Verím, že viacero čitateľov čítalo, že: „Fico ohlásil dohodu s migaľovcami. Voľba Rašiho však bude riskantná“.
„Odstúpením Richarda Rašiho z postu ministra investícií premiér hodí kocky. Uvoľnené miesto vo vláde zrejme zaujme Radomír Šalitroš. Druhý krok, voľba Rašiho na čelo parlamentu, naznačuje zápletku s neistým koncom. Voľba bude tajná. Znamená to, že Raši musí získať aspoň 76 hlasov zo 150-členného parlamentu. Opozícia už avizovala, že sa na voľbe nezúčastní. Aj keď pôjde o tajnú voľbu, vládne poslanecké kluby vyložia karty na stôl. Ukážu svoju väčšinu a postojom k Rašimu tiež vyšlú signál o základnej dôvere medzi sebou. Fico podpísal dohodu“.
Výsledok už vieme. Pre mňa smutné, veľmi smutné. Nečudujem sa premiérovi Ficovi, že reaguje ostrým vyjadrením.
A pýtam sa:
• nevplývajú fakty z citátu negatívne na hodnotenie politických autorít?
• nie je to sprevádzané eróziou dôvery ba až odcudzenia ľudí?
• nevyústi to do straty záujmu o politiku?
• nie je to nízka politická gramotnosť?
Je to neutešený stav vládnutia, ktorý sa u nás zakorenil po roku 1992 a s ním presvedčenie, že z pozície občana takéto dianie nie je možné efektívne ovplyvniť.
Poslanci sa navzájom urážajú. Neriešia.
Aby som čitateľa po tomto úvode uviedol do podstaty nadpisu úvahy, teda poučenia, nemôžem sa nezastaviť pri diele a nadpise jednej kapitoly knihy „Ako je to s vedou a politikou“? Už Aristoteles povedal, že učenie pozorovaním či zo skúseností, je ohraničené ľudské poznanie – jeden jediný spozorovaný iný prípad znamená, že stará pravda neplatí (ľudstvo verilo, že existuje iba biela labuť, zjavila sa čierna labuť).
Čitateľ iste počul, že Sokrates učil svojich študentov kladením otázok takto:
• Sokrates
Čo Ťa sem priviedlo, Hipokrates? Koho hľadáš?
• Hipokrates
Teraz už nikoho, lebo som Ťa našiel, ale doteraz som hľadal Teba. Najprv v Lykeione a neskôr na Agore; tam mi povedali, že Ťa videli prechádzať sa týmto smerom po brehu Ilissosu. Preto som prišiel za Tebou sem.
• Sokrates
Povedz mi Hipokrates, prečo sa matematici vedia vždy medzi sebou dohodnúť o tom, čo je pravdivé, kým vo veciach, ktoré sa týkajú riadenia štátu alebo najlepšieho štátneho zriadenia, rozmýšľajú ináč ako my nielen Peržania, ale aj Sparťania; dokonca najčastejšie ani samotní Aténčania sa nevedia zhodnúť v tejto otázke.
• Hipokrates
Odpoveď je veľmi ľahká, Sokrates môj; keď je reč o riadení štátu, ľudí vedie nielen hľadanie pravdy, ale ich ovplyvňujú aj osobné záujmy; a teda tieto sú príčinou, že stoja proti sebe. Niečo podobné sa nemôže stať v matematike; matematika vedie len túžba poznať čistú pravdu.
Nemôžem neuviesť okrem faktov v úvode aj druhý príklad. Týkal sa štátnej návštevy p. Matoviča vo Francúzsku.
Nedôstojnosť jeho vystúpenia ma prinútila mu napísať tento list:
Vážený pán predseda vlády,
po vypočutí si Vášho prejavu v Paríži si Vám dovolím napísať Vašu reč, jej obsah mal byť:
Vážený pán prezident Francúzska Emmanuel Macron
dovoľte pán prezident, aby som si pripomenul na tomto mieste veľkého Francúza F. Voltairea, najväčšieho francúzskeho spisovateľa osvietenstva, dramatika, historika. Svet ho považuje za ideového predchodcu Veľkej francúzskej revolúcie. Zmenil Európu. Pripomenul som to zato, že aj náš národ má velikána osvietenstva A. F. Kollára, pravú ruku M. Terézie, ktorý ovládal dvanásť európskych jazykov. Práve pri opise diela a činnosti A. F Kollára dvaja významní slovenskí autori L. Švihran a O. Pöss vo svojom diele Majstri ducha uvádzajú obrázok zasadajúcich osvietencov a Váš Voltaire je na významnom mieste za stolom a v peknom modrom obleku.
Vážený pán prezident, v tejto ťaživej dobe COVID -19 si dovolím spomenúť aj ďalšieho veľkého Slováka Jána Adama Raymana. Jeho zásluhou je rok tisíc sedemsto dvadsať jeden rokom zrodenia slovenskej imunológie. Hlavnou oblasťou jeho záujmu boli infekčné nákazlivé choroby ako záškrt (diftéria), týfus (typhus), šarlach (scarlatina), besnota (rabics), osýpky (morbily) ale zvlášť pravé kiahne (variola). Počas morovej epidémie zomiera jeho otec. Rayman nevie, čo spôsobuje kiahne, ale tuší ako nad nimi zvíťaziť. Keď sa v roku tisíc sedemsto dvadsať opäť do Prešova kiahne vrátili a napadli jeho päťročného syna, pozbieral v sebe nevšednú obdivuhodnú odvahu a zaočkoval svoju dvaapolročnú dcérku. Úspešne – neochorela. On ako prvý svoj pokus nielen uskutočnil, ale aj presne popísal jeho priebeh a v roku tisíc sedemsto dvadsať jeden výsledky publikoval vo vedeckom časopise.
