Už si niekedy vo svojom srdci intronizoval Ježiša na najvyššiu hodnotu svojho života? Prečo by som mal? Narodí sa ako dieťa, žije v Nazarete v skrytosti… Výborne. Prečo by som mal Ježiša uznať za Kráľa svojho života? Pretože On za teba dal život!
Od detstva ma rušilo, keď som na krížoch videl križovaného Ježiša korunovaného zlatou korunou! Keď pôjdete do Šaštína, uvidíte, že Ježiš v lone Panny Márie, ako ho drží, má na hlave korunu. Aj určitý ikonografický typ barokových krížov je takých, že Ježiš má korunu na hlave a to je „Jánovská“ teológia, teológia jediného apoštola, ktorý stál pod krížom, jediného apoštola, ktorý teda nemusel robiť reparát prostredníctvom mučeníckej smrti. Všetci ostatní museli robiť reparát tak, že potom zomreli za Ježiša, Peter dokonca sa necítil byť hodný ukrižovania ako jeho Pán a Ján prezentuje Ježiša, ktorý na kríži kraľuje. Nad tebou a nado mnou, keď hovorí, zomieram za teba. Dávam seba za teba! Platím za teba. Ja to všetko zaplatím, aby si ty mohol byť slobodný. Aby si mohol byť šťastný. Aby si mohol mať vnútorný pokoj. Aby si našiel zmysel svojho života.
Kráľ v plnej miere prichádza vtedy, keď je tými, ku ktorým prichádza prijímaný. Vtedy je ten príchod v plnosti, lebo niekto môže povedať, mne tu nikto diktovať nebude, a nech si kraľuje inde, ale my sme králi sami sebe.
Pokušenie je staré ako ľudská civilizácia. Už starý had, Satan, diabol, zo stromu poznania dobrého a zlého hovorí Eve a Adamovi, a dáva mu ponuku, veľmi lákavú. Vy budete ako Boh! Vy budete ako králi! Vy budete ako tí, ktorí rozhodujú, ktorí stanovujú zákony, prípadne ich menia, prípadne si odhlasujú aj niečo úplne opačné, ako platilo doteraz.
Keď svet stratí kráľa, alebo poviem to modernejšie, ak svet stratí vzťažný bod, ak svet stratí najvyššiu zjednocujúcu autoritu, ktorou je Ježiš, ako Kráľ, pravý Boh a pravý človek, všetko sa rozpadá.
Veľmi dobre to hovorí svätý Augustín typicky svojimi krátkymi, výstižnými a dobre zapamätateľnými vetami: Daj Ježiša na prvé miesto, daj Boha na prvé miesto a všetko bude na svojom mieste.
Intronizovať Pána Ježiša za kráľa môjho života, je jediná intronizácia, ktorá z ľudí nerobí poddaných, ale práve naopak, vtedy ich robí slobodnými ľuďmi, lebo Ježiš kraľuje tým, že dáva slobodu. Slobodu Božích detí. Slobodu tých, ktorí Ježiša intronizujú v srdci.
A zvláštne, že tento Kráľ hovorí v tejto línii: Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi, ako sa ľudia zvyknú niekedy úplne roztopiť, keď sú v prítomnosti nejakej známej osoby, politika, biskupa, a nejakej hviezdy, úplne sa zmenia. A ešte sa aj radi odfotografujú. V poriadku, to na tom nie je nič zlé.
Prečo nie sme takto fascinovaní tým Kráľom, ktorý prevyšuje všetky ostatné autority? A on dal život za teba, za mňa, Ježiša Krista. A keď sa dusil, krvácal, trpel nesmiernymi bolesťami, keď plnou váhou svojho tela visel na dvoch klincoch na dreve kríža, viete kedy, v ktorých slovách sa ukázal ako bezkonkurenčný Kráľ všetkých a všetkého? Kedy ukázal, že má nadhľad, odstup, a pevnosť, akú musí mať, mal by mať v skutočnosti každý kráľ. Keď sa modlil za tých, ktorí ho ukrižovali. To je zvrchovanosť! To je byť nad vecou! To je mať pod kontrolou všetko! A povedať, otče odpusť im, ktorí ma ukrižovali, čo hrozne bolí, fyzicky a psychicky. Otče, odpusť im!
Ježiš Kraľuje na kríži láskou. A to nekazí náladu Vianoc, pretože Vianoce naplno chápeme len v tieni kríža, alebo v perspektíve kríža. Už tam boli zatvorené dvere, preto sa Ježiš narodil v maštaľnej jaskyni, lebo boli zatvorené dvere na nehostinnom hostinci. Boli by sa poškvrnili, keby v tom čase sa u nich bolo narodilo dieťa, museli by absolvovať proces komplikovaného rituálneho očisťovania. A preto sa Ježiš narodil v maximálne jednoduchých podmienkach. Kráľ, ktorý leží na sene.
Pred osemsto rokmi svätý František z Assisi fascinovaný touto myšlienkou, ktorú vnútorne prežíval, on, ktorý chudobu postavil ako najvyšší prejav oddanosti Bohu a oddanosti človeku, požiadal svojho zámožného priateľa, aby mu pomohol zorganizovať v Greccio prvý Betlehemský výjav.
