Slovenský deň za voľnú nedeľu a Sulíkové teplé rožky

13. máj: Slovenský deň za voľnú nedeľu

Richard Sulík dostal svoje teplé rožky. Slováci prežili zatvorené obchody aj vďaka vtipom. A predavačky obsadili všetky slovenské lesy.

Hoci sa tomu dá len ťažko uveriť, Slováci naozaj prežili zatvorené obchody na Sviatok práce.
Od júna 2017 totiž u nás platí zákon, podľa ktorého musia byť obchody zatvorené na sviatky a v dni pracovného pokoja. Dohromady je to 16 dní za rok a najviac to štve predsedu SaS Richarda Sulíka.

Ten ešte 30. marca, na Veľký piatok, zverejnil status, ktorý zvalcoval slovenský internet.

„CHCELI STE SI DNES KÚPIŤ TEPLÉ ROŽKY? ZABUDNITE! Lebo dnes sú obchody zavreté. Tak rozhodli poslanci, ktorí si myslia, že vedia lepšie ako Vy, ako máte žiť,“ napísal rozhorčený predseda SaS. Status si vyslúžil viac než 8 a pol tisíca lajkov a zdieľalo ho viac než 1800 ľudí.

https://fici.sme.sk/c/20816791/slovaci-prezili-zatvorene-obchody-aj-vdaka-vtipom.html

F. Vnuk: Zabudnutý novinár Vojtech Straka

Tento príspevok prichádza s jednoročným oneskorením. Pôvodne mal vyjsť v máji 2017, keď sme si pripomínali 115 rokov od narodenia a 50 od smrti slovenského novinára – a dá sa povedať, že jedného z popredných predstaviteľov slovenskej medzivojnovej žurnalistiky – Vojtecha Straku.

Je pravdepodobné, že aj medzi našimi čitateľmi sa nájde mnoho jednotlivcov, ktorým toto meno hovorí málo, alebo vôbec nič. Nie je to len nepriazňou osudu, ale aj preto, že sám Vojto Straka sa o vlastnú publicitu nestaral a po roku 1945 jeho rozlet bol násilne prerušený. Ako to obrazne vystihol jeho priateľ Konštantín Čulen, bol vtákom, ktorému zlomili krídla.

Narodil sa 26. mája 1902 v malej slovenskej dedinke Liptovská Teplá, ktorá v dobe jeho narodenia mala asi 850 obyvateľov. Tam navštevoval ľudovú (základnú) školu. Ako bystrý a nadaný mládenec pokračoval v štúdiu na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, kde nemohol uniknúť politickému vplyvu tamojšieho farára a národného buditeľa Andreja Hlinku. Stretnutie s Hlinkom prebudilo vo Vojtovi národné cítenie, ktoré potom určilo aj jeho voľbu povolania a poznačilo jeho celoživotné osudy.

Pokračovať v čítaní „F. Vnuk: Zabudnutý novinár Vojtech Straka“

G. Smatana: Otvorený list veľvyslancovi Veľkej Británie a Severného Írska a prejavenie zdesenia

Otvorený list a prejavenie zdesenia
Vážený pán veľvyslanec jej veličenstva kráľovnej Veľkej Británie a Severného Írska

Dnes ráno som si prečítal informáciu, že vo Veľkej Británii lekári odpojili od prístrojov malého chlapčeka Alfieho Evansa. Urobili to s tvrdením, že chlapček isto neprežije ani niekoľko minút. Rozhodnutie si nechali potvrdiť súdom. Rozhodnutie urobil sudca Hayden. Urobili to napriek tomu, že Talianska republika udelila chlapčekovi Alfiemu občianstvo s úmyslom poskytnúť mu naďalej lekársku starostlivosť. Tento príbeh je o to desivejší, že proti odpojeniu protestovali Alfieho rodičia, ktorí naopak chceli v liečbe pokračovať v Taliansku.

Pokračovať v čítaní „G. Smatana: Otvorený list veľvyslancovi Veľkej Británie a Severného Írska a prejavenie zdesenia“

Zatvorené obchody počas sviatkov v nás podporujú striedmosť a zachovávajú rituály a zvyklosti. Zastavme novodobé otrokárstvo

Nielen na Slovensku, ale aj v Českej republike sú obchody počas štátnych sviatkov zatvorené. Niekoho to môže hnevať, ale mnohým to vôbec nevadí, aspoň sa tým v nás podporuje potrebná striedmosť.