Vážený pán prezident, verím, ba pevne dúfam, že toto naše stretnutie, na ktorom sme hovorili aj o dnešnej zákernej chorobe bude začiatkom novej úspešnej cesty slovenských a francúzskych imunológov. Držme im palce. A to práve aj v duchu odkazu nášho velikána M. R. Štefánika.
Pán Matovič, prosím Vás, nevykresľujte Slovákov ako strihačov bábik, či strihačov oviec. Opäť som sa presvedčil, že môj návrh, aby predseda vlády skladal z makroekonómie, a teraz pridávam, aj zo slovenskej histórie skúšku.
S pozdravom J. H., Bratislava 5/2/2021.
Ja som sa hanbil, veď to bolo v TV. Avšak spomenutý nadpis Ako je to s vedou a politikou sa týka nielen osobného záujmu politika. Týka sa aj fungovania ekonomiky. Z internetu som si skopíroval toto tvrdenie opisujúce fungovanie ekonomiky SR a ČR:
„Čo sa týka inflácie, Slovensko a Česko sa s extrémnymi rokmi 2022 a 2023 stále nevyrovnali. Reálne mzdy tu na rozdiel od väčšiny krajín EÚ stále nedosiahli úroveň roka 2021.“
Žiaľ, nepostrehol som, že by ekonómovia vládnych aj opozičných strán mali dielo z tak náročného ekonomického problému ako je inflácia. Ona je aj náročný aj matematický problém; treba ju vedecky riešiť až diferenciálnymi rovnicami.
Nečítal som, že by ekonómovia opozície prišli s pozitívnym riešením hrozivej situácie ekonomiky SR a publikovali dielo Dynamický model stability inflačného procesu na báze kvantitatívnej teórie peňazí.
Teda
„Povedz mi Hipokrates, prečo sa matematici vedia vždy medzi sebou dohodnúť o tom, čo je pravdivé.“
Dnes treba preskúmať hlavne hospodárske následky inflácie.
Máme 850 000 ľudí, ktorí žijú v chudobe. Politici uspokojujú svoje osobné záujmy, rast inflácie neriešia, nevedia riešiť.
Náš prvý guvernér SNB prof. I. Karvaš už pred 80 rokmi napísal dielo Základy hospodárskej vedy, v ktorom problémom peňazí venoval kapitolu, ktorá má viac ako 70 strán. O inflácii píše až na 11 stranách. Karvaš hovorí, že inflácia papierových peňazí dochádza aj v čase vojny na základe „zveličených finančných potrieb štátnej pokladnice.“
Štát nestačí kryť svoje výdaje normálnymi príjmami a vzniká chronický rozpočtový deficit. Tento rozpočtový schodok sa kryje nadbytočným výdajom papierových peňazí.“ SR ho má trvale najmenej 20 rokov. Politici to nechcú počuť.
Ekonómovia by si mali uvedomiť, že infláciu zvyšujú aj príjmy mimovládok zo zahraničia. Ak exportujeme, tak sme využili pre exportovaný výrobok naše zdroje – pôdu prácu a kapitál a príjem z exportu je odmenou týmto faktorom. To nerobia mimovládky. Iba získavajú príjem a zväčšujú množstvo peňazí v obehu, narušujú zákon kolobehu peňazí, vplývajú na zvýšenie inflácie.
Sokrates takto zakončil rozhovor s Hipokratom:
„Tým som však dosiahol len toľko, že som všetkých rozhneval proti sebe. Som živou výčitkou pre všetkých, čo sa lenivo uspokoja s hmlistými pojmami a nechce sa im rozmýšľať; bohužiaľ nie je ich málo. Nuž a ľudia nemajú radi toho, kto ich stále varuje alebo im aspoň pripomína chyby, ktorých sa nemôžu alebo nechcú zbaviť. Jedného krásneho dňa sa spoja proti mne a zničia ma, ale dovtedy budem pokračovať v začatom diele.“
Poučenie od Sokratesa. Je to inak v iných krajinách EÚ?
Záver
Poučenie: do parlamentu a europarlamentu musíme voliť takých čo vedia, čo majú základné poznatky z ekonomických vied (aj histórie Slovenska).
Súhrn toho, čo o ekonomike vieme a to čo najbezpečnejšie, podľa dočasných prostriedkov a možností, je ekonomickou vedou. Musia ju rešpektovať aj politici. Žurnalisti o nej vypisujú a rečníci hovoria. Aj ekonómia je náuka o poznaní. A jej poznatky z niečoho pramenia (príčiny, následok).
Ekonómia vniesla do ekonomiky poriadok, zákonitosti a vzťahy – ak bude vojna bude inflácia, preto ju chápeme.
Je priam desivé prečítať si vo vedeckom článku (čitateľ môže použiť prekladač), čo sa dialo s infláciou…
„The global financial crisis of 2008 showed that debt undoubtedly had negative consequences for the economy, and failure to evaluate