Slávna snemovňa, nedeľa ako deň pracovného pokoja a vnútorného zamýšľania sa je práve v časoch spoločenských zmien pre kvalitu ľudského života a spolužitia našich občanov nevyhnutne potrebná.
Preto sa verejný činiteľ inšpirovaný kresťanstvom má zasadzovať za ochranu nedele a nedeľu zachovávať. Je dôležité, aby sa význam nedele nanovo rozdiskutoval, a to po každej stránke. K úlohám Národnej rady Slovenskej republiky, najvyššieho zákonodarného orgánu nášho štátu, patrí, aby rozhodným spôsobom zabezpečila ochranu nedele v zmysle platných zákonov. Toto sa vzťahuje i na miestne samosprávy, vyššie územné celky, i na celý štát, ale aj na celú Európsku úniu, lebo len širokoplošné nariadenia na ochranu nedele jej zabezpečia význam hodný európskej kultúrnej úrovne.
Otváracie hodiny obchodov treba stanoviť tak, aby sviatočný charakter nedele zostal zabezpečený podľa zákonov! Kto by sa pokúšal obchádzať platné nariadenia, alebo otvorene vyzývať k ich nedodržiavaniu, tým by podkopával základy spoločného právneho poriadku. Voči neuznávaniu legislatívnych ustanovení na ochranu nedele treba rázne vystupovať.
Vyzývam vás, panie poslankyne, páni poslanci, ako tých, ktorí majú nielen politickú zodpovednosť, ale sa aj majú starať o spoločné dobro, zastavme šírenie nedeľnej práce a rozmáhajúce sa znesväcovanie nedele! Výnimky zo zákazu nedeľnej práce sa musia obmedziť na tie prípady, ktoré sa týkajú nevyhnutnej služby a ponuky spoločného dobra, v prospech ľudí odkázaných na pomoc a na zmysluplné usporiadanie voľného času. Medzi výnimky zo zákazu nedeľnej práce nepatria služby, ktoré možno posunúť a vykonať v pracovných dňoch. V mestách a na dedinách treba zamedziť rozmáhajúce sa komerčné podujatia a predajné aktivity. Treba zodpovedne prehodnotiť služby ako prácu počas nedele. Práve politický establishment musí uznať a zachovať prínos nedele pre humánne usporiadanie spoločnosti.
Istá časť hospodárstva síce uznáva túto zodpovednosť a prispieva k ochrane nedele. Iná časť hospodárstva chce umožniť nedeľnú prácu, najmä v obchode a službách, a odvoláva sa na zmenené nedeľné návyky obyvateľstva. Kto toto požaduje, mal by zvážiť dôsledky pre pracujúcich a ich rodiny, ale aj vplyvy na menšie podniky, ktoré nemôžu držať krok s takýmto vývojom. Pravidelné prerušenie pracovného týždňa nemožno chápať ako hospodársku škodu. Keď sa od pracovníkov žiada časovo neohraničená flexibilita, ohrozí to ich zdravie, čím sa v konečnom dôsledku oslabí výkonnosť pracovnej sily… I rezort hospodárstva preto nesie spoluzodpovednosť za človeka, spoločnosť a kultúru.
Slávna snemovňa, bol by som veľmi rád, keby sa tento môj návrh jednoznačnejšie definujúci „pracovný pokoj v nedeľu a vo sviatky“ a „prácu v nedeľu a vo sviatok“, ktorým sa mení a dopĺňa § 93 a § 94 Zákonníka práce, t. j. zákona č. 311/2001 Z. z., dostal do druhého čítania a prešiel aj tretím. Pozývam partnerov zo všetkých politických zoskupení a spoločenských oblastí na konštruktívny celospoločenský dialóg o nedeli a o jej význame pre ľudí. Je našou spoločnou úlohou dosiahnuť konsenzus o ochrane sviatočného charakteru nedele.
Národne mysliaci a sociálne cítiaci verejný činiteľ, inšpirovaný zmyslom pre spoločné dobro, stojí pred úlohou ozrejmiť kresťanský a humánny zmysel nedele a dať jej novú príťažlivú silu. Nemôže sa uspokojiť len s tým, že bude politicky požadovať ochranu nedele. Rozhodujúce je, ako bude sám nedeľu prežívať.
