Sťažnosť voči elaborátu vyšetrovateľky mjr. JUDr. L. Pilnej o poslaní progresívneho LGBTI kresťana v súčasnom svete. Dovoľujem si pripomenúť, že podľa Písma Svätého je homosexualita najvyšší stupeň morálnej zvrátenosti

Dolu podpísaný Mgr. Anton Čulen, podávam sťažnosť voči UZNESENIU (ktoré dosť pripomína štátnu príručku progresívneho LGBTI náboženstva) vo veci Trestného oznámenia podľa § 196 ods. 1 Trestného poriadku na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestných činov extrémizmu v zmysle ust. §140a TZ a to: (ČVS: PPZ-276/NKA-BA1-2020 zo dňa 25. septembra 2020)

Hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a), b), prípadne podľa § 423 ods 2 písm c) Trestného zákona, Podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods.1 TZ, prípadne podľa §424 ods.3, písm a) TZ, Trestný čin spáchaný z osobitného motívu podľa § 140 písm e) TZ…..

Ako reakciu na vyjadrenie aktivistiek z neformálneho združenia Dúhové Slovensko (viac Uznesenie ČVS: PZ-276/NKA-BA1-2020) podľa ktorej „socha Jána Pavla II. stojaca v Bratislavskej Petržalke s dúhovou vlajkou v ruke bola reakciou na útoky cirkvi a vlády voči LGBTI menšine v susednom Poľsku“ si dovoľujem pripomenúť že podľa Písma Svätého je homosexualita najvyšší stupeň morálnej zvrátenosti.

Veľmi pekne to vyjadrujú slová svätého apoštola Pavla v liste Rimanom: “Boží hnev z neba sa zjavuje proti každej bezbožnosti a neprávosti ľudí, ktorí neprávosťou prekážajú pravde. Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Veď to, čo je v ňom neviditeľné – jeho večnú moc a božstvo -, možno od stvorenia sveta rozumom poznávať zo stvorených vecí; takže nemajú výhovorky. Hoci Boha poznali, neoslavovali ho ako Boha, ani mu nevzdávali vďaky; ale stratili sa vo svojich myšlienkach a ich nerozumné srdce sa zatemnilo. Hovorili, že sú múdri, a stali sa hlupákmi. Slávu nesmrteľného Boha zamenili za podoby zobrazujúce smrteľného človeka, vtáky, štvornožce a plazy. Preto ich Boh vydal nečistote podľa žiadostí ich srdca; a tak hanobili svoje vlastné telá tí, čo Božiu pravdu zamenili za lož, uctievali stvorenia a slúžili radšej im ako Stvoriteľovi, ktorý je zvelebený naveky. Amen.

Preto ich Boh vydal nehanebným náruživostiam. Ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený. A podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a zahoreli žiadostivosťou jeden k druhému: muži s mužmi páchali nehanebnosť. Tak si sami na sebe odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.
A pretože si nevedeli vážiť poznanie Boha, Boh ich vydal napospas ich zvrátenému zmýšľaniu, aby robili, čo sa nepatrí, plných neprávosti, zloby, lakomstva, ničomnosti, plných závisti, vrážd, svárov, ľsti, zlomyseľnosti; sú klebetní, utŕhačskí, nenávidia Boha, urážajú iných, sú pyšní, povyšujú sa, vymýšľajú zlo, neposlúchajú rodičov, sú nerozumní, vierolomní, bezcitní a nemilosrdní. Hoci dobre vedia o Božom ustanovení, že tí, čo robia také veci, zasluhujú si smrť, nielenže to sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní. (Rim 1, 18-32).

V Uznesení sa ďalej uvádza: „Nemožno „kus látky“ na soche Jána Pavla II. vnímať ako útok“. Pýtam sa teda: Ak by tým kusom látky bola nacistická vlajka, tiež by to NAKA vyhodnotila ako „kus látky“ ktorý nemožno vnímať ako útok?

