„Demokracia bez zásad, ako dokazujú dejiny, ľahko sa premení na otvorenú, alebo skrytú totalitu“
Drahí bratia a sestry!
Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý hneď na úsvite vyšiel najať robotníkov do svojej vinice; – čítame dnes, v Evanjeliu 25. nedele cez rok (Mt 20, 1-16).
Na úsvite nášho života vo sviatosti krstu aj nás Pán Boh oslovil a prijal za svoje deti. Vtedy naši rodičia a krstní rodičia zobrali na seba celoživotný záväzok priviesť aj nás, aby sme sa naučili poriadne a svedomito žiť v duchu Božích prikázaní. Pre naše dobre, pre dobro našej rodiny, obce a vlasti, a predovšetkým pre našu vlastnú spásu.
„Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú mojimi cestami, hovorí Pán. Lebo ako vysoko je nebo nad zemou, tak vysoko sú moje cesty nad vašimi cestami a moje myšlienky nad vašimi myšlienkami“ – odkazuje aj nám už starozákonný prorok Izaiáš.
Iste aj mnohých z nás, podobne ako Ježišových súčasníkov i sluhov z podobenstva, šokuje záver dnešnej evanjeliovej state: Tí poslední, ktorí pracovali iba jednu hodinu, dostali rovnakú výplatu ako tí, ktorí pracovali celý deň. Vyzerá to tak, že majiteľ vinice porušil pracovnú zmluvu.
Ježiš aj v tomto podobenstve ale nám hovorí o Bohu ako milosrdnom Otcovi. Chce nám povedať, že tu ide o Božiu štedrosť, veľkodušnosť a dobroprajnosť, nielen o spravodlivosť. Veď kto z nás by konečne obstál len pred Božou spravodlivosťou?
Toto podobenstvo nám veľmi konkrétnym a zrozumiteľným spôsobom hovorí o vzťahu Boha k človekovi. Sám Pán Ježiš počas svojho verejného účinkovania, svojím slovom a skutkami dával prednosť ľuďom chudobným a pokorným, ľuďom z okraja ľudskej spoločnosti. A bol tvrdý voči tým, ktorí samých seba pokladali za spravodlivých. Tento jeho postoj privádzal do rozpakov a vzbudzoval nevôľu u mocných vtedajšieho sveta. A nepáči sa ani súčasným vládcom a ľuďom, ktorí tvoria verejnú mienku. A viete kedy bol zlom, a kedy a ktorí sa najviac rozčúli? Keď Pán Ježiš poprevracal stoly peňazomencom a vyhnal ich z jeruzalemského chrámu. (Mt 21, 12-22)
Anglický historik Edward Gibbon v rokoch 1776 – 1788 napísal svoje najdôležitejšie dielo Úpadok a zánik Rímskej ríše. Vydáva sa dodnes a naposledy vyšlo aj v slovenčine v roku 2022 (1)
Edward Gibbon v závere sumarizuje dôvody zániku Rímskej ríše:
1. Veľká väčšina obyvateľov preferuje zábavu pred prácou
2. Tradičná úloha otca ako živiteľa rodiny je spochybňovaná, množia sa rozvrátené vzťahy a slobodné matky.
3. Seniori sú zanedbávaní. Ľudia sa starajú o domácich miláčikov viac než o svojich starých rodičov.
4. Literatúra a umenie sa stávajú bezduchými. Vytvára sa planá zábava za každú cenu. Tzv. umelecké diela sú škaredé, nevkusné, ničnehovoriace, ale napriek tomu za ne bohatí platia veľké sumy.
5. Základná vojenská služba vlasti je odmietaná, spochybňovaná, vysmievaná a neskôr zákonom zrušená. Armádu tvoria nájomní žoldnieri.
6. Poctivo pracujúci ľudia sú zosmiešňovaní a ako vzor sa stávajú prázdni pokrytci, populisti, pochybní umelci a takzvané celebrity.
7. Daňové zaťaženie obyvateľstva stále rastie a štát prerozdeľuje neúmerne vysoké čiastky. Ľudia sa neboja nepracovať, pretože štát sa o nich vždy inak postará.
