pred ním na kolená. Ešte raz zdôrazňujem, že tak urobili európske veľmoci.

Túto skutočnosť zdôrazňujem iba z toho dôvodu, že teraz mnohí tvrdia, že sa Tiso mal v niektorých prípadoch vzoprieť Hitlerovej vôli a nekonať podľa jeho nariadení. Mal tak urobiť on, prezident dvaapolmiliónového národa a práve v čase, keď sa pred Hitlerom doslova plazil celý svet. Mnohí, ktorí sa ani len trochu nedokážu vžiť do tejto hektickej doby, keď sa doslova valili udalosti, o ktorých sa dnes nepravdivo informuje slovenský národ, Tisa jednoducho odsudzujú, ale keby boli postavení voči takým rozhodnutiam, aké musel podpisovať on, ako by konali oni.

Keď bol Tiso 13.marca 1939 u Hitlera a tento od neho žiadal, aby cez rozhlas vyhlásil Slovenský štát, t.j. odtrhnutie od Československa, Tiso to neurobil a trval na tom, že tak môže učiniť iba Slovenský snem. Požiadal Hitlera, aby pár dní počkal, nech sa dodrží litera zákona. Tento to rezolútne odmietol a Tisovi povedal pamätnú vetu: „Môj parný valec je už rozbehnutý“. Čo tento parný valec mal znamenať, popíšem v skratke o pár riadkov nižšie. Tiso aj napriek tomu nesplnil Hitlerovu žiadosť, aby z Berlína rozhlasom vyhlásil vznik Slovenského štátu, ale telefonicky zariadil zvolanie Slovenského snemu na deň 14.marca 1939, kedy bol oficiálne a podľa zákona vyhlásený tento štátny útvar.

Na objasnenie vety „Môj parný valec je už rozbehnutý“ tým, ktorí nevedia vysvetlím a tým, ktorí zabudli, pripomeniem, že Slovensko podľa pôvodných plánov fašistických mocností malo byť rozdelené na tri časti. Západ mal patriť Nemecku a podobnou správou ako Protektorát Čechy a Morava, juh, až po Spiš Maďarsku a sever Poľsku. Bolo by to znamenalo tragédiu malého slovenského národa. Keď už nik iný, ale Maďarsko by bolo ukázalo, ako sa robí národnostná politika. Na zabratom území by nebolo už ani jediného Slováka, o čom svedčí skutočnosť, aké tempo nabralo odnárodňovanie na juhu Slovenska počas šesť rokov maďarskej nadvlády. Tiso vtedy nemohol tušiť, že Veľkonemecká ríša bude mať životnosť iba šesť rokov. Podľa všetkých indícii a všeobecného strachu pred Hitlerom sa dalo očakávať aspoň 100 rokov trvania jeho ríše. Zatiaľ by zo Slovákov nezostalo nič.

Tiso, ako skúsený politik, zrejme aj s hodnovernými informáciami vedel, aké smrteľné nebezpečenstvo hrozí slovenskému národu a preto ako správny Slovák konal. Zachránil aspoň to, čo sa zachrániť dalo a zabránil tým i tragédii Slovákov.

V krátkosti sa pristavím pri niektorých tzv. zločinoch, ktoré sa pripisujú Tisovi:

1/ Rozbitie prvej Československej republiky. Veď to nie je pravda. Tiso bol medzi poslednými, ktorí si želali rozbitie tohto spoločného štátu Čechov a Slovákov, avšak udalosti ho donútili zaujať také stanovisko, aké zaujal. Československá republika bola v marci 1939 fakticky rozbitá, Beneš už niekoľko mesiacov predtým ušiel do Anglicka, ponechajúc naše národy napospas svojmu osudu. A nikto mu to nevyčíta. Rozbíjačom však ostal Tiso, ktorý nevzal nohy na plecia, ale zostal s národom v tých najkrutejších časoch, snažiac sa ho čo najviac ochrániť. Aj to hovorí samé za seba.

2/ V súčasných médiach označujú takmer všetci Tisa za vojnového zločinca. Aj to je lož. Tento politik sa na zozname vojnových zločincov nikdy neobjavil a tí, ktorí ho za vojnového zločinca vyhlasujú – neopodstatnene na neho útočia.