K ďalším vaším úvahám k poslaniu cirkvi (neviem, ktorú myslíte, ale Cirkev Katolícka to asi nebude) a o pohľade Boha na homosexuálne správanie sa dočítate v Prvej knihe Mojžišovej:
„Keď dvaja anjeli došli do Sodomy, Lot sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lot uvidel, vstal a šiel im oproti. Poklonil sa tvárou k zemi a povedal: „Prosím vás, páni moji, zabočte do domu svojho služobníka a prenocujte tam. Umyjete si nohy a včasráno vstanete a budete pokračovať vo svojej ceste.“ Oni však odpovedali: „Nie! Prenocujeme vonku.“
Ale on na nich nástojil, aby zostali u neho. I vošli do domu. Pripravil im pohostenie, dal napiecť nekvaseného chleba a najedli sa.
Ale skôr, ako si ľahli, mužovia mesta, mužovia Sodomy od chlapca až po starca, celé mesto do posledného chlapa obkolesili dom, vyvolali Lota a povedali mu: „Kde sú mužovia, čo prišli dnes večer k tebe? Priveď ich k nám, aby sme s nimi obcovali!“

Tu Lot vyšiel k nim predo dvere, zavrel dvere za sebou a povedal im: „Bratia moji, nože nerobte hriech!
Mám dve dcéry, ktoré ešte nepoznali muža. Vyvediem vám ich, robte s nimi, čo sa vám páči. Týmto mužom však nerobte nič také, veď oni sa uchýlili do tieňa mojej strechy!“
Oni však volali: „Prac sa preč!“ A dodali: „Prišiel sem ako cudzinec a chcel by súdiť. Teraz ti vyvedieme horšie ako tým.“ Veľmi dorážali na Lota a pokúšali sa vylomiť dvere. Vtedy tí mužovia načiahli ruky, vtiahli Lota dnu a zamkli dvere.
Mužov však, veľkých aj malých, čo boli pri vchode do domu, ranili slepotou, takže sa márne namáhali nájsť vchod.
Potom mužovia povedali Lotovi: „Ak tu máš nejakého zaťa, syna alebo dcéru a ak niekto z mesta patrí k tebe, vyveď ich preč z tohoto mesta, lebo zničíme toto mesto, pretože je naň veľká žaloba pred Pánom. Pán nás poslal zničiť ho.

Vtedy Lot vyšiel von a povedal svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry: „Vstaňte, poďte preč z tohoto miesta, lebo Pán mesto zničí!“ Jeho zaťovia si však mysleli, že robí žarty.
Keď svitol deň, anjeli nútili Lota, aby sa ponáhľal. Hovorili: „Vstaň, vezmi svoju ženu a obe dcéry, ktoré tu máš, aby si nezahynul pre neprávosť mesta!“
A keď váhal, chytili ho obaja mužovia za ruku, aj jeho ženu a obe dcéry, lebo Pán ich chcel zachrániť, vyviedli ich von a nechali ich za mestom.
Keď ich vyvádzali von, jeden z nich povedal: „Zachráň si život! Neobzeraj sa za seba a nezastavuj sa nikde v okolí Jordánu Ponáhľaj sa na vrchy, aby si nezahynul!

Lot im povedal: „Ach, nie, Pane!
Zaiste tvoj služobník našiel milosť pred tebou, veď si mi preukázal veľké milosrdenstvo, keď si zachoval môj život, ale na vrchoch sa nebudem môcť zachrániť! Aby ma azda nestihlo nešťastie, aby som nezomrel.
Pozri, tu neďaleko je mesto, tam môžem utiecť.
Ono je len malé a ja sa v ňom zachránim! Malé je a ja ostanem nažive!“ I povedal mu: „Dobre teda vyslyším ťa aj v tejto veci a mesto, o ktorom hovoríš, nezničím.

Rýchle ta teda utekaj, lebo kým ta nedôjdeš, nemôžem nič robiť.“ Preto sa mesto volá Segor. Slnko vyšlo nad zem, keď Lot došiel do Segoru.
A Pán dal padať na Sodomu a Gomoru síru a oheň z neba od Pána
a zničil tie mestá i celé okolie Jordánu so všetkými obyvateľmi mesta a so všetkým poľným rastlinstvom. Keď sa jeho žena za ním obzrela, premenila sa v soľný stĺp.
Abrahám sa vybral zavčas rána na miesto, na ktorom predtým stál pred Pánom. Keď sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celú okolitú krajinu, videl vystupovať zo zeme dym ako dym z pece. Boh teda pamätal na Abraháma keď Boh zničil mestá a okolie a Lota vyviedol zo záhuby, keď zničil mestá, v ktorých Lot býval.
Potom Lot vyšiel hore a osadil sa na vrchu spolu s oboma svojimi dcérami. Bál sa totiž bývať v Segore a býval s oboma svojimi dcérami v jaskyni“. (Kniha Genezis – kapitola 19, 1-30).

