Sociálna platforma Twitter, ktorá mala byť pod vedením nového majiteľa Elona Muska, podľa nádejí niektorých optimistov, oslobodená od cenzúrnych zásahov politického charakteru, v sobotu zablokovala účet arcibiskupa Carla Maria Vigana. Všetky jeho príspevky boli počas víkendu nedostupné.
Arcibiskup Carlo Maria Viganò
zdroj: youtube.com
Správy o zásahu sa začali šíriť hneď v sobotu, pričom sledovatelia účtu požadovali vysvetlenie od majiteľa a obnovenie účtu. Samotný arcibiskup Viganò komentoval zablokovanie svojho účtu ako „hanebné“. Jeho komentár zverejnil John-Henry Westen z LifeSite News.
Diakon Nick Donnelly označil tento zásah sociálnej siete Twitter za „zlú správu“ a uviedol, že bol „umlčaný jeden z mála hlasov medzi katolíckymi biskupmi, ktorí vystupovali proti globalistickej agende.“
Známy novinár a prevádzkovateľ časopisu The Remnant, Michael Matt napísal na Twitteri, že „práve telefonoval s arcibiskupom Viganòm, ktorý mi oznámil, že ho vyhodili z Twitteru.“ Následne komentoval postup sociálnej platformy sarkazmom, ktorý v rôznych variantoch demaskuje demokraciu už viac ako storočie:
„Takže, ak dobre chápem, sloboda prejavu je v poriadku, pokiaľ je to správny druh slobody prejavu?“
Ďalšie komentáre pod správou, ktorá oznamuje zablokovanie arcibiskupovho účtu vyjadrujú údiv, zdesenie a rozhorčenia, pričom vyzývajú Muska, aby vyšetril príčinu a obnovil účet.
Konkrétna motivácia víkendového blokovania účtu arcibiskupa Vigana je zatiaľ nejasná. Portál LifeSite News síce uvádza, že prišla necelé dva týždne po tom, čo arcibiskup založil medzinárodnú organizáciu na pomoc kňazom a rehoľníkom, ktorí sú napadnutí za obranu učenia katolíckej Cirkvi, avšak spory vo vnútri Cirkvi trvajú už desaťročia a kontinuálne narastajú, pričom podobných aktivít obrancov ortodoxie je viac. Presvedčivo neznie ani upozornenie, že arcibiskup Viganò tiež odsúdil „rúhačské“ činy transsexuálnych antikatolíckych „rehoľníčok“, pretože tie odsúdili mnohí ďalší preláti.
Je pravdepodobné, že mocným len došla trpezlivosť s nepohodlným a populárnym prelátom, ktorý permanentne a otvorene označuje globalistický Nový svetový poriadok za inštaláciu „anticirkvi Satana“. Preto mu naznačili, že keď sa im bude chcieť, tak ho dokážu vypnúť v priebehu sekundy. Kto a čo za to komu sľúbil, a kto sa komu čím vyhrážal, to sa asi tak skoro nedozvieme.
V každom prípade to opäť ukazuje, aké nepredvídavé je spoliehanie sa na blahosklonnosť rôznych členov globalistického „manšaftu“ voči vlastným kritikom. Rôzne skupiny v globalistických štruktúrach voči sebe vedú drobné vojny a vydierania, v ktorých môžu antiglobalisti hrať nechcenú zástupnú úlohu, podobne ako malé štáty pri proxi-vojnách globalistických veľmocí. Akonáhle sa globalisti dohodnú, vydierajúca globalistická strana získa od vydieranej to čo chcela, alebo pochopí, že z vydierania nič nebude, tak sú nástroje vydierania odpratané ako nepotrebné. Alebo je im ponechaná nádej a sú vrátení do obehu, aby bol v masách vzbudený dojem, že všetko je v poriadku.
Spory medzi globalistami treba samozrejme vždy využiť, ale netreba si robiť príliš veľké ilúzie, že sú neprekonateľné, že povedú k radikálnej zmene vývoja či dokonca k náhlemu obráteniu globalistov.