Nedeľa je pre všetkých ľudí – nezávisle od ich svetonázorového či politického presvedčenia. Poskytuje priestor pre vedomé kladenie si otázok: Kto som? Kam idem? Z akých zdrojov žijem? Ponúka tiež priestor pre časovo uvoľnenejšie stretnutia s inými. Ľudia napokon sami svojím vlastným konaním rozhodujú o hodnote a kvalite, ktorú pre nich nedeľa má. Nesmú sa však nechať zotročiť takým ľuďom, ktorým ide len o vlastné dobro, len o vlastný úžitok, a ktorí život hodnotia z hľadiska ekonomickej a finančnej moci v duchu okrídlenej vety: „čas sú peniaze“! Zachovanie a na budúcnosť zamerané usporiadanie nedele je možné, ak sa k nej všetci ľudia dobrej vôle budú odvážne hlásiť, ak ju prijmú ako obohacujúci dar zhora a ak sa budú angažovať za dôstojnejšiu spoločnosť. Život človeka má predsa hlbšie, trvácnejšie hodnoty, než sú len a len materiálne statky.
Slávna snemovňa, v liste na Veľkú noc 2009 niekdajší prvý metropolita Slovenska a prvý metropolita Trnavskej arcidiecézy arcibiskup Ján Sokol spomenul aj slovenských aktivistov snažiacich sa o prinavrátenie sviatočného charakteru nedeliam a sviatkom a pranieroval to, že mnohí kritizujú ich úsilie.
„Mysleli si,“ povedal arcibiskup, „že Boh potrebuje náš odpočinok, a nie človek. Ale to je omyl! Keď svätíme Pánov deň – nedeľu, Pán Boh sa nestáva väčším ani šťastnejším, a keď ju nesvätíme, nič mu neubudne. Znesväcovanie Pánovho dňa však hlboko poznačí človeka. Neodpočinie si na tele ani na duši, nemá čas venovať sa tomu, na čo je stvorený, pre čo je stavané ľudské srdce, a nemôže sa venovať ani svojej rodine, ktorej upiera povinnú lásku, pozornosť a starostlivosť, najmä ak treba viesť k Pánu Bohu nedospelé deti.“
Arcibiskup pozitívne hodnotil, že na Vianoce, na Nový rok a na Veľkonočnú nedeľu sú zatvorené obchody, pričom konštatoval: „Nestačilo nám robiť deň a noc, v nedeľu i vo sviatok? A dnes sa čudujeme, že nemáme čo robiť ani v pracovné dni… Mnohí podnikatelia prepúšťajú zamestnancov, iní skracujú pracovný týždeň na 30 hodín, v niektorých podnikoch sa pracuje iba 2 – 3 dni do týždňa, iní dávajú dlhé dovolenky. A čo je najhoršie, nikto sa nad tým nezamýšľa, nehľadá pravú príčinu tejto skutočnosti. Ako keby sme nechceli vidieť, že nám Pán Boh chce ukázať, kam to vedie, keď staviame bez neho, alebo nás chce napomenúť, aby sme sa zastavili a nezabúdali, že prikázanie: Pamätaj, aby si deň sviatočný svätil, má dosah na naše šťastie, a máme ho zachovávať preto, lebo ním nás Pán Boh chráni. A nechce nič, iba to, aby sme si odpočinuli, zúčastnili sa na omši a venovali sa viac svojej rodine.“
Takto sa veriacim i neveriacim prihovoril niekdajší prvý metropolita Slovenska a prvý metropolita Trnavskej arcidiecézy arcibiskup Ján Sokol.
Ochranou nedele sa nedávno v Bruxelles zaoberalo aj plenárne zasadnutie Komisie „Cirkev a spoločnosť“ ekumenickej Konferencie európskych cirkví, združujúcej nekatolícke spoločenstvá. Vo svojom jednohlasne prijatom vyhlásení zo 14. marca tohto roku sa zaoberá sviatočným charakterom nedele. V súvislosti s prebiehajúcou diskusiou v členských štátoch Európskej únie vyzýva členské štáty a európske inštitúcie k ochrane nedele ako týždenného dňa odpočinku vo vznikajúcich legislatívach o pracovnom čase. Cieľom je zvýšiť ochranu zdravia pracujúcich a podporiť vyváženosť pracovného a rodinného života. Podľa tohto vyhlásenia vedecké výskumy ukazujú, že nedeľa má väčší vplyv na zdravie pracujúcich ako ktorýkoľvek iný deň týždňa. Nedávny prieskum Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok ukázal, že pravdepodobnosť ochorenia a absencie v podnikoch, ktoré pracujú v soboty a nedele je 1,3 krát väčšia ako vo firmách, ktoré nevyžadujú od zamestnancov prácu počas víkendu. Predpisy Európskej únie ochraňujú nedeľu ako deň odpočinku pre deti a mládež. Voľná nedeľa preto viac ako ktorýkoľvek iný deň v týždni ponúka príležitosť tráviť čas s rodinou a priateľmi.
