Amazon na svojej stránke ponúka o.i. aj túto knihu pre deti.
„Je čas začať párty s knihou Swinger Party, ktorá skúma, čo to znamená, keď rodičia usporiadajú párty pre dospelých! Napísaná zábavným a pútavým detským štýlom sa dozviete všetko o tom, čo sa deje, keď mama a otec pozvú svojich priateľov na večer plný zábavy pre dospelých“.
Čo je swinging: Predovšetkým je swinging formou otvoreného vzťahu, niekedy sa dokonca toto nemonogamické správanie, pri ktorom dochádza k pravidelnej výmene či striedaniu partnerov za prítomnosti toho vlastného, označuje za „alternatívny životný štýl“.
Na Západe sa začal praktizovať po sexuálnej revolúcii v šesťdesiatych rokoch. Jeho rozmach umocnila dostupnosť antikoncepčnej pilulky aj možnosť liečby rôznych sexuálne prenosných chorôb. A tak sa požičiavanie a vymieňanie manželiek či manželov postupne udomácnilo aj v našich končinách.
M. Mikulcová
https://plus7dni.pluska.sk/relax/osviezi-zabije
Boh, sex a zmysel života
Kristus prišiel na svet obnoviť poriadok lásky, ktorý je narušený hriechom. Prišiel nás naučiť správne chápať a prežívať našu existenciu. V ľudskej sexualite nám zjavil pravdu o nás, o Bohu, o zmysle ľudského života. Kristus nás prišiel naučiť milovať, ako miluje On. (porov. Jn 15, 12). Boh povolanie milovať, ako miluje Kristus vpísal do našej prirodzenosti, keď nás stvoril ako mužov a ženy. To ako chápeme telo a sexuálne vzťahy, má veľký vplyv pre prijatie celého evanjelia, celého Kristovho učenia a jeho poslania. Podstatou ľudského poriadku lásky je spojenie muža a ženy, ktoré je veľkým tajomstvom a privádza nás k podstate Božieho plánu s človekom. (porov. Ef 5, 31 – 32).
Keď sa rozprávame o náboženstve, veľakrát máme tendenciu klásť dôraz na duchovno a klásť dôraz na telo je mnohým ľudom cudzie až dokonca nepríjemné. Podľa blahoslaveného Jána Pavla II. je toto delenie chybné. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám hovorí, že „človek ako bytosť telesná a zároveň duchovná vyjadruje a vníma duchovné skutočnosti prostredníctvom hmotných znakov a symbolov.“ (KKC 1146). V určitom zmysle je to jediný spôsob, ako telesné stvorenia môžu zakúšať duchovný svet. Vďaka tomu, že Kristus vzal na seba ľudskú podobu, môže sa s nami Boh pokorne stretávať v našom telesnom, ľudskom stave.
Veľa kresťanov žije s názorom, že ich telo (špeciálne ich sexualita) je základnou prekážkou duchovného života. Títo ľudia si myslia, že kresťanské učenie považuje duše za „dobré“ a telá za „zlé.“ Predstava že ľudské telo je „zlé“, je blud (zn. všeobecne známy omyl jednoznačne odsúdený cirkvou) známy ako manicheizmus.
Mani, podľa ktorého sa toto falošné učenie volá, odsudzoval telo a všetko, čo sa týkalo sexuality, pretože v hmotnom svete videl pôvod zla. My ako kresťania veríme, že všetko, čo stvoril Boh, je „veľmi dobré.“ (Porov. Gn 1, 31). Ján Pavol II. pomenoval tento zásadný rozdiel nasledovne: ak pre manichejskú mentalitu predstavuje telo a sexualita takpovediac „antihodnotu“, pre kresťanstvo naopak zostávajú vždy „hodnotou nedostatočne oceňovanou.“ (22. október 1980)
Problémom našej kultúry, ktorá je presýtená sexom nie je preceňovanie tela a sexu. Problémom je nesprávne chápanie hodnoty tela a sexu. Kresťanstvo nezavrhuje telo! V Katechizme o tom môžeme čítať: „Telo je oporný bod spásy. Veríme v Boha, ktorý je stvoril telo, veríme v Slovo, ktoré sa stalo telom, aby vykúpilo telo, veríme vo vzkriesenie tela, ktorým sa zavŕši stvorenie a vykúpenie tela.“ (KKC 1015).
