Prečo by sa mali katolíci hanbiť za svoje katolícke presvedčenie v spoločnosti, kde sa iní môžu chváliť svojou nemorálnosťou?
Človek nemôže stále pracovať alebo sedieť doma. Z času na čas musí ísť aj medzi ľudí, aby medzi nimi zabudol na svoje každodenné starosti a v ich spoločnosti trocha pookrial.
Spoločnosť môže byť dvojaká: dobrá, alebo zlá.
Dobrá spoločnosť je najlepším priateľom človeka. V nej človek nielenže pookreje, ale sa aj povzbudí a poučí. Ale iné je to v zlej spoločnosti. Tam sa človek nepovzbudí, ani nepoučí, ale pokazí.
Osemnásťročný mladík raz odišiel z dedina do mesta a dostal sa tam do zlej spoločnosti. Nezriadeným životom si veľmi podlomil zdravie. Lekár konštatoval suchoty (TBC) a radil mu pobyt na dedine. Mladík teda napísal svojej matke, že príde domov. Matka ho s radosťou čakala na stanici, ale jej radosť sa premenila na žiaľ, keď uzrela svojho syna. Ledva spoznala svoje vlastné dieťa. S plačom a so slzami v očiach ho viedla domov a ihneď ho uložila do postele. Potom si sadla k nemu a zadívala sa na obraz Panny Márie a bolestne zvolala: Matička Kristova, tebe vrátili syna mŕtveho a mne syna skazeného!
Mladík o krátky čas zomrel. Kto ho priviedol do hrobu? Zlá a skazená spoločnosť. Tá ho zničila, tá ho otrávila.
Nemysli si však, že zlá spoločnosť môže skaziť len mladíka. Oj nie! Ona skazí aj človeka dospelého: skazí manželov, skazí manželky, skazí otcov a matky. Skazí každého, kto sa dostane do jej osídiel, i keby to bol ten najlepší a najšľachetnejší človek. Koľkí ľudia sa už dostali na zlé chodníčky vplyvom zlej spoločnosti! Koľkí v nej stratili svoju vieru a svoje náboženstvo! Koľkí sa oddali kvôli spoločnosti pijatike, (nezriadenému sexu), kartárstvu, drogám, gamblerstvu a prišli o svoj majetok! Koľkí sa stali jej pričinením navždy nešťastnými!
To všetko je veľavravným dôkazom, že zlá spoločnosť je hrobárom ľudského šťastia a ľudskej spoločnosti. To nech si uvedomí každý jeden katolík a každá jedna katolíčka. Beda tomu, kto navštevuje a vyhľadáva zlú spoločnosť!
No a teraz sa pýtajme: do akej spoločnosti má chodievať katolík, katolíčka? Odpoveď je veľmi jednoduchá: Katolík a katolíčka má navštevovať len dobrú spoločnosť, v ktorej nehrozí záhuba jeho (jej) duše. V takejto spoločnosti nie je ohrozená jeho viera, ale sa v nej ešte upevňuje a utvrdzuje.
Ako sa však chovať voči zlej spoločnosti?
Najlepšia moja rada: Vyhýbať sa jej! V takejto zlej spoločnosti je ohrozená naša viera, a naše mravy, v nej sa robieva posmech zo všetkého toho, čo je pre nás vzácne a milé. Preto katolíci nemajú čo v takejto spoločnosti hľadať.
Tá malá zábava, ktorú nám takáto zlá spoločnosť prípadne poskytuje, ani len zďaleka nevyváži duševnú škodu, ktorú v nej utrpíme. …
Bohu žiaľ, že sa o svoju dušu mnohí ľudia málo starajú. Na chytľavé choroby a na rôzne bacily, (vírusy), ktoré ohrozujú ich telo si dávajú veľmi dobrý pozor, ale na „bacily“ ktoré ohrozujú ich dušu si už pozor nedávajú. Telesnej infekcie (nákazy) sa boja, ale o bacily duševnej infekcie sa nestarajú a ani sa ich nechránia. Keď je niekde týfus, žltačka, kiahne, (corona vírus), vylepia červenú ceduľu s nápisom: „POZOR! Nebezpečenstvo nákazy! (Vstup len s respirátorom!)“! Ale popri tom celkom spokojne a bez obáv sa bavia v spoločnosti ľudí infikovaných (nakazených) bacilmi nevery a nemravnosti. A veru nielen týfus, žltačka, kiahne, (corona vírus), sú nebezpečné. Nebezpečenstvo nám hrozí aj v zlej spoločnosti….
Niekedy sa stáva, že katolík, alebo katolíčka aj pri najväčšej opatrnosti zablúdi do zlej spoločnosti. Čo tu robiť?
Treba si dávať veľký pozor, aby sa mu tá zlá spoločnosť nestala osudnou. Preto je najlepšie takúto spoločnosť čím skorej opustiť. Ak ju nemožno opustiť, nech sa aspoň vyhýba rozhovorom, ktoré by mu mohli na duši uškodiť. Najmä sa musí vyhýbať rozhovorom o náboženských veciach a mravne škodlivých. Keby sa však nemohol vyhnúť takýmto rozhovorom, tak vtedy sa musí postaviť na obranu svojej Cirkvi a svojho náboženstva.
Mlčanie za takýchto okolností by bolo zbabelosťou a hriechom. Nakoniec, prečo by mali katolíci vždy len mlčať? Keď sa iní môžu chváliť svojou nemorálnosťou, prečo by sa mali katolíci hanbiť za svoje katolícke presvedčenie? Možno, že práve tým svojím energickým vystúpením zaženú pochybnosti a napravia nesprávne názory prítomných. Len sa nikdy nebáť a nehanbiť sa za pravdu!
Na koniec ešte jednu vec!
Človek je spoločenský tvor a preto túži po spoločnosti. Táto túžba po spoločnosti nie je ničím zlým, len ju treba ovládať rozumom. Ten rozum nám musí povedať, že aj návšteva spoločnosti má svoj čas. Nikdy preto nemôžme kvôli spoločnosti zanedbávať svoje povinnosti, či už pracovné, alebo rodinné. Najprv si treba splniť povinnosť a až potom je na rade spoločnosť. Spoločenským povinnostiam nesmieme nikdy dávať prednosť pred pracovnými, rodinnými, manželskými a rodičovskými.
Toto by si mali uvedomiť tak naši mužovia, ako aj naše ženy. Keby si to uvedomili, tak by v našich rodinách bolo oveľa viac pokoja a vo veľkom počte by klesol počet nešťastných manželstiev a rodín.
Andrej Kliman
Pripravil: A. Čulen, Redakčne upravené