Ešte aj Turecko, ktoré napriek tomu, že je prevažne moslimskou krajinou, mohamedáni tu tvoria vyše 95 % populácie, prísne rešpektuje nedeľu ako deň pracovného voľna. Turci prakticky nedodržiavajú otváracie a záverečné hodiny (najmä drobní súkromní podnikatelia) a nie je zriedkavosťou nájsť obchod otvorený aj o 22-ej hodine, hoci nie je tzv. večierkou. No nedeľa je posvätná, je to deň výletov do prírody, piknikov a najmä deň, v ktorom sa Turci venujú svojím početným deťom. Rytmus zaužívaný v kresťanskom svete má teda význam nielen pre našich konfesných spolubratov, ale aj pre nekresťanské náboženstvá.
Slávna snemovňa, last, but not least navrhovanej novelizácie je príspevok k hľadaniu východiska z krízy, v ktorej sa Slovensko ocitlo. Bohužiaľ, svet hľadá jej riešenie len vo finančných a hospodárskych súradniciach, človek však nie je živý len chlebom. Niet pochybnosti o tom, že prosperujúce hospodárstvo je pre našu spoločnosť užitočné, ba potrebné. Naše mocenské elity však zabúdajú, že raz sa už budú musieť rozhodnúť medzi tým, čo už kedysi pomenoval Erich Fromm – haben, oder sein [mať, alebo byť], teda medzi Slovenskom hodnôt, alebo Slovenskom statkov.
Riešenie ekonomickej krízy je v nedohľadne, preto sa musíme naučiť žiť s krízou tak, aby sme neutonuli, lež prežili. Napokon nie je to po prvý raz v dejinách Slovenska… I naši predkovia sa vedeli primknúť k trvalým, ba večným hodnotám v duchu zásady: „Verní sebe, svorne napred!“ Najvzácnejšou hodnotou našej a každej kresťanstvom inšpirovanej spoločnosti je zdravá rodina. V súčasnom chaotickom svete globalizácie, ktorá rozožiera prirodzené rodinné vzťahy, práve rodina potrebuje viac času pre seba samu; jednak manželia navzájom, jednak rodičia na deti, jednak deti na rodičov. Návrat k sviatočnému charakteru nedele a sviatkov je nevyhnutný, a preto je v Národnej rade Slovenskej republiky aj tento návrh zákona, ľudia totiž nedeľu naozaj potrebujú!
Slávna snemovňa, novelizácia Zákonníka práce na ochranu nedele je mimoriadne aktuálna a užitočná. Slovenská spoločnosť s nevšedným záujmom očakáva jej prijatie alebo odmietnutie. Bude zaujímavé, či politické sily zastúpené v najvyššom zákonodarnom zbore nášho obnoveného štátu pochopia jej význam alebo nie, pretože, Národná rada si píše svoj kádrový posudok nielen tým, čo prijme, ale aj tým, čo odmietne. Najmä ak odmietne niečo, čo má ďalekosiahly význam pre stmelenie rodiny a výchovu detí.
Vďačím sa Vám za pozornosť, ktorú ste venovali týmto mojim slovám – čo sa Vám páčilo, povedzte, prosím, iným, čo sa Vám nepáčilo, povedzte, prosím, mne…
Vystúpenie v rozprave k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Rydlu, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších (tlač 1112 prvé čítanie 9.9. 2009 Jozef Rydlo
https://www.martinus.sk/?uItem=242904 http://www.postscriptum.sk/nase-tituly/historia/parlamentne-prejavy-narodna-rada-slovenskej-republiky-2006-2010-4-volebne-obdobie