Snahu ideológov tzv. rodovej rovnosti môžeme skôr prirovnať k snahe premeniť súčasnú demokraciu na novú totalitu
Často len my kňazi, ale dnes už aj psychológovia a psychiatri vieme, aké je bolestivé a náročné pomáhať tým, ktorí boli zvedení.
Oklamaní, zmanipulovaní, majstrami a majsterkami okultizmu a ezoteriky, ideologickej kolonizácie toho, čo podvodne nazývajú tzv. rodová rovnosť, majstrami masturbácie, hormonálnej antikoncepcie, potratových tabletiek, vyrábaním detí pod mikroskopom a všetkých ostatných foriem a odvetví antikultúry smrti.
Teraz, pri návrate zo svojej pastierskej cesty z Mongolska pápež František okrem iného povedal: Keď sa kultúra destiluje, mení sa na ideológiu a to je jed! Kultúra sa zneužíva a je to vydestilovaná na ideológiu. Ideológia však nie je schopná vtelenia, je to len idea. Keď však ideológia naberie na sile, a stane sa politikou, zvyčajne sa stáva diktatúrou.
To vidíme aj v programe pokrokárskej extrémnej ľavice na Slovensku
Stáva sa neschopnou viesť dialóg napredovať s kultúrami. A to robia imperializmy. Imperializmus sa vždy upevňuje ideológiou.
Bratia a sestry a to vidíme aj v týchto dňoch, aj v programe pokrokárskej extrémnej ľavice na Slovensku a pápež František nám to opakovane hovorí. V prípade tzv. rodovej rovnosti ide o nebezpečnú ideológiu, ktorá prináša ideologickú kolonizáciu. Vidíme to v premenách slovníka. Slovenčina jasne pozná v sociálno-biologickej oblasti pohlavia. Mužské a ženské. Preto treba hovoriť o rovnosti a rovnocennosti pohlaví, teda mužov a žien. A starať sa o to v rodinách, aby muži aj ženy boli vychovávaní vo všetkých etapách svojho života k zodpovednému životu podľa svojich pohlaví.
Ideológia tzv. rodovej rovnosti namiesto harmonického rozvíjania osobnosti dievčaťa či chlapca, muža či ženy sa usiluje z nich vychovávať narcisov, ktorí sú zameraní len na seba, aby stále skúmali, čo som. Čo som ráno, čo som na obed, čo som večer, čo som dnes. Zajtra sa možno budem cítiť niečím iným.
Pozrite sa, namiesto doterajšieho božstva rozumu, ktorému sa bolo treba klaňať dvesto rokov, a ktoré skončilo tým, že bolo mŕtvych 50 miliónov pod národným socializmom Hitlera, a 150 miliónov pod medzinárodným socializmom Stalina. A teraz nám ponúkajú nové božstvá: pocit, emóciu, rod a sex. Ale predsa v slovenčine rod je gramatická kategória a máme tri rody: ženský, stredný a mužský. A v gramatike pre každý rod, tí, čo sme sa učili slovenčinu vieme, že pre každý rod má táto gramatika iné pravidlá a iné vzorce.
Snahu ideológov tzv. rodovej rovnosti môžeme skôr prirovnať k snahe premeniť súčasnú demokraciu na novú totalitu. Pripomína to, že jablko budeme volať zemiak, zemiak čerešňou, čerešňu jablkom, kolibríka krtkom. Všetko relativizujú a hovoria o uhloch pohľadu. Skúste si to predstaviť, ako by to dopadlo, keby odrazu niekto si povedal, tak ja idem chodiť na červenú, ja budem chodiť vľavo, lebo mne sa to tak páči a ja to tak cítim.
Bratia a sestry, ako kresťania sa máme klaňať a slúžiť nie mamone! Nie tomu, čo ponúkajú noví ideológovia, ale Ježišovi Kristovi. Byť v škole Matky Božej, o ktorej nám Ježiš Kristus vo svojej chvíle rozlúčky hovorí: „Hľa, tvoja matka“. Kristus, Syn Boží, a syn Panny Márie zjavuje v hodine svojej smrti pravdu o všeobecnom materstve svojej Matky, ako Matky všetkých ľudí. Prijmime túto cestu! Prijmime cestu milosrdenstva, prijmime Máriu, Sedembolestnú a urobme aj dnes to, čo nás tú pozval Svätý Otec Ján Pavol II.: „Tu býva vaša Matka. Odtiaľto si ju odnášajte do každého domu, do každého slovenského domu“.
A ešte na záver dovoľte, nedá mi, aby som z tejto krásnej publikácie, ktorú vydal v roku 1990 práve Mons. otec emeritný arcibiskup Ján Sokol, prečítal dva zázraky zo Šaštína. Ja dúfam, že ich poznáte viac, ale ja prečítam dva. Zaznamenaných ich je 500! Ale väčšinou ľudia ich nepoznajú, tak ja prečítam aspoň dva.
V Štefanove žila vdova Anna Šimunčičová zo svojou šesťročnou hluchonemou dcérkou, ktorá však nevedela ani chodiť. Matka i dcérka však mali silnú vieru, a pevne dúfali v pomoc Božiu na príhovor Nebeskej Matky. Po dobrej príprave prišli do Šaštína, kde ju matka niesla na chrbte pred sošku Panny Márie. Potom kolenačky a hlasnými modlitbami aj s dcérkou na chrbte obchádzala kaplnku, plná viery. Aký bol úžas prítomných, ale najmä samotnej matky, akiste aj dcérky, keď na chrbte nesené dieťa zrazu zvolalo: matko, matko. Obe padli znovu na kolená, vzdávajúc vďaky.
Druhý zázrak: Obyvateľ Plaveckého Štvrtka Tomáš Bartoník mal trinásťročnú dcérku, ktorá po mozgovej porážke ochrnula a ochrnula jej pravá ruka a ľavá noha. Nevedela chodiť a ústa sa jej časom tak vykrivili, že len s námahou ju kŕmili tekutou stravou. Rodičia nepoznali medze starostlivosti. Keď zlyhala všetka lekárska pomoc, obrátili sa k Panne Márii a prišli pred jej sochu. Na poludnie, tu kľačiac, sedem krát opakovali modlitby Otčenáša, Zdravas a Anjel Pána, odporúčajúc dcérku Božej Matke. Aký bol údiv, keď na večer sa jej ústa vrátili na pôvodné miesto, dievča mohlo hovoriť a potom sa za pomoci rodičov postavila aj na nohy. O desať dní sama šla s procesiou do Šaštína a tam pri kaplnke už sama hovorila modlitby a ďakovala Matke Božej za uzdravenia.
Nech je oslávený Pán.
Vdp. Anton Solčiansky
Štúdio 7BOLESTNÁ
Prepis časti homílie pripravil: Anton Čulen