8. Úroveň vzdelania rapídne klesá.
9. Štátny dlh rastie do nikdy nesplatiteľnej výšky.
10. Prestáva sa vyrábať a pestovať, pretože výroba doma je drahá a potraviny a výrobky sa dovážajú zo satelitných krajín.
11. Kto sa dostal do pozície, kde môže zo štátneho kradnúť, väčšinou aj tak robí. Postihnuteľnosť týchto zločinov je veľmi malá.
12. Počatie a výchova detí je vnímaná ako obťažujúca a detí sa rodí stále menej.
13. Rokmi osvedčené mechanizmy, chrániace poctivých pred podvodníkmi náhle zlyhávajú.
14. Verejné funkcie sa stávajú predmetom koristi zisku. Udeľujú sa za úplatky a kto ich získal, chce z nich koristiť, aby sa mu vložený úplatok niekoľkonásobne vrátil.
15. Storočiami predkov preverené hodnoty – ako je česť, zmysel pre povinnosť, zodpovednosť, nadšenie pre prácu, pre dobročinnosť, zápal pre veci verejné, sú vysmievané a zosmiešňované.
16. Šíri sa cynizmus.
17. Šíri sa plytvanie, nestriedmosť, znevažovanie znalostí, vedomostí a poctivej práce.
18. Do krajiny prichádza veľké množstvo cudzincov.
19. Politici ponúkajú ilúziu, ktorá si vynucuje zábavu a štátnu podporu (chlieb a hry).
20. Občania stále na všetko nadávajú (2) .
Napísal Edward Gibbon v 18. storočí.
Milí priatelia,
sme už blízko volieb, keď opäť pošleme svojich zástupcov, aby riadili náš štát. Majme v tej veci otvorené oči i srdcia. Ísť voliť je pre nás veriacich katolíkov, členov Cirkvi je povinnosť, ktorá vyplýva z nášho svedomia. Ponechať veci náhode alebo osudu by bolo veľkou morálnou nezodpovednosťou. Ak by sme sa takto zachovali, potom nemáme právo sa na niečo sťažovať. V našej spoločnosti sú katolíci vo všetkých politických stranách, určite aspoň matrikoví, tak máme možnosť veľkého výberu.
Kresťanské hodnoty, to nie je len praktizovanie náboženského života, chodenie do kostola a k sviatostiam. To je predovšetkým vzťah k Bohu a k druhému človekovi, to je vzťah k rodine ako základnej bunky spoločnosti, to je jasný názor na človeka Bohom stvoreného ako muž a žena, to je jasný názor na monogamné manželstvo, to je ochrana ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť, to je vzťah ku spravodlivosti v zamestnaní, v hospodárskom živote, v zdravotníctve, v súdnictve, to je kultúra a ochrana ľudí pred nemravnými prejavmi na verejnosti alebo v kinách či divadelných sálach, ochrane chudobných pred úžerníkmi, to je úcta ku každému človeku v médiách, to je usporiadaná spoločnosť, to je pomoc prenasledovaným kresťanom i ochrana slovenského národa na prvom mieste pred africkou a arabskou inváziou, ktorá už stačila veľmi neblaho postihnúť napr. kedysi bývalé kresťanské štáty ako je Nemecko a Francúzsko. Preto pri voľbách treba hodnotiť programy strán a jednotlivých kandidátov z tohto hľadiska. „Keď silný, ozbrojený človek stráži svoj palác, jeho majetok je v bezpečí.“ – čítame v Evanjeliu sv. Lukáša (Lk 11, 21).
Poučenie o spoločnosti má aj Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Gaudium et Spes – Radosť a nádej. „Politické spoločenstvo a verejná moc majú svoj základ v ľudskej prirodzenosti, a preto patria k poriadku stanovenému Bohom, hoci určenie politického režimu a voľba vedúcich činiteľov sa ponecháva slobodnej vôli občanov“. Aj sv. Pavol v Liste Rimanom napísal: „Niet moci, ktorá by nebola od Boha…“ (Rim 13,1; GS 74 3) Po skúsenostiach celého sveta i v našich krajoch môžeme dodať, že niekedy je to od Pána Boha požehnanie, a niekedy dopustenie.
