Štandard uverejnil titul Von der Leyenová chce do obrany EÚ naliať 800 miliárd. Členské štáty sú však už teraz po krk v dlhu.
A v texte píše:
„Predsedníčka Európskej komisie predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, ktorý podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili. Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty.“
Aby hodnotu 800 mld. čitateľ hlbšie vnímal, poviem, že je to hodnota, ktorá je viac ako šesťkrát väčšia ako HDP SR! EÚ si v minulosti asi neuvedomovala požiadavky vojny. Európa zažila viacero vojen.
Pre nás bola významná bitka pri Moháči v roku 1526, kde boli porazené uhorské vojská a zahynul kráľ. Krajina sa rozdrobila. V Kráľovskom Uhorsku vládnu Habsburgovci z Viedne. Zvyšok Uhorska bol podrobený Turkom. Naše územie pustošili neustále boje proti nim, ale aj občianske vojny, protihabsburgské povstania, občianske spory a mor.
Aj tu treba hľadať vážne poučenie pre dnešnú dobu, čo asi nedocenila EÚ?
V tejto spojitosti si dovolím pripomenúť nášho velikána Mateja Bela. Narodil sa v Očovej v roku 1684 teda rok po tom, čo pri Viedni poráža habsburská ríša s poľským kráľom Turkov a Uhorsko je od nich oslobodené. Bol poslom lepšej Európy. M. Bel zostavil rozsiahlu encyklopédiu vo viacerých zväzkoch. Prvý z nich vychádza s podporou cisára Karola VI. v roku 1753 pod názvom Historické a zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku.
Jeho Notície vyvolali veľký ohlas, priam uznanie s úctou od Paríža, po Petrohrad. Karol IV. zomiera a kráľovná Mária Terézia má veľké problémy s prázdnou štátnou pokladnicou, slabou armádou a nepriateľsky naladenými silnými susedmi. M. Bel ako jej pravá ruka nestráca optimizmus. Ako vážený člen chýrnych učených európskych spoločností v Berlíne, Olomouci, Petrohrade, či Londýne si želal, aby sa Uhorsko stalo rovnocenným partnerom Anglicka, Pruska, či Francúzska. Svojim životom a prácou otvoril našu krajinu svetu.
Podľahneme skepse, neviere v samých seba a beznádeji, ako to naznačuje nadpis úvahy a či sa nezľakneme a pozdvihneme Európu ako Bel, závisí od vodcov.
Situáciu vidím aj z toho aspektu, že Denník N nedávno uverejnil nadpis Pokus o záchranu európskeho priemyslu.
Citát:
„Plán podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili. Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty. „Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite,“ povedala s odkazom na postup, ktorý núti vlády znížiť úroveň deficitu, ak porušia rozpočtové pravidlá. Viaceré členské štáty majú však už teraz dlhové problémy. Významní európski hráči ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko majú dlh vyšší než 100 percent HDP, pričom kľúčová hranica stanovená v Maastrichte je na úrovni 60 percent.
Vysoká zadlženosť by pritom nebola až takým problémom, ak by sa nezvyšovala. Viaceré krajiny však majú problém dodržať rozpočtové pravidlo, ktoré hovorí, že ročný schodok verejných financií by nemal prekročiť tri percentá.“
Pretože je vojna na Ukrajine, na čo zareagovala predsedníčka EK, musím, či nemôžem nespomenúť otca ekonómie Keynesa, ktorý bol zásadnou osobnosťou aj v Trianone aj v Bretton Woods. Po príchode Keynesa do Trianonu zistil, že eminentní negociátori Ll. George, W. Wilson a G. Clemenceau boli ozaj ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluve. Už na jeseň 1919 napísal vlastne obžalobu riešenia vo Versailles a to v diele Ekonomické dôsledky mieru (Economic Consequences of the Peace). Zdôvodnil v nej, že Nemecko nebude schopné ani len čiastočne splatiť výšku, ktorú navrhli negociátori.
Vlastné Keynesove výpočty činili iba ¼ sumy, ktorú ako reparácie navrhli tvorcovia Versaillskej zmluvy, ktorú malo Nemecko zaplatiť.
Jeho návrh bol prijatý.
Riešil aj druhú svetovú vojnu. Už v roku 1939 Keynes publikoval hlavné ekonomické myšlienky, ktoré ukázali na dôsledky nasadenia britských zdrojov a tiež na formovanie britských verejných financií počas 6 rokov druhej svetovej vojny a ich dôsledky na ekonomiku a to v diele Ako zaplatiť za vojnu ( How to Pay for the War). Bolo to zásadné dielo, aké dnes chýba. V ňom trval na tom, že „more lucidity is our first need“ (väčšia prehľadnosť je našou prvou potrebou).
