Kristus žije vo mne, bolo životným pravidlom sv. Pavla apoštola národov.
Silou tohto povedomia pracoval viac než ktokoľvek iný, trpel nebezpečenstvá na suchu a na mori „v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde, veľa ráz v pôstoch, v zime a nahote” (2 Kor 11, 27) ohlasoval slovo Kristovo “kráľom a národom” (Sk 9, 15). Silou spojenia s Kristom pozdvihol hlboko, do priepasti smrti upadnutý svet k svetlu Kristovmu.
Jeho svet obnovujúca práca je jedine dôvodom k odvážnym slovám: „Kristus žije vo mne“.
„Vy ste naším sprievodným listom napísaným nie na kamenných doskách, ale na doskách živých sŕdc“ (2 Kor 3, 2 – 3).
Obrátení a posvätení kresťania, ním v Kristu obnovený svet – to je jediným nehynúcim svedectvom, že Pavol nosil Pána vo svojom srdci, to je štatistikou eucharistického hnutia, ktoré hýbalo jeho plamenným srdcom, to je zjazdovou správou eucharistického kongresu, ktorý tisícerými hlasmi plesal v jeho duši:
-pozdvihnutá, stupňovaná práca je jediným istým znamením eucharistického hnutia
-nezištná namáhavá práca na celej čiare
– smelá odvážna práca, aj keď sa ona zdá byť „reputáciou starých dobrých zvykov“
– neprestajná a neúnavná práca bez oddychu až do konca, a keby sa zdal „pôžitok veľa slúženého uznania, slávy“ tak oprávneným
– vždy od začiatku začínajúca práca, aj u toho, kto by bol snáď vo všetkých denných listoch oslavovaný ako „učiteľ nášho veku.“
Život milostí má svoje pravidlo, ktoré je lenivcom odporné, usilovným pracovníkom sa však zdá byť povznášajúcim, čím viac dostaneme milostí, tým viac musíme pracovať.
Boh nedáva milosti k sladkému pôžitku, sťa mäkkú pohovku, milosť Božia je plameň, blčiaci v srdci a v rukách, za pomoci ktorého sa ukuje v šmykni ľudskej vôle svätý skutok práce, ona je mečom archanjela, blýskavo bojujúcim božie boje. To platí už o milosti samej.
Pri svätom prijímaní však zostúpi do ľudského srdca stelesnená plnosť milosti, človek prijíma samého Darcu milostí. Z toho podľa neúprosných zásad logiky nasleduje, že teda musia byť skutky toho človeka skutkami Kristovými. Skutkami Kristovými, nielen zbožnými želaniami, vznešenými myšlienkami, lesklými predsavzatiami, ale skutkami!
Skutkami Kristovými, nie malými trpasličími skutkami, nie dielami, ktoré by vedel vytvoriť aj pohan, v ktorých nežije Kristus, dielami, ktoré sú hodné Syna Božieho, dielami kristusovskými!
Lebo veď Kristus žije v tebe: nie obyčajný človek, nie ohraničený, práce sa strániaci človek – nie… Kristus, „v ktorom bolo všetko stvorené.“ (Kol 1, 16)
A Kristus žije v tebe, snáď nie len slabá rozpomienka naň drieme v tvojej duši – nie, Jeho život soptiacej práce, ohnivé úsilia za Kráľovstvo Božie, život všetkých životov žije v tebe.
Peter Prídavok: Eucharistia a práca, Spišská Kapitula 1924
Pripravil: Anton Čulen