Aj sv. pápež Ján Pavol II. má viaceré vyjadrenia na túto tému. V encyklike Centesimus Annus – Stý rok má aj toto poučenie:
„Cirkev si veľmi váži demokraciu (4) ako systém, ktorý zabezpečuje občanom účasť na politických rozhodnutiach a podriadeným zaručuje možnosť svoje vlády voliť a kontrolovať a tam, kde je to potrebné, pokojnou cestou ich aj odvolávať. Nemôže preto schvaľovať utváranie úzkych vládnucich skupín, ktoré pre vlastné stranícke záujmy alebo ideologické ciele strhávajú na seba štátnu moc. Skutočná demokracia je možná len v právnom štáte a na základe správneho chápania ľudskej osoby. Vyžaduje splnenie podmienok, nevyhnutných na podporu jednotlivcov výchovou a formáciou v duchu pravých ideálov, na podporu „subjektivity“ spoločnosti utváraním štruktúr zainteresovanosti a spoluzodpovednosti.
Dnes je sklon tvrdiť, že agnosticizmus (po slovensky neverectvo) a skeptický relativizmus predstavujú filozofiu a základný postoj, ktoré zodpovedajú demokratickým formám politiky. A tí, čo sú presvedčení, že poznajú pravdu a na nej zotrvávajú, z demokratického hľadiska nie sú dôveryhodní, lebo neakceptujú, že pravdu určuje väčšina, prípadne, že sa mení podľa politickej situácie. V tejto súvislosti musíme povedať, že v prípade, ak nejestvuje žiadna posledná pravda, ktorá riadi a usmerňuje politické konanie, potom idey a presvedčenia sa dajú ľahko zneužiť na mocenské ciele. Demokracia bez zásad, ako dokazujú dejiny, ľahko sa premení na otvorenú, alebo skrytú totalitu.“ (CA, 1991, č. 46) (5)
Naši otcovia biskupi vydali vyhlásenie k voľbám, ktoré sa malo čítať minulú nedeľu. Nebolo tomu tak všade. Na svätej omši v rádiu RTVS to veru kňaz nečítal (6) … Podstatnú vetu si preto dovolím zopakovať: „Kresťan nech teda nevolí strany alebo poslancov, ktorí povedané slovami pápeža Františka – podporujú „ideologickú kolonizáciu“, čiže súhlasia s potratmi, registrovanými partnerstvami, eutanáziou či genderovou ideológiou (7) , alebo šíria dezinformácie, nenávisť a rozdelenie.“ (8)
Dúfajme, drahí bratia a sestry, že 30. septembra ste mnohí z vás aj vo volebných komisiách, už za akúkoľvek stranu, a že nebude platiť známa Stalinova axióma, „nie je dôležité kto a ako volí, ale kto spočítava hlasy” (9) .
Vdp. Ján Košiar
Homília 24. septembra 2023, Milosrdní bratia, Bratislava
1 EDWARD GIBBON: Úpadok a zánik Rímskej ríše. Bratislava: Premedia, 2022. 439 s.
2 https://diskusneforum.sk/tema/dovody-zaniku-rimskej-rise
3 Koncil upozorňuje: „Nech teda všetci občania pamätajú na právo a zároveň povinnosť používať svoje slobodné hlasovacie právo v záujme všeobecného dobra. Cirkev pokladá za chválitebnú a úctyhodnú činnosť tých, ktorí sa v službe ľuďom venujú verejným záujmom a berú na seba zodpovednosť za tieto otázky. (GS 75) Lebo Cirkev, ktorá na základe svojho poslania a svojej kompetencie nijako nesplýva s politickým spoločenstvom ani sa neviaže na nijaký politický systém, je zároveň znamením a ochranou transcendentného charakteru ľudskej osoby. (GS 76) Tento koncilový dokument Gaudium et Spes je citovaný aj v Katechizme Katolíckej cirkvi (KKC §2245), preto celkom právom môžeme povedať, že je to pre nás ako kresťanov katolíkov záväzné. Katechizmus v ďalšom bode dodáva: K poslaniu Cirkvi patrí „vynášať morálny úsudok aj o veciach, ktoré sa týkajú politickej oblasti, keď to vyžadujú základné práva osoby alebo spása duší, pričom používa všetky tie a iba tie prostriedky, ktoré sú v zhode s evanjeliom a s dobrom všetkých so zreteľom na rôzne doby a situácie“. (KKC § 2246).