“Ja patrím jednoznačne ku skupine ľudí, ktorí nechcú podporovať neustály konzum,” uvádza vo svojom komentári Pavel Maurer pre Český rozhlas.

A pokračuje: “Nepotrebujem si kupovať nový vysávač na Deň českej štátnosti a keď sa mi stane, že zabudnem kúpiť maslo alebo dôjde múka na Druhý sviatok vianočný a všade je zatvorené, tak som to jednoducho gastronomicky prešvihol. Buď ma zachráni susedka, alebo nejako kreatívne upravím jedálniček. Bude sa normálne improvizovať z toho, čo dom dá. Som si istý, že tie sviatočne zavreté obchody určite nespôsobia, že moja rodina umrie hladmi.”

Pokračovať v čítaní „Zatvorené obchody počas sviatkov v nás podporujú striedmosť a zachovávajú rituály a zvyklosti. Zastavme novodobé otrokárstvo“

Příbramskí baníci- podľa skutočnej udalosti

Dňa 31. mája 1892 bol krásny májový deň. V ten deň 900 baníkov zostúpilo v Příbrami pod zem na odpoludňajšiu zmenu.

Práca išla riadnym tempom. Odrazu však na Mariánskej šachte vypukol oheň. Správa o tom sa rozniesla po celom meste a v baníckych rodinách nastal veľký plač. Vchod do bane bol čoskoro obkľúčený plačúcimi ženami, deťmi a príbuznými. Správa baní chcela začať záchranné práce, ale nebolo to možné. V tom čase ešte nebolo ochrany proti plynom, baníci nemali plynové masky ani žiadne dýchacie prístroje a tak nebol žiadny možný pokus o záchranu baníkov.

Oheň v bani sa šíril viac a viac a zasiahol aj výdrevu a smrtiaci dym vnikal do všetkých podzemných priestorov. Preto vyzvali baníkov, aby sa okamžite vyšli z bane. Kto len mohol, usiloval sa zachrániť svoj život. Nezachránili sa však všetci baníci. Pod zemou zahynulo 319 baníkov, po ktorých ostalo 285 vdov a 960 sirôt. Mŕtvoly zahynutých baníkov boli vyvážané až do 9. Júla a posledná bola nájdená až 22. septembra.

Pri hľadaní mŕtvol dňa 22. Júna 1892 našli na jednom mieste pod zemou na dynamitovom papieri napísané listy. Tieto listy boli napísané ceruzkou a v nich sa lúčili zahynuvší baníci so svojimi ženami a deťmi. Najdojemnejší z nich je list Františka Soukupa, v ktorom sa píše.

Pokračovať v čítaní „Příbramskí baníci- podľa skutočnej udalosti“

Liverpoolská nemocnica Alder Hey sa pre Alfieho Evansa zmenila na koncentračný vyhladzovací tábor. Odmietli ho liečiť, ale držali ho pod prísnou policajnou kontrolou aby ho čím skorej zastihla „sladká smrť“

Čo hovorili nacisti a čo hovorili Alfieho kati – nemocnica a sudca?

“S ľútosťou vám musím oznámiť, že vaše dieťa zomrelo 22. januára 1943 z dôvodu zápalu dýchacích ciest. Počas jeho liečebného pobytu nebolo zaznamenané žiadne zlepšenie jeho stavu. Dieťa by určite nikdy v budúcnosti neprinášalo žiaden úžitok pre spoločnosť, naopak, potrebovalo by starostlivosť po celý život. Nech je vám útechou skutočnosť, že vaše dieťa malo sladkú smrť.”

List nacistického psychiatra Dr. Illinga, ktorý vysvetľuje rodičom, že ich postihnuté dieťa zabili, utešujúc, že aj tak by nebolo užitočné pre spoločnosť: “S ľútosťou vám musím oznámiť, že vaše dieťa zomrelo 22. januára 1943 z dôvodu zápalu dýchacích ciest. Počas jeho liečebného pobytu nebolo zaznamenané žiadne zlepšenie jeho stavu. Dieťa by určite nikdy v budúcnosti neprinášalo žiaden úžitok pre spoločnosť, naopak, potrebovalo by starostlivosť po celý život. Nech je vám útechou skutočnosť, že vaše dieťa malo sladkú smrť.”

Pokračovať v čítaní „Liverpoolská nemocnica Alder Hey sa pre Alfieho Evansa zmenila na koncentračný vyhladzovací tábor. Odmietli ho liečiť, ale držali ho pod prísnou policajnou kontrolou aby ho čím skorej zastihla „sladká smrť““