Po prvýkrát v dejinách, dokonca podľa niektorých zdrojov so špeciálnym pápežským povolením bolo dovolené, aby open air – v exteriéri, sa nainštalovalo niečo ako Betlehem. Ale pozor, prv tam neboli žiadne postavy. Trináste storočie vo svojej mentalite tej doby by nebolo znieslo figúry takého typu, ako ich vidíme dnes. Po druhé, boli tam domáce zvieratá, osol a vôl, ak chcete, dohľadajte si prosím na internete, mal som raz polhodinovú prednášku o biblickom posolstve, že v Betleheme boli osol a vôl. Osol potom niesol aj Kráľa do Jeruzalema, však? Ježiš podľa Izaiášovho proroctva vstupoval na osliatku do Jeruzalema, keď mu volali hosana.
A vôl reprezentuje čisté obetné zviera. Čiže, tie dve zvieratá, ktoré tam boli, mali svoju hĺbku. Ale najmä, ale najmä, a to je málo známe, bola to omša. Ten prvý Betlehemský výjav vrcholil vtedy, keď nad jasľami bol oltár a kňaz tam slúžil svätú omšu a počas tejto omše sa chlieb a víno premenili na Ježišovo telo a Ježišovu krv. A svätý František bol ako diakon na tejto bohoslužbe, alebo pred touto bohoslužbou predniesol príhovor. A my nevieme jeho presný obsah, ale vieme opis toho, že keď František vyslovoval tie slová o Bohu o Ježišovi o jeho chudobe, o jeho narodení, o jeho láske, tak to bolo cítiť so spôsobu, akým to vyslovuje, s takou lahodnosťou. Dokonca niektorí opisujú, ako človek keď je nejakú pochúťku, keď ju dostáva do seba, tak tu, keď vychádzali z neho tie slová o Bohu, tie Božie slová, tak to František to cítil, ako keby mal v ústach nejakú pochúťku – keď hovoril tie slová.
A takto sa veľkým oblúkom dostávame k tomu, ako k nám Kráľ prichádza. Kráľ, ktorého intronizujeme vtedy, keď na omši, pri svätom prijímaní povieme amen. To je veľká pokora, fantázia, pokora intelektu, pokora materiálna, materiálne žijúceho človeka, ktorý s pohľadom na niekoľko gramov nekvaseného, rozlomeného chleba, po slovách kňaza, že toto je Ježiš, a presne teda, že toto je Telo Kristovo, povie tie štyri osudové písmená, amen! Ty vtedy intronizuješ Ježiša vo svojej duši za Kráľa, ktorý prichádza, On prichádza z oltára, prichádza z bohostánku. Kňaz prejde pred oltár, ale vy urobíte z lavice, či už zo zadnej, alebo zo strednej časti kostola tú mini procesiu, tú mini púť ku Kráľovi, ktorý ti hovorí, som Kráľ! Som Pán! Som pravý Boh! Som pravý človek! Nad všetkým vládnem, ale chcem do teba vstúpiť ako chlieb, ako chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ako chlieb, ktorý reprezentuje nebo, slnko, vzduch, oheň, pôdu, klas, prácu.
A po mojich slovách som to ja, aby som vstúpil do teba. Lebo ja som to stvoril, že si závislý na pokrme fyzickom, telesnom a ty sám teraz uznávaš, keď hovoríš to AMEN, že si závislý, v tom najlepšom zmysle slova na pokrme duchovnom. Ješ chlieb, ale veríš, že prijímaš samotného Ježiša.
A preto navrhujem, keď budete na svätej omši, a potom, ako prijmete niekoľko gramov nekvaseného chleba do svojho srdca, keď sa vrátite do lavice, na pár sekúnd hlbokej osobnej, vrúcnej adorácii intronizujte Ježiša.
Pane Ježišu, buď zvrchovaným Pánom mojej duše, mojich slov, mojich rozhodnutí, mojich vzťahov, mňa. A čím hlbšie prijmeš Ježiša do srdca, tým viac si sám sebou, lebo tým viac Ježiš z teba uvoľní všetko to dobré, čo máš, čo je v tebe, čo je možno zakliesnené, zablokované, pridusené, a vyžiari to s teba a budeš ohlasovať aj ty, kto je tvojím Kráľom, kto ti vládne, kto je ten, komu všetko podriaďuješ, s kým si predsa len ten najslobodnejší človek na svete.
Pane Ježišu, je úžasné, ten nezaslúžený dar, že si sa nám dal spoznať, že v tebe máme zmysel života, že v tebe máme zmysel našich krížov, že v tebe máme zmysel našej smrti, ktorá teda nie je smrťou, ale novým narodením pre nebo, len o jedno ťa Pane prosíme, daj, aby sme nikdy počas nášho pozemského putovania nezabudli na to, že tvoja vôľa je jediný správny smer do jediných správnych záverečných dverí nášho pozemského putovania, o ktorých si sám povedal: „Ja som dvere, ja som cesta, ja som pravda a preto ja som aj život po smrti“.
Všetkým vám prajem, v tomto adventnom čase, keď sa každou sekundou blížime k momentu narodenia, aby sme sa oslobodili od myšlienok, že zase advent a to isté Božie slovo vstupuje do nás, ktorí sme o rok starší, o rok skúsenejší, o rok pokorenejší, aj o rok posvätenejší, a preto dovoľme Kráľovi, aby Kraľoval, tu a teraz v nás a medzi nami.
Prijmite prosím požehnanie.
Na príhovor nebeskej Matky Márie, Matky Ježiša Krista, na príhovor svätého Jozefa, na príhovor všetkých svätých, ktorí intronizovali vo svojom živote Ježiša ako Kráľa, nech vás žehná na vašich životných cestách a svojou mocou sprevádza Všemohúci Boh Otec, i Syn i Duch Svätý. Zostávajte v pokoji. Požehnaný večer.
Pripravil: Anton Čulen
Krátené