Vážená pani vyšetrovateľka PZ JUDr. Lucia Pilná, dovoľte, aby som Vám v odpovedi na Váš elaborát o poslaní progresívneho LGBTI kresťana v súčasnom svete zacitovali z knihy Mons. V. Trstenského, veľkého bojovníka za dodržiavanie ľudských práv a úplnej náboženskej slobody z dôb vlády ÚV KSČ:

„Verím, že po oboznámení sa s mojím spisovým materiálom urobíte patričné opatrenia a nápravu, aby sa podobné okolnosti už viac neopakovali.
Vyriešte túto moju požiadavku spravodlivo a podobne spravodlivo riešte aj všetky ostatné otázky podobného druhu , napr. otázky ľudských práv vôbec, včítane náboženskej slobody. Zaväzuje Vás k tomu nielen Vaše postavenie, vysluhovať spravodlivosť všetkým občanom bez rozdielu politického, ideologického, náboženského, stavovského … atď. .. aj brániť ju voči každému, kto sa prehrešuje proti nej, lež i naša Ústava a všetky naše vládou prijaté a do nášho zákonodarstva včlenené dokumenty, medzinárodné dohovory o uplatňovaní spravodlivosti vo všetkých oblastiach ľudských práv, nevynímajúc ani náboženských. Táto spravodlivosť je a ostane základom každej usporiadanej spoločnosti i osobného blaha jej členov. Nemožno ju teda obchádzať, nemožno jej uniknúť. Prv- neskôr aj Vy počujete neumlčateľný hlas svojho svedomia, národa, dejín (ktoré sotva vystavia pomníky uznania nespravodlivým vládcom, sudcom…) a najmä hlas Pôvodcu a Sudcu svedomia: „Vydaj počet zo svojho správcovstva!“ (Lk 16, 2).

Hej, bude treba vydať počet. Z čoho? Zo svojho života, zo svojej činnosti v ňom, zo svojich skutkov, verejných i súkromných zo svojich túžob, , zo zla, páchaného blížnym, zo spravodlivosti…
Ľudia môžu žiť podľa svojich vrtochov, môžu urážať spravodlivosť a môžu pošliapať i najposvätnejšie práva. Môžu sa dokonca vyrútiť aj proti Bohu a posmievať sa mu…

Prv-neskôr sa bude účtovať. Prvý súd bude, ten bezprostredný, za zatvorenými dverami, s vylúčením verejnosti, ale súd posledný, ktorý s konečnou platnosťou schváli rozsudok, bude verejný, na najväčšom námestí sveta. A nebude tam ani obhajcu ani svedkov. Nebude ich treba. Sudca vie všetko. Je stále prítomný. Je pri každom ľudskom čine.

Tomu vyúčtovaniu nikto nevyhne. Každý bude zoči voči tomu Sudcovi, ktorý pred dvetisíc rokmi vykročil na cestu z Galilejska. A hoci sa behom vekov mnohí usilovali vyradiť ho zo života „vedeckým“ vyhlasovaním ho za fatamorgánu, nejestvujúci výmysel vykorisťovateľských vládcov sveta, kňazov, poverčivého strachu… je stále tu. Nik nemohol zastaviť jeho pochod. Prvých nasledovníkov bola len hŕstka, dnes ich je stovky miliónov. Bolo to malé stádo a dnes je to najväčšia armáda sveta.

