Po zvieratách, strážcovia zvierat. Aj keby anjel nebol zvestoval veľké narodenie, boli by pribehli k maštali, aby videli syna cudzinky.
Pastieri žijú takmer vždy osamotení, ďaleko od ľudí. Nemajú do činenia so vzdialeným svetom a so slávnosťami. Dojme ich každá, hoc aj bezvýznamná udalosť. Strážili stáda už dlhú slnovratovú noc, keď ich zrazu prekvapila žiara a anjelské slová.
A len čo videli v prítmí maštale mladú a krásnu ženu, ktorá tichučko rozjímala nad synom, a videli dieťa s očami kedy – tedy pootvorenými, to ružové a nežné tielko, tie ústa, ktoré ešte nejedli, ich srdce sa roznežnilo.
Narodenie človeka, duša, ktorá sa nedávno vtelila a prichádza trpieť so svojimi družkami, je vždy taký bolestivý zázrak, že rozžiali i ľudí prostých, ktorí ho nechápu. A novorodeniatko nebolo pre tých, čo im ho zvestoval anjel, neznámym dieťaťom ako všetky ostatné, ale dieťaťom, ktoré ich národ za tisícročie očakával v boľavej túžbe.