3/ Za najväčší zo zločinov pripísaných Tisovi, je deportácia 64 tisíc slovenských Židov do Poľska, kde boli povraždení vo vyhladzovacích táboroch. Pri tomto obvinení by som sa chcela trochu pozastaviť. Keď Hitler organizoval odsun Židov do Poľska, presviedčal všetkých, že tam pre tento národ vytvorí územie, kde budú žiť a hospodáriť. O vyhladzovacích táboroch nebolo ani zmienky. Uveril mu aj Tiso a preto nemal vážnejšie výhrady proti deportácii. Keď však z táborov smrti ušli dvaja slovenskí Židia a prostredníctvom predstaviteľov katolíckej cirkvi informovali Tisa, čo sa v Poľsku deje, viac zo Slovenska žiadny transport neodišiel. Zachránilo sa tak pred istou smrťou vyše 15 tisíc slovenských Židov. V porovnaní s ostatnými okupovanými štátmi Európy to bolo najväčšie percento zachránených tohto, vtedy kruto prenasledovaného národa. Niekoľko židovských rabínov sa snažilo vyzdvihnúť tento neodškriepiteľný fakt, avšak ich aktivity zostali bez úspechu. Najsmutnejšie na tom je, že percentuálne najviac zachránených…a ten, ktorý ich zachránil, odvisol ako zločinec. Nebola v tom žiadna logika.

Avšak, čo je vlastne pravdepodobnou príčinou minulej i súčasnej nenávisti voči tomuto politikovi? Je pravda, že Tiso urobil značné protižidovské opatrenia v hospodárskej oblasti. Pri vzniku Slovenského štátu totiž Židia vlastnili 38 % slovenského národného bohatstva, hoci ich bolo iba necelé 4 % populácie a mnohým slovenským politikom i občanom bol tento fakt tŕňom v oku. Tisova vláda vydala nariadenie, podľa ktorého bol spomínaný židovský majetok skonfiškovaný a pridelený slovenským podnikateľom. A toto bol Tisov smrteľný hriech. Toto je príčina nenávisti. Bohatstvo, ktoré predkovia tohto etnika stáročia zhromažďovali, odplavilo jediné zasadanie Tisovej vlády. A to sa neodpúšťa. Avšak keby sa začalo hovoriť o skonfiškovanom majetku, muselo by zákonite dôjsť aj k objasneniu spôsobu jeho získania a to by už bola iná kapitola. Výhodnejšie je stále pripomínať 64 000 povraždených a pripísať ich Tisovi, hoci každý vie, že keby bol Hitler nekompromisne trval na odsune všetkých Židov, Tiso by to bol musel alebo uskutočniť, alebo odstúpiť. Nebolo by to však na veci zmenilo vôbec nič, pretože po Tisovi by prišiel taký, ktorý by bol Hitlerovo nariadenie realizoval. Nemohol sa predsa Hitlerovým nariadeniam priečiť miniatúrny štátik, keď u jeho nôh ležala prakticky celá Európa.

Tiso však predsa povedal nie a viac zo Slovenska nebol deportovaný ani jediný Žid. Hitler to rešpektoval, nechcel si pridávať ďalšie nepríjemnosti, pretože mal na východnom fronte veľa iných problémov. Tisovi však, opakujem, nemožno uprieť zásluhu na záchrane životov 15 000 slovenských Židov a nie rozširovať nenávisť, kritiku a skreslené tvrdenia, že on bol zodpovedný za ich vyvraždenie. Mnohí tvrdia, že Tiso bol fašista, ale nie je to pravda, nebol ním ani myslením, ani konaním. Keď bol na zhromaždení s občanmi v Bánovciach nad Bebravou na vyslovený dotaz, aby vysvetlil rozdiel medzi komunizmom a fašizmom, odpovedal otázkou: „A aký je rozdiel medzi červeným psom a hnedým…keď hryzú obaja?“ To veru nesvedčí o fašistickom zmýšľaní.

Nakoniec by som na Tisovu osobnosť napísala len toľko, že v najťažšom období 20. storočia vykonal pre Slovákov obrovský kus prospešnej práce, ale to si uvedomia všetci až vtedy, keď sa dlho prekrucované skutočnosti uvedú do pravého svetla a keď opadne dlhodobo utváraná nenávisť voči tomuto štátnikovi.

https://blog.hlavnespravy.sk/17519/dr-jozef-tiso-zlocinec-alebo-hrdina/