Po zvieratách, strážcovia zvierat. Aj keby anjel nebol zvestoval veľké narodenie, boli by pribehli k maštali, aby videli syna cudzinky.
Pastieri žijú takmer vždy osamotení, ďaleko od ľudí. Nemajú do činenia so vzdialeným svetom a so slávnosťami. Dojme ich každá, hoc aj bezvýznamná udalosť. Strážili stáda už dlhú slnovratovú noc, keď ich zrazu prekvapila žiara a anjelské slová.
A len čo videli v prítmí maštale mladú a krásnu ženu, ktorá tichučko rozjímala nad synom, a videli dieťa s očami kedy – tedy pootvorenými, to ružové a nežné tielko, tie ústa, ktoré ešte nejedli, ich srdce sa roznežnilo.
Narodenie človeka, duša, ktorá sa nedávno vtelila a prichádza trpieť so svojimi družkami, je vždy taký bolestivý zázrak, že rozžiali i ľudí prostých, ktorí ho nechápu. A novorodeniatko nebolo pre tých, čo im ho zvestoval anjel, neznámym dieťaťom ako všetky ostatné, ale dieťaťom, ktoré ich národ za tisícročie očakával v boľavej túžbe.
Kňazi hádzali smerom k nemu meč a kopiju, ale všetko toto bolo zbytočné. Pri ostriach týchto zbraní boli kvapky krvi. To som si myslela, že je to Ježišova drahocenná krv, ale nebola ňou, lebo satana nevedela skrotiť. Ľudia sa vydesili a utekali, kam len mohli. Ale Satan každého po jednom uchvátil k sebe a pýtal od nich účet. Za každú cenu hľadal jednu záhadnú vec, len aby ju mohol nájsť. Nezáležalo mu, že koľkí umrú kvôli tomu a či vedeli alebo nevedeli, on aj tak hľadal. Medzi ľuďmi boli aj lekári a a vedci. Nešetril nikoho. Mňa nezbadal, ako keby ma Pán ukryl pred zlým.
Žiješ medzi nami, pri nás na zemi, ktorá je Tvoja, naša. Na tejto zemi, ktorá ťa prijala ako dieťa medzi deti a ako na smrť odsúdeného medzi zločincov; žiješ so živými, na zemi živých, ktorá Ti bola milá a ktorú miluješ. Žiješ životom, ktorý nie je životom ľudí na zemi, možno si neviditeľný aj tým, ktorý ťa hľadajú, možno žiješ v podobe chudáka, ktorý si zarába na svoj chlieb a nikto si ho nevšimne.
To však netrvalo dlho. Keď raz Anton pri návšteve bohoslužieb počul slová evanjelia: „Ak chceš byť dokonalý, predaj všetko, čo máš, a rozdaj chudobným…“ (Mt 19, 21), rozhodol sa prijať túto Ježišovu výzvu. Niečo z majetku dal nábožným ženám so žiadosťou, aby sa postarali o jeho sestru, a všetko ostatné rozdal. On sám začal viesť prísny pustovnícky život v modlitbe, sebazapieraní a vo fyzickej práci. Najprv žil v blízkosti rodného mesta. Neskôr ho túžba po väčšej samote priviedla do skalnej jaskyne v Líbyjskej púšti a napokon do pustých vrchov medzi riekou Nílom a Červeným morom.
V homílii priblížil pravdu viery o nepoškvrnenom počatí Panny Márie a povzbudil veriacich k odovzdanosti sa do Božej lásky, ktorú v nás neustále ohrozuje toxicita nedôvery voči Bohu. Po svätom prijímaní predniesol pred milostivým obrazom Panny Márii modlitbu zasvätenia, ktorou zveril obyvateľov Bratislavy pod ochranu Panny Márie, informoval TK KBS Július Pomšár.