4 Demokracia existovala už v Grécku v 6. až v 3. storočí pred Kristom. A základom demokratického systému bol a je človek, ktorý deleguje svoje právomoci na druhého svojim slobodným rozhodnutím. Aj samotné slovo demokracia je gréckeho pôvodu a skladá sa z dvoch slov demos – ľud a kratos – vláda, teda vláda ľudu. Len niekedy nevieme, či je to genitív, alebo datív, či je to ľud, ktorý vládne, alebo sú tu ľuďmi volené elity, ktoré potom vládnu ľudu aj tak, že sa nám to vôbec nepáči.
5 https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/centesimus-annus
6 V Katedrále v Banskej Bystrici 17. septembra 2023 o 9.30.
7 Kriticky sa vyjadril a varoval pred genderizmom aj pápež Benedikt XVI. už v roku 2012: „Ak sme doteraz pozorovali, že príčinou krízy rodiny je nepochopenie podstaty ľudskej slobody, teraz je zrejmé, že v hre je chápanie samotného ľudského bytia, teda to, čo v skutočnosti znamená byť ľuďmi. Francúzsky rabín Gilles Bernheim cituje vyjadrenie Simone Beauvoirovej: „Ženou sa nerodí, ženou sa stáva” („On ne naît pas femme, on le devient“). Tieto slová predstavujú základ toho, čo sa dnes pod heslom gender prezentuje ako nová filozofia sexuality. Rod (gender) nie je podľa tejto filozofie prirodzenou danosťou, ktorú by mal človek prijať a osobne naplniť zmyslom, ale ide o sociálnu rolu, pre ktorú sa slobodne rozhoduje, pokým doteraz za neho rozhodovala spoločnosť. Hlboký klam tejto teórie i antropologickej revolúcie, ktorá sa v nej ukrýva, je evidentný. Človek popiera, že by jeho prirodzenosť bola ustanovená jeho telesnosťou, ktorá charakterizuje ľudskú bytosť. Popiera vlastnú prirodzenosť a tvrdí, že mu nebola daná ako vopred určená, ale že si ju sám môže tvoriť. Podľa biblického rozprávania o stvorení patrí k podstate ľudskej bytosti, že bola stvorená Bohom ako muž a žena. … Muž a žena ako produkty stvorenia, ako prirodzená ľudská bytosť už viac neexistujú. Človek popiera vlastnú prirodzenosť. … Teraz už existuje len abstraktný človek, ktorý si slobodne volí nejakú svoju prirodzenosť. Popiera sa to, že vzájomné dopĺňanie sa muža a ženy vyplýva z faktu, že ľudská osoba bola takto stvorená. Ak však neexistuje dualita muža a ženy ako stvorená danosť, potom neexistuje ani rodina ako realita ustanovená stvorením. … V zápase o rodinu je teda v hre samotný človek. A je zrejmé, že tam, kde sa popiera Boh, tam sa stráca aj dôstojnosť človeka. Kto teda bráni Boha, bráni aj človeka. (Príhovor Svätého Otca Benedikta XVI. k Rímskej kúrii 21. decembra 2012. https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/prihovor-svateho-otca-benedikta-xvi-k-rimskej-kurii.)
8 https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20230916006
9 Не важно, как проголосовали, важно, как подсчитали. Считается, что эти слова произнес И. В. Сталин (1878- 1953) в 1934 г. на XVII съезде ВКП(б) по поводу процедуры выборов Генерального секретаря ВКП(б), на которых он и победил. Цитируется иронически по поводу явно нечестных выборов. http://www.bibliotekar.ru/encSlov/13/103.htm