Principiálnou bariérou pre prehľadnosť financií, vojenských výdavkov bolo zlyhanie, teda neuvedomenie si, že všetky aspekty ekonomického problému financovania vojny sú vzájomne prepojené. Dobre vieme, že zdroje ekonomiky v čase vojny sú zásadné.
Aj zdroje aj výdavky majú alternatívne použitie, vojenské, nevojenské.
Keynes píše:
„Vojnová ekonomika sa nedá separovať od civilnej ekonomiky, ale je centrálny rozdiel medzi mierom a vojnou. V čase mieru, keď pracovná sila sa rozrastala, nový pracovníci použili ich dodatočný príjem na nákup tých tovarov a služieb, ktoré oni pomohli vyrobiť. Naopak, v čase vojny každé zväčšenie celkového outputu primerane išlo na vojnovú podporu, ktorá spotrebovala absolútne všetko.“
Armáda potrebuje aj odev aj topánky. Žiaci Keynesa, ktorí pracovali na ministerstve financií, presvedčili vedenie, že je potrebné zriadiť, teda už v roku 1940, ekonomickú sekciu pri úrade vlády pre potreby zlepšenia štatistiky národného príjmu. J. Meade a R. Stone, obaja keynesiánci, boli za túto prácu zodpovední a už začiatkom roku 1941 bol pripravený rozpočet vlády v duchu ich myšlienok.
Ba aj sám Keynes sa stal zamestnancom úradu vlády. Churchill, predseda vlády počas druhej svetovej vojny, si vybral J. M. Keynesa ako poradcu.
A v diele Vek Keynesa na s. 125 sa píše:
„Ako je povedané skôr v tejto eseji, Keynes sa špeciálne zaujímal o to, aby sa ekonomická teória aplikovala na praktické problémy vlády.“
Nemôžem nespomenúť, že Keynes v svojom diele Všeobecná teória (1935) píše, že hodnotová forma, ktorej podobou je peňažná forma je veľmi jednoduchá a bezobsažná. Práve preto aj vzhľadom na začlenenie vojnových výdavkov do HDP definuje HDP týmto vzťahom (vzorcom) HDP
(Y) = C + I + G + (X – M)
ba aj ich funkčné vzťahy napríklad
C = a + bY
funkcia hovorí ako boli uspokojení ľudia ale aj dôležité podiely C/Y, I/Y, G/Y, X/Y a M/Y.
Iba ich komparáciou za krajiny, či rôzne obdobia vieme vedecky posúdiť ich zmysel.
Práve v spojitosti s výdavkami na vojenské účely hovorí, že je nutné hlbšie vidieť do HDP, teda detailizuje zložky HDP, čiže
HDP = (C0 + C1 + C2) + (I0 + I1 + I2) + ( G0 + G2) + (X – M)
kde C0 sú výdavky na dlhodobé tovary, C1 sú výdavky na krátkodobé tovary a C2 sú výdavky obyvateľstva na služby. G0 sú výdavky na zbrojenie a G1 sú výdavky vlády ostatné.
-Prečo EU predpisuje iba to, že G0 má byť 5 percent HDP?
-Ba odkiaľ prišla na sumu 800 mld. eur.
-Prečo nepredpisujú aké má byť C1, či C2?
Keynes a jeho vplyv na riešenie problémov prvej a druhej svetovej vojnu bol ozaj priam ohromujúci, rešpektovaní vodcami a politikmi. Podrobne ukázal, že aj vojenské aj civilné výdavky tvoria celok a musíme ich riešiť a to vedecky.
Záver
Moja úvaha Európe sa nedarí načrtla vážne problémy dnešnej Európy. Máme ekonóma, ktorý vyčísli vojnové reparácie spojené s vojnou na Ukrajine? Bude mať odvahu zoškrtať na ¼ ich vyčíslenie, ktoré pripravia dnešní negociátori?
Dovolím si upozorniť na diela, ktoré v EÚ zostali nepovšimnuté, hoc sú mimoriadne naliehavé.
Trojica ekonómov Maasaker, Corsi a Herman napísali dielo Addressing Europe’s Multiple Crises: An agenda for economic transformation, solidarity and democracy – EuroMemorandum 2016.
Práve preto, že Keynes ukázal ako je potrebná teória nemôžem nespomenúť vysokoteoretickú úvahu J. Viehoffa Normative dimensions of the European Crisis.
Prečo sa teda Európe nedarí?
Lebo nerešpektuje poznatky ani praxe ani teórie.
Prof. J. Husár
Foto zdroj sociálne siete
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/europe-sa-nedari/