Sviatostná povaha tela
S Bohom sa stretávame prostredníctvom našich telesných zmyslov a skrze „vecí“ hmotného sveta: skrze obmytie tela vo vode (krst), pomazanie tela olejom (krst, birmovanie, vysviacka, pomazanie chorých), prijímanie Kristovho Tela a Krvi (eucharistie), vkladanie rúk (vysviacka, pomazanie chorých), vyznanie hriechov našimi ústami (pokánie) a nerozlučné spojenie muža a ženy v „jedno telo“ (manželstvo).
Tajomstvo sviatosti manželstva spočíva vo fyzických prostriedkoch, pomocou ktorých sa stretávame s Božími duchovnými pokladmi. Sviatosti sú bozkom ducha a hmoty. Nebo a zem sa objímajú v nikdy nekončiacom spojení.
Ľudské telo je samo o sebe v istom zmysle „sviatosťou.“ Keď Ján Pavol II. hovorí o tele ako o sviatosti myslí tým, že telo je znamenie, ktoré robí viditeľným neviditeľné Božie tajomstvá. Boha nemôžeme vidieť, lebo je duch. A predsa je kresťanstvo náboženstvom Božieho sebaodhaľovania. Boh sa nám chce zjaviť. Chce svoje neviditeľné, duchovné tajomstvo urobiť viditeľným, aby sme ho mohli „vidieť.“
Môžeme sa opýtať, čo najviac z Božieho stvorenia „hovorí“ o Božej kráse? Odpoveď je: muž a žena a ich povolanie k plodnému spoločenstvu. „Boh stvoril človeka, aby bol jeho obrazom, stvoril ho ako muža a ženu. Požehnal im a povedal: „Ploďte a množte sa…“ (Gn 1,27-28)
Telo ako znamenie božského tajomstva
Ľudská prirodzenosť je duchovná aj telesná. Nie sme duše „uväznené“ v tele. Sme stelesnené duše, alebo oduševnené telá. Vďaka hlbokej jednote tela a duše v každom z nás naše telá „robia viditeľnou“ neviditeľnú realitu našich duší. Telá však dokážu ešte viac. Pretože sme boli stvorení na Boží obraz, naše telá „robia neviditeľným“ tiež niečo z neviditeľného Božieho tajomstva. Ján Pavol II. ľudské telo skúmal práve z tejto perspektívy – nie ako biologický organizmus, ale ako „štúdium Boha.“ Telo nie je božské. Je ale „znamením“ božského tajomstva.
Aby sa toto neviditeľné tajomstvo stalo viditeľným, je toto znamenie dôležité. Katechizmus učí: Človek „potrebuje znaky a symboly, aby mohol komunikovať…“ To isté platí aj o jeho vzťahu k Bohu. (KKC 1146).
Je dôležité dôkladne zachovávať základné rozlišovanie medzi duchom a hmotou a medzi Stvoriteľom a stvorením. Avšak je potrebné uznať hlbokú jednotu medzi týmito skutočnosťami. Kresťanstvo je náboženstvo spojenia Boha s ľudstvom. Je to náboženstvo Slova, ktoré sa stalo telom. „V Ježišovom tele vidíme Boha, ktorý sa nám stal viditeľným, a sme premožení láskou Boha neviditeľného“ (porov. KKC 477). Božie tajomstvo sa zjavuje v ľudskom tele – teológii tela. Nie je to iba nadpis pápežových katechéz, ale je to samotná „logika“ kresťanstva. Ján Pavol II. v tejto súvislosti povedal: „Pretože sa Božie Slovo stalo telom, telo vstúpilo do teológie… hlavnou bránou.“ (2. apríla 1980)
Naše telo je chrám Ducha Svätého, preto by malo hovoriť jazykom Božej lásky. Boh nás miluje láskou, ktorá trvá večne. Podľa Kristovho vzoru sa učíme byť darom jeden pre druhého. Poslaním a úlohou kresťana je preto milovať čistou láskou. (porov. Mt 5, 8).
Spracoval: Marián Majzel
https://nova.dkuspis.sk/clanky/425-Boh-sex-a-zmysel-zivota/1-Hlavna-stranka/3-Katecheticke-pomocky-a-literatura/4-Odborne-clanky