Vyhlásenie biskupov o morálnej nedovolenosti používania vakcín vyrobených z potratených ľudských plodov. Používanie vakcín vyrobených z buniek zavraždených nenarodených detí protirečí „veľkej rozhodnosti“ pri obrane nenarodeného ľudského života

Čo iné môže vakcína vyrobená z bunkových línií plodu byť, ak nie porušením Bohom daného poriadku stvorenia?

Zverejňujeme vyhlásenie kardinála Pujatsa, arcibiskupa Petu, arcibiskupa Lengu, biskupa Stricklanda a biskupa Athanasiusa Schneidera ohľadom kontroverznej témy možnosti očkovania v prípade vakcín, ktorých výroba bola spojená s potratenými ľudskými plodmi.

V posledných týždňoch priniesli novinárske agentúry a rôzne informačné zdroje správu o tom, že ako odpoveď na núdzu spojenú s Covid-19 niektoré krajiny vyrobili vakcíny, pri ktorých použili bunkové línie z potratených ľudských plodov. V iných krajinách sa ich výroba len pripravuje.

Vzrastajúci zástup mužov Cirkvi (biskupské konferencie, jednotliví biskupi a kňazi) hovorí, že v prípade, že nie je k dispozícii žiadna alternatívna vakcína používajúca eticky legálne látky, je morálne prípustné, aby katolíci prijali vakcíny vyrobené z bunkových línií potratených detí.

Podporovatelia tejto pozície poukazujú na dva dokumenty svätej Stolice: prvý z pera Pápežskej akadémie pre život, ktorá nesie názov: „Úvahy nad morálnosťou vakcíny pripravených z potratených ľudských plodov“, a ktorá bola vydaná 9. júna 2005; druhým je inštrukcia Kongregácie pre náuku viery, ktorá nesie názov: „Dignitatis Personae – O niektorých otázkach bioetiky“ vydaná 8. septembra 2008. Obidva tieto dokumenty povoľujú použitie týchto vakcín vo výnimočných prípadoch a obmedzenej dobe, na základe tohto, čo sa v morálnej teológii nazýva vzdialená, pasívna a materiálna spolupráca so zlom. Spomenuté dokumenty vyhlasujú, že katolíci, ktorí použijú tieto vakcíny, majú takisto „povinnosť vyjadriť svoj nesúhlas a žiadať zdravotnícky systém o výrobu iných typov vakcíny, ktoré by boli dostupné.“

V prípade vakcín vyrobených z bunkových línií potratených ľudských plodov, vidíme jasné protirečenie medzi katolíckou náukou, ktorá kategoricky a ponad akékoľvek tiene pochybností odmieta potrat z akéhokoľvek dôvodu, ako veľké morálne zlo, ktoré volá do neba o odplatu (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi b. 2268, b. 2270) a používaním vakcín vyrobených z potratených fetálnych línií ako morálne prípustných vo výnimočných situáciách „urgentnej potreby“ – na podklade vzdialenej, pasívnej a materiálnej spolupráce. Argumentácia, že tieto vakcíny môžu byť morálne prípustné, ak neexistuje alternatíva, je sama v sebe protirečivá a katolíci ju nemôžu akceptovať.

Je potrebné si pripomenúť nasledovné slová pápeža Jána Pavla II., ktoré sa týkajú dôstojnosti nenarodeného ľudského života: „Nedotknuteľnosť osoby, ktorá je odrazom absolútnej nedotknuteľnosti samého Boha, nachádza svoje prvé a najzákladnejšie vyjadrenie v nedotknuteľnosti ľudského života. Keď sa právo na život, ako prvé a základné právo neobraňuje s veľkou rozhodnosťou, ako podmienka pre všetky ostatné práva osoby, zostáva aj oprávnene opakované poukazovanie na ľudské práva, na právo na zdravie, byt, prácu, založenie rodiny, kultúru atď. – falošným a iluzórnym.“ (Christifideles Laici, 38) Používanie vakcín vyrobených z buniek zavraždených nenarodených detí protirečí „veľkej rozhodnosti“ pri obrane nenarodeného ľudského života.

