„Koľko divízií má pápež?“
Slávna rétorická otázka, ktorú položil Stalin počas Postupimskej konferencie v roku 1945 bola reakciou na poznámku Winstona Churchila o tom, že ovládnutie Poľska komunistami sa pápežovi nepáči.
Zelenského režim odmieta mierovú misiu Vatikánu
Odpoveď na Stalinovu otázku prišla až roky po jeho smrti, keď sa celé Poľsko postavilo za iného pápeža. Sled udalostí v Poľsku a vo východnej Európe v roku 1989 by sa pravdepodobne bez úlohy, ktorú v nich zohral Ján Pavol II., nestali.
Ako hovorí sociológ Janusz Reykowski, niekdajší predstaviteľ komunistického režimu a účastník tzv. Okrúhleho stola na jar 1989, „prvá tehla Berlínskeho múru“ bola odstránená počas prvej návštevy pápeža Jána Pavla II. vo Varšave v roku 1979.
„Po prvýkrát sa zorganizovali také obrovské masy ľudí, zhromaždili sa pod vlastnými transparentmi. Po prvý krát si uvedomili „Koľko nás vlastne je!“ Udalosti 80. rokov – štrajky v Gdansku a začiatky Solidarity – boli dôsledkom zmien v mysliach ľudí“, vysvetľuje Reykowski v knihe Historia ruszyla z kopyta.
Syn bývalého amerického prezidenta Ronalda Reagana Michael píše, že „Berlínsky múr za zrútil a výhodná Európa vyšla spoza železnej opony“ vďaka Jánovi Pavlovi II., jeho otcovi a Margaret Thatcher, „šíku bojovníkov, ktorý prebodol srdce sovietskej tyranie“.
„Pápaž Ján Pavol II. nemal žiadne vojenské divízie, mal ale obrovskú armádu ľudí, ktorí túžili po slobode a odpovedali na jeho posolstvo tak zjednotene, že mohli poraziť i toho, kto velil vojskám. Aj tie sa nakoniec ukázali zbytočné tvárou v tvár ľudskej odhodlanosti a vôli“, píše Michael Reagan v alúzii na Stalinovu otázku.
Voľba pápeža
Agata Stachowiak, 47 ročná obyvateľka Varšavy, si spomína na 16. október 1979 veľmi dobre. V ten deň bol krakovský kardinál Karol Wojtyla prekvapivo zvolený za najvyššieho pontifika. „Každý na ulici bol šťastný“, spomína . „Tváre televíznych moderátorov boli ale iné – boli také smutné, ako keby informovali o pohrebe“.
V istom ohľade aj bol. Pre sovietsky komunizmus. Bývalý líder odborového hnutia Solidarity Lech Walesa a prvý nekomunistický prezident Poľska v rozhovore pre portál Europolityka.pl tvrdí, že pápež ovplyvnil prebudenie národa „na 50 %“.
Tomasz Lorek hovorí, že v roku 1979, kedy bol sám mladým študentom, nebolo v národe veľa chuti do revolúcie. Ako mnoho Poliakov si Lorek pamätá jednu konkrétnu pápežovu vetu, ktorú povedal na jasajúcemu davu na Námestí víťazstva vo Varšave: „Nech zostúpi Tvoj Duch a obnoví tvárnosť zeme! Tejto zeme!“
Krátko po tom pápež odletel do Vatikánu a komunisti v Poľsku si vydýchli. No táto veta zostala hlboko zakorenená v mysliach Poliakov.
Zrod Solidarity
Lech Walesa si tiež na tento deň spomína: „Takmer celý národ sa zúčastnil na týchto stretnutiach. Pápež nepovedal “Zvrhnite komunizmus!“, ale bol tak sugestívny, že sme začali rozmýšľať. Pokým neprišiel Svätý otec, vedel som nájsť len 5 až 10 ľudí pre boj s komunizmom. V 40 miliónovej krajine. A potom, zrazu po pápežovej návšteve Poľska som získal 10 miliónov ľudí za jediný rok“, hovorí Walesa.
