Kategória: Zo zahraničia

Odporcovia slovenskej štátnosti sa znova rozostavujú na scéne.

S blížiacim sa okrúhlym výročím tzv. nežnej revolúcie sa objavujú ako huby po daždi projekcie, ktoré upozorňujú na akési ukradnutie štátu. Ako prvé hovorilo o potrebe znovu postaviť štát Hlinovo KDH. Kiska sa na veľkoplošných pútačoch domáha: Vráťme Slovensko všetkým ľuďom. Zuzana Piussi sa pripomína dokumentárnym filmom Ukradnutý štát… O čo im ide? Čo sa dá tušiť za týmito odkazmi? Anton Selecký, do roka 1989 katolícky disident, v tomto roku uviedol na trh knižku Kanál, o ktorej historik Martin Lacko napísal, že je „dôležitým príspevkom hľadania pravdy o našich najnovších dejinách“. Lenže dnešná doba opäť nepraje hľadačom pravdy, a preto sa Selecký sotva dočká uznania za svoje dokumentačné dielo ešte počas svojho života. Sotva. Je také impozantné, také pravdivé až mrazí.

Pokračovať v čítaní „Dlhá cesta od kádehákov k progresívcom“

Na to, akým spôsobom medzi sebou nedávno rozpútali boj o veriacich voličov šéf KDH Alojz Hlina a líder OĽaNO Igor Matovič, reagujú ďalší konzervatívni kresťanskí politici a osobnosti.

Podľa bývalého výkonného kancelára Konferencie biskupov Slovenska (KBS) a v súčasnosti vicekancelára a hovorcu Trnavskej arcidiecézy Antona Ziolkovského opozičného politika Igora Matoviča právom mnohí považujú za nevypočítateľného a kontroverzného politika. Avšak “jeho vyhlásenie, že OĽaNO nevstúpi do vlády, ktorá by chcela registrované partnerstvá, možno len a len oceniť,” kvitoval v nedeľu najnovšie Matovičovo vyhlásenie, v ktorom uviedol, že jeho strana nepôjde do vlády, ktorá by mala v pláne prijať registrované partnerstvá či adopcie detí homosexuálnymi pármi. 

Pokračovať v čítaní „Ziolkovský ocenil Matovičov záväzok, chýba mu jednoznačnosť KDH: “Pakty s progresívcami len posilňujú dojem, že kresťania tie svoje hodnoty nemyslia až tak vážne”“

Výzva „Slovenským občanom a politickým predstaviteľom“ odznela včera na Devíne pod pamätnou tabuľou Ľudovíta Štúra, kde sa konalo jedno z podujatí záverečného dňa Slovenského národného pochodu.

Túto výzvu 11. septembra prijali predstavitelia národných síl na Devíne. V dokumente vyzvali všetky pronárodné sily, aby sa spojili a spoločne sa podieľali na úspechu v budúcich februárových parlamentných voľbách

Na svete je výzva „Slovenským občanom a politickým predstaviteľom“

V súčasnosti vo vlasteneckých hnutiach konečne nastal nejaký rozruch. Vyše štvrťstoročia sa národniari vôbec nedokázali spojiť a o spolupráci sa iba hovorilo, deklarovalo, ale v praxi sa nerobilo nič. Konečne nastal určitý pohyb a niektoré pronárodné strany a hnutia sa začali spájať, aby sa jednotným frontom vystúpilo počas februárových parlamentných volieb.

Zjednotenie vlasteneckých síl však prebieha podľa akéhosi čudného scenára. Zatiaľ sa nespájajú dohromady všetky pronárodné sily, ale z desiatok strán a hnutí sa vytvára asi 4-5 skupín, ktoré sa snažia postaviť do úlohy lídra, spájajúceho národné sily. Tak alebo inak, ale je to aspoň malý krok dopredu.

Pokračovať v čítaní „Vlastenci vyzývajú všetky pronárodné sily, aby sa spojili v boji proti slniečkarom. Na svete je výzva „Slovenským občanom a politickým predstaviteľom““

Katolíci na celom Slovensku slávia v nedeľu sviatok Sedembolestnej Panny Márie – patrónky Slovenska. Tento deň je v SR aj dňom pracovného pokoja.

Sedem bolestí Matky Božej
Sviatok je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.

Tradičnou súčasťou sviatku je aj národná púť v Šaštíne (13. – 16. 9.). Veriaci si v nedeľu pripomínajú sedem bolestí Matky Božej, a to Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na štyridsiaty deň po narodení Božieho syna, útek Márie a Jozefa s malým Ježiškom do Egypta pred kráľom Herodesom, hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou bol pohľad Márie na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou uloženie Ježiša do hrobu.

Pokračovať v čítaní „V Šaštíne je národná púť, slávime sviatok Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska“

Tvojich bohov si nectíme
Môj komentár k článku na Postoji: Je tu nuda, v politike nám chýbajú výrazní konzervatívni štyridsiatnici

„O ochrane slobody náboženstva alebo viery“

Takže tento mladík (Samuel Trizuljak, v článku na Postoji) bol pri tvorbe parlamentnej rezolúcie o pomoci prenasledovaným kresťanom.
Zaujímavé, čo sa z toho vykľulo!
Zachytil som, že to parlament schvaľoval, a hoci som nevedel presne o čo sa jedná, napriek tomu čosi podozrivé som vetril. Aby sa parlament tak z ničoho nič postavil za kresťanov (145 hlasov), to sa mi zdalo ťažko uveriteľné, keďže sa nedokáže postaviť ani proti brutálnym vraždám nenarodených detí.
Tento článok (na Postoji, link je hore) vlastne dáva odpoveď na moje podozrenie.
Pekňučko sa v ňom pomerne dlho hovorí o kresťanoch, dávajú sa dojemné príklady, a ako čerešnička na torte sa spomenie Asia Bibi. Takže čitateľ je zrejme už dosť uspaný, aby si nevšimol “skok” v myšlienke, že sa ku kresťanom pridá slovko “a”, teda, že chceme previezť všetkých kresťanov a jezídov z Iraku. A “samozrejme” je za tým srdcervúca úprimná pomoc (ktorú máme my financovať).

Pokračovať v čítaní „Vdp. M. Čajka odhalil pravdu o parlamentnej rezolúcii o pomoci prenasledovaným kresťanom. Zaujímavé, čo sa z toho vykľulo!“

Tak ako zvykneme sláviť svoje meniny, slávime aj meniny Panny Márie. Meno Mária pochádza z hebrejského slova Mirjam alebo egyptského Meri-jam.

Význam je diskutabilný, v súčasnosti toto meno prekladáme ako „Bohumilá“ alebo „Bohom milovaná“. Po prvýkrát sa meno Mária vyskytuje v Biblii, keď sa spomína Mojžišova sestra, ktorá nosila toto meno (Ex 15 a nasl.). V evanjeliách sa vyskytuje pomerne často – nosila ho Mária Magdaléna, Mária Kleopasova, Mária z Betánie atď. Aj v dejinách po narodení Krista patrí toto meno medzi najpopulárnejšie. Nosí ho mnoho žien, ale aj mnoho ľudských diel – napr. obrazov.

Sviatok Mena Panny Márie sa slávil už oddávna v niektorých diecézach, napr. v Ríme alebo v Španielsku. Rozšírenie na celú Cirkev sa udialo v 17. storočí, keď kresťanskú Európu ohrozovali divokí Turci. Dva mesiace obliehali Viedeň. Rozhodujúca bitka sa odohrala 12. septembra 1683 pri Viedni. Poľský kráľ Ján III. Sobieski prišiel na pomoc. Predtým však zašiel do Čenstochovej, kde sa dlho modlil pred milostivým obrazom Panny Márie. Potom tiahol s tridsaťtisíc vojakmi až ku Viedni.

Pokračovať v čítaní „Spomienka mena Panny Márie: Tento sviatok bol zavedený pápežom Inocentom XI. v r. 1683 ako prejav vďačnosti P. Márii za víťazstvo Jána Sobieského nad Turkami pri Viedni“