Teologický princíp materiálnej spolupráce je určite platný a môže byť aplikovaný na celú škálu prípadov (napríklad na platenie daní, používanie produktov vyrobených otrokmi atď.). Avšak, tento princíp môže byť ťažko aplikovateľný na prípady vakcín vyrobených z fetálnych bunkových línií, pretože tí, ktorí slobodne a dobrovoľne prijímajú tieto vakcíny, vstupujú do do určitého druhu spojenia, hoci veľmi vzdialeného, s procesom potratového priemyslu.

Zločin potratu je tak obludný, že každý druh spojenia s týmto zločinom, dokonca aj ten veľmi vzdialený, je nemorálny a nemôže byť katolíkmi, ktorí sú si tohto vedomí, za žiadnych okolností akceptovaný. Ten, kto používa tieto vakcíny, si musí uvedomiť, že jeho telo má prospech z „ovocia“ (aj keď kroky boli odstránené pomocou série chemických procesov) jedného z najväčších zločinov ľudstva. Akákoľvek súvislosť s procesom potratu, aj tá najvzdialenejšia a implicitná, vrhá tieň na úlohu Cirkvi vydávať neochvejné svedectvo o pravde, že potraty musia byť úplne odmietnuté. Ciele nemôžu ospravedlniť prostriedky.

Prežívame jednu z najhorších genocíd, aké človek pozná. Milióny miliónov detí po celom svete sú vraždené v lone svojej matky a deň čo deň táto skrytá genocída pokračuje v potratovom priemysle, biomedicínskom výskume, fetálnej technológii a tlaku vlád či medzinárodných organizácií, ktoré podporujú takéto vakcíny, ako jeden z vlastných cieľov.

Teraz nie je čas, aby sa katolíci podvolili; bolo by to hrubo nezodpovedné. Prijatie týchto vakcín katolíkmi z dôvodu, že v sebe zahŕňajú iba „vzdialenú, pasívnu a hmotnú spoluprácu“ so zlom, by hralo do kariet nepriateľom Cirkvi a oslabilo by ju, ako poslednú baštu proti zlu potratov.

Čo iné môže vakcína vyrobená z bunkových línií plodu byť, ak nie porušením Bohom daného poriadku stvorenia?

Je založená na vážnom porušení tohto poriadku vraždou nenarodeného dieťaťa. Ak by tomuto dieťaťu nebolo odoprené právo na život, keby jeho bunky (ktoré boli niekoľkokrát ďalej kultivované v laboratóriu) neboli sprístupnené na výrobu vakcíny, nemohli by byť uvedené na trh. Máme tu teda dvojité porušenie Božieho svätého poriadku: na jednej strane samotným potratom a na druhej strane ohavným obchodom s ľuďmi a obchodom s pozostatkami potratených detí. Toto dvojité ignorovanie božského poriadku stvorenia, však nemožno nikdy ospravedlniť, a to ani na základe ochrany zdravia človeka alebo spoločnosti prostredníctvom takýchto vakcín. Naša spoločnosť vytvorila náhradné náboženstvo: zdravie sa stalo najvyšším dobrom, náhradný boh, ktorému treba prinášať obete – v tomto prípade vakcínou založenou na smrti iného ľudského života.

Pri skúmaní etických otázok okolo vakcín sa musíme pýtať samých seba: Ako a prečo sa toto všetko stalo možným? Skutočne neexistovala alternatíva? Prečo sa v medicíne objavila technológia založená na vraždách, namiesto toho, aby jej účelom bolo prinášanie života a zdravia? Biomedicínsky výskum využívajúci nevinných nenarodených a využívajúci ich telá ako „surovinu“ za účelom prípravy vakcín sa podobá skôr kanibalizmu, než lieku. Mali by sme tiež vziať do úvahy, že pre niektoré subjekty v biomedicínskom priemysle sú bunkové línie nenarodených detí „produktom“, potratári a výrobcovia vakcín sú „dodávateľmi“ a príjemcovia vakcín sú „spotrebitelia“. Technológia založená na vraždení má korene v beznádeji a končí v zúfalstve. Musíme odporovať mýtu, že „neexistuje alternatíva“. Naopak, musíme postupovať s nádejou a presvedčením, že existujú alternatívy, a že ľudská vynaliezavosť ich s pomocou Boha dokáže objaviť. To je jediný spôsob, ako prejsť z tmy do svetla a zo smrti do života.