„Po desaťročiach sme zase získali nádej“, hovorí Jan Gorski bývalý poľský vojak, ktorý bojoval v druhej svetovej vojne.
Na jeseň roku 1980 sa zrodila Solidarita, prvé nekomunistické odborové hnutie vo východnej Európe. Ján Pavol II. bol vo Vatikáne, no udalosti pozorne sledoval.
„Možno, že prišiel ten moment“, povedal svojmu tajomníkovi Stanislawovi Dziwiszovi keď sledoval masy robotníkov v gdanských „Leninových“ lodeniciach.
Kardinál Dziwisz opísal toto obdobie po pápežovom boku vo svojej knihe Svedectvo: „Spomínam si, že Svätý otec si vdýchol. Veľmi sa tešil nie len z pozitívnych výsledkov rokovaní [medzi komunistickou vládou a Solidaritou] ale aj preto, že sa dosiahli pokojnou cestou, bez krviprelievania. Obdivoval spôsob akým robotníci, vedomí si svojej sily a práva, viedli tento zápas za slobodu“.
13. mája 1981 Ali Agca, turecký terorista vystrelil na Jána Pavla II. Agata Stachowiak bola práve na hodine ruštiny na Ekonomickej univerzite v Poznani. Prednášajúci dostal telefonát a hľadel na triedu v šoku. Povedal im o pokuse o atentát vo Vatikáne. Každý, vrátane neho, opustil univerzitu a náhlil sa do najbližšieho kostola. Obrovský dominikánsky kláštor bol už plný ľudí, spomína Stachowiak.
O pár mesiacov neskôr, 13. decembra 1981, sa komunisti pod vedením generála Wojciecha Jaruzelského pokúsili potlačiť demokratizačný proces, vyhlásili stanné právo a zakázali Solidaritu.
Hospodárske sankcie, ktoré uvalil na Poľsko Ronald Reagan viedli položili poľskú ekonomiku. Vzťahy medzi východom a západom boli napäté kvôli americkému programu Hviezdnych vojen.
Kremeľ sa rozhodol postaviť do čela mladého aparačika Michaila Gorbačova, ktorého „Glasnosť a Perestrojka“ signalizovali nový vývoj.
Na konci 80. rokov bola poľská ekonomika v tak zlom stave, že vláda sa rozhodla pre reformy hľadať podporu aj u opozície. Solidarita mohla vystúpiť z ilegality spolu s Walesom. Aleksander Kwasniewski, bývalý poľský prezident je presvedčený, že poľský Okrúhly stôl z jari 1989 bol „fenomenálny“. Predstavitelia komunistického režimu vyrokovali so Solidaritou zmeny.
V rozhovore pre EurActiv.pl minulý rok Kwasniewski povedal: „Neviem aké väčšie slová mám použiť na opis toho, čo sa vtedy v Poľsku stalo. Voilà, to je Poľsko – svetový šampión v potláčaní revolúcií a povstaní – podstupujúci pokojnú transformáciu, ktorá ukončila nedemokratický systém a zmenila ho na demokratický. Nebola žiadna revolúcia, žiadne povstanie, ale rozhovory a úspešná transformácia“.
Priamym výsledkom Okrúhleho stola boli čiastočne demokratické voľby 4. júna 1989, kedy Solidarita získala všetky možné miesta v parlamente. Návrat k systému jednej strany už nebol možný.
V novembri 1989 bolo Poľsko na dobrej ceste nadobudnúť svoju stratenú suverenitu. Bývalý člen Solidarity Tadeusz Mazowiecki vítal vtedajšieho nemeckého kancelára Helmut Kohla na návšteve Varšavy. Odprevádzal ho aj na letisko, keď ho povolali späť do Berlína, kde sa už boli prvé skutočné tehly z Berlínskeho múru odstránené.
Ešte predtým Kohl plakal vo svojom varšavskom hoteli, keď videl, ako padá múr.
https://euractiv.sk/section/all/news/odpocitavanie-k-slobode-miesto-jana-pavla-ii-v-historii-013936/