A nemá takú nijaký národ a nijaká vláda. Všetky vojská aj tie, čo boli najväčšmi vyzbrojené a najsilnejšie, boli zdecimované, ale jeho vojsko, bezbranné, mierumilovné, nikdy! Všetky rody a cisárske dynastie vymreli, ale jeho potomstvo sa rozmnožuje ako hviezdy na nebi a piesok na morskom pobreží. Jeho učenie sa dostalo až k nám, neporušené a nezmenené, zatiaľ čo rozličné systémy ľudského myslenia sa krivili, kazili, degenerovali a úplne zanikli. Kritika najpyšnejších filozofov i dôvtip najpošetilejších bludérov ho vyzývali, napádali, potupovali a hrozili mu, no nebo a zem sa pominú, ale jeho slová nepominú. Jeho evanjelium je ešte i dnes najčítanejšou knihou sveta, zatiaľ čo diela jeho popieračov plesnejú v bibliotékach. jeho evanjelium získavalo dušu človeka v časoch Rimanov a získava ľudí aj dnes vo veku atómovom. Uspokojí prostú myseľ úbohej stareny práve tak ako ostrú inteligenciu Blaise Pascala. Vyhovuje kontemplatívnej povahe Východu i dynamickej a nespokojnej povahe Západu. Jeho slovo je skutočne univerzálne v čase i v priestore. Priatelia prvej hodiny ho zradili, ale jeho prívrženci, dnes i včera sa dávajú zaň popravovať. Prví spoločníci ho opustili, ale jeho mystici a jeho askéti sa dobrovoľne uväznili do kláštorov a ciel, aby ostali s Ním. Židia ho korunovali tŕním, ale jeho svätí ho tisíckrát korunovali láskou.

Jeho nepriatelia ho vytiahli na kríž, ale národy ho povýšili na Kráľa ľudstva. Hrobári všetkých vekov sa usilujú zavrieť ho občas znovu do hrobu, ale ten hrob hneď priam vybuchne pod neodolateľnou prudkosťou jeho života. Herézy, racionalizmus a ateizmus ho zaháňajú ako prázdny prelud. Pokrytci, zbabelci, modloslužobníci, zbožňovatelia zlata a seba, zmyselníci, korheli ho odmietajú ako „smutného mučeníka“. Ale intuície géniov, vrúcna túžba svätcov, nevinnosť panien, svedomie počestných, modlitba detí, slzy matiek, ston opustených, krik sirôt, volanie stratených, zúfalstvo hriešnikov, vyvrheľov z ľudskej spodiny, extáza mystikov, nadšenie hrdinov, posledný pozdrav umierajúcich, duša celého sveta ho vyzýva ako jedinú záchranu, ako jediného víťaza nad svetom, ako srdce sŕdc, srdce nie konzervované, nie opatrované, nie zabalzamované, ale po smrti ešte tisíckrát živšie!

Pred toho večného Sudcu, Pôvodcu a Vládcu sveta viditeľného i neviditeľného predstúpi raz každý rozumný tvor, veľa ráz ešte za svojho zemského života a celkom isto za bránami časnosti a bude skladať počet zo svojho správcovstva! Nuž a akou mierou meria on, takou sa nameria aj jemu!
„Pohania padli do jamy, ktorú kopali, a v tom osídle, čo nástrojili, chytila sa im vlastná noha. Pán sa zjavil a konal súd. Hriešnik sa zamotal do diela svojich rúk“ (Ž 9, 16-17). „Hriešnika zloba zahubí a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. Pán vykúpi duše svojich služobníkov, nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú“ (Ž 34, 22-23).

V presvedčení, že raz predsa aj u nás „pravda za stôl sadne a krivda bude žobrať u dvier“ a s prosbou k Darcovi všetkých darov, aby nám všetkým a najmä vysluhovateľom a obrancom spravodlivosti uštedroval odvahy dávať vždy tej pravde jej patriace miesto i v našej spoločnosti, ostávam v patričnej úcte.“ (Viktor Trstenský, Nemôžem mlčať, Vydavateľstvo Nové Mesto 1995)

Vážená pani vyšetrovateľka, dovoľte mi na záver uviesť ešte citát môjho priateľa MUDr. Silvestra Krčméryho, ktorý adresoval boľševickým vyšetrovateľom: „Vy máte moc, ale my máme pravdu“.

Zároveň žiadam byť písomne upovedomený o vykonaných opatreniach zo strany orgánov činných v trestnom konaní.

V Bratislave dňa 5. 10. 2020
Mgr. Anton Čulen