Pán povedal, že v posledných časoch budú zvedení aj vyvolení (porov. Mk 13,22). Dnes sa musí celá Cirkev a všetci veriaci katolíci urgentne usilovať o posilnenie v náuke a praktizovaní viery.

Pri konfrontácii so zlom potratu sa katolíci, viac ako kedykoľvek predtým, musia „chrániť zla v akejkoľvek podobe“. (1 Sol 5,22) Zdravie tela nie je absolútnou hodnotou. Musí sa dať prednosť poslušnosti Božiemu zákonu a večnej spáse duší. Vakcíny pochádzajúce z buniek kruto zavraždených nenarodených detí majú zjavne apokalyptický charakter a možno môžu predznamenať znamenie šelmy. (pozri Zjv 13,16)

Niektorí muži Cirkvi v dnešnej dobe veriacich upokojujú tvrdením, že dostať vakcínu proti Covid-19 pochádzajúcu z bunkových línií potrateného dieťaťa je morálne oprávnené, ak nie je k dispozícii alternatíva. Svoje tvrdenie odôvodňujú na základe „materiálnej a vzdialenej spolupráce“ so zlom. Takéto potvrdenia sú mimoriadne anti-pastoračné a kontraproduktívne, najmä ak sa vezme do úvahy čoraz väčšmi apokalyptický charakter vzrastu potratového priemyslu a neľudská povaha niektorých biomedicínskych výskumov a embryonálnych technológií. Teraz, viac ako kedykoľvek predtým, katolíci nemôžu kategoricky povzbudzovať a podporovať hriech potratu, ani v tom najmenšom, tým, že akceptujú tieto očkovacie látky. Preto ako nástupcovia apoštolov a pastieri zodpovední za večnú spásu duší, považujeme za nemožné mlčať a udržiavať nejednoznačný postoj k našej povinnosti odolávať „s veľkou rozhodnosťou“ ( Ján Pavol II.) proti „nevýslovnému zločinu potratu“. (II. vatikánsky koncil, Gaudium et Spes, 51)

Toto vyhlásenie bolo napísané na radu a odporučenie lekárov a vedcov z rôznych krajín. Podstatný príspevok priniesli aj laici: od starých mám, starých otcov, otcov a matiek rodín a od mladých ľudí. Všetci z konzultovaných – nezávisle od veku, národnosti a profesie – jednomyseľne a takmer inštinktívne odmietli myšlienku vakcíny vyrobenej z bunkových línií potratených detí. Zvážili ponúknuté odôvodnenie použitia týchto vakcín (tzn. „materiálnu spoluprácu na diaľku“) ako slabé a nevhodné. To je potešujúce a zároveň veľmi odhaľujúce: ich jednomyseľná odpoveď je ďalším prejavom sily rozumu a sensus fidei.

Viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme ducha spovedníkov a mučeníkov, ktorí sa vyhli aj najmenšiemu podozreniu spolupráce so zlom, v ich časoch. Božie slovo hovorí: „Buďte bezúhonní a úprimní, Božie deti bez hany uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia; medzi ktorým svietite ako svetlá na svete.“ (Flp 2, 15)

Dňa 12. decembra 2020, na spomienku Panny Márie Guadalupskej

Kardinál Janis Pujats, emeritný arcibiskup-metropolita Rigy

+ Tomash Peta, arcibiskup-metropolita arcidiecézy Svätej Márie v Astane

+ Jan Pawel Lenga, arcibiskup/emeritný biskup Karagandy

+ Joseph E. Strickland, biskup diecézy Tyler (USA)

+ Athanasius Schneider, pomocný biskup arcidiecézy Sv. Márie v Astane

https://www.christianitas.sk/vyhlasenia-biskupov-o-moralnej-nedovolenosti-pouzivania-vakcin-vyrobenych-z-potratenych-ludskych-plodov/

0
1