Nebojme sa o Cirkev, ktorú ani brány pekelné nepremôžu
Sú nábožní ľudia, ktorí keď vidia, ako sa na obzore zbiehajú mračná, ako sa vzdúvajú okolo Petrovej lodičky špinavé vlny, cítia triašku vo svojich kresťanských kolenách a prorokujú o blízkom zániku všetkého, čo s Cirkvou súvisí.
Falošní proroci! Neveriaci veriaci. Bojíte sa o Cirkev? O seba sa bojte!
Ani rímske zvery neboli dosť hladné, ani saracénske meče dosť ostré…. Zostala a zostane! Veď ako môže zahynúť tá, ktorá každým prenasledovaním iba vzrastá a mohutnie? Krv mučeníkov je semenom kresťanov – konštatoval Tertulián v druhom storočí a to isté konštatujeme i my v dvadsiatom (prvom).
Kresťanstvo môže vyprchať zo mňa, z teba – našou vinou. Môže sa stratiť z našej dediny a z nášho kraja, i z kontinentu, ale zo sveta Cirkev nikto nevládze vyhnať. Tu je božský prísľub: „až do skonečenia vekov…“ Jej koniec je až na konci. Jediná uvidí posledný deň – koniec všetkých koncov.
Nebojme sa o Cirkev, o seba sa bojme!
Ján Augustín Beňo, Deň čo deň, 1993
Pripravil: A. Čulen