Na Kragujevskom pamätníku poslovenčili priezviská a mená
Drahá mama, ja ich syn Janko… V parku na Stanovljanskom poli v Kragujevci je od roku 1934 dôstojný pamätník popravených štyridsiatim štyrom vojakom z tzv. trenčianskeho drotárskeho regimentu, ktorých zastrelili 8.júna 1918, pár dní pred skončením prvej svetovej vojny.
Zaujímal som sa, v ktorom z dvoch spoločných hrobov je pochovaný Janko Pittner z Trenčianskych Teplíc, alebo Viktor Kolibík, organizátor vzbury… Nie, to sa nikdy nedozvieme. Zastrelených vyzliekli, hodili do jamy, zasypali vápnom… V roku 1987 som bol so spisovateľom Vladom Dorčom z novosadského týždenníka Hlas ľudu prvý, kto zo Slovenska v kragujevskom múzeu študoval dokumenty popravených slovenských vojakov z náhradného práporu 71. pešieho pluku z Trenčína. Na ”postkarte” som si prečítal kópiu posledných riadkov odsúdenca a popraveného Jána Pittnera z Trenčianskych Teplíc:
”Drahá mama, ja, ich syn Janko, sa odoberám od mojej láskou vrelou milovanej mamičky, od zvlášť milovanej sestry a od milovaného bratríčka Otka, lebo mňa 8. júna poobede zastrelia. Tu im posielam 39 korún. Polovicu dajte na kostol a polovicu žobrákom. Takže sa s nimi rozlučujem, i s celou rodinou. Zbohom…”
Potom nastalo panovanie kráľa Henricha VIII. (1509 – 1547), ktorý zanevrel na Katolícku cirkev, lebo mu nedovolila rozviesť sa so zákonitou manželkou a oženiť sa so svojou milenkou. Došlo k odluke od Ríma, kráľ sa vyhlásil za hlavu odlúčenej cirkvi, ktorá sa stala známou ako “anglikánska cirkev” (Church of England). Hierarchia, kňazstvo, rehoľníctvo a veriaci ľud boli vyzvaní prisahať vernosť novej cirkvi a jej novej hlave, t.j. kráľovi Henrichovi VIII. Cirkev verná Rímu a všetko čo s tým súviselo, boli vystavení prenasledovaniu. Všetky kláštory boli rozpustené a ich majetok sa stal vlastníctvom “kráľovskej koruny”. V procese tejto anglikánskej reformácie v roku 1539 zaniklo aj opátstvo v Buckfaste. 
