Extrémizmus evanjelia Ježiša Krista alebo prispôsobovanie sa tomuto svetu?

Bol som nedávno na veľkom stretnutí svetových náboženstiev. Prišiel tam ortodoxný aj liberálny rabín, imám, katolícki i evanjelickí kňazi.

 Vyskytlo sa tam veľmi veľa dobrých myšlienok, postrehov, ba aj vtipov. Len v tej atmosfére som stále cítil určité napätie.

Ide totiž o to, že pri všetkej ústretovosti a prispôsobivosti je v kresťanstve jedno zvláštne
pravidlo, ktoré sa inde nevyskytuje a ktoré ho robí nekompromisným. Pojem blížny totiž aj v židovstve a tobôž v islame značí spoluveriaci a to je fakt, hoci krásne príklady odpustenia iným sa iste vyskytli aj u týchto nám príbuzných vyznaní. Besedoval som potom s rabínom a spomenul som mu našu hlavnú zásadu, že máme milovať svojich nepriateľov, dobre robiť
tým, čo nás nenávidia a modliť sa za tých, čo nás prenasledujú.

Potvrdil mi, že u nich sa takéto nereálne a vlastne extrémistické názory nehlásajú a v islame už vôbec nie.

Mnohí, aj vysokí predstavitelia kresťanstva totiž nielen nechápu, ale doslova popierajú originalitu, smelosť a nenahraditeľnosť učenia Ježiša Krista. Milí moji, Cirkev nie je žiadna charitatívna organizácia na racionálnom základe, je to tajomné telo Kristovo! Ak nielen nezdôrazňujeme, ale doslova zapierame pojmy ako posvätnosť, hriech, Božia milosť a pritom spochybňujeme snahy o dokonalé, čisté a bezchybné ideály, ktoré sú možné aj v reáli, tak
zapierame nášho Pána Ježiša Krista.

Negujeme tak dôležitosť, jedinečnosť a nevyhnutnosť jeho obety a jej nenahraditeľnosti pre budúcnosť nielen nás jednotlivcov, ale aj pre osud celého sveta. Ak poprieme Krista, tvrdíme, že reálne a nebezpečné zlo vlastne ani neexistuje. Ono je ale tu a je až diabolsky extrémne, rafinované a ničivé. Jediné naše šťastie je v tom, že tí zlí ľudia sú väčšinou aj hlúpi, že ich zdanlivo nádherné myšlienky sú naivné a nedokázateľné a že nakoniec ten, kto druhým, niekedy možno aj neúmyselne, kope jamu, nakoniec sám do nej
padne.

Máme veľa dôvodov a skúseností veriť, že je to naozaj tak.
Spamätajme sa teda, kým nebude pre nás neskoro a Boh si z nejakých tých kameňov znovu nestvorí nové a pevné spoločenstvo, ktoré bude prinášať lepšie, chutnejšie a jednoznačnejšie ovocie plné milosti a pravdy.

Neprispôsobujte sa takémuto svetu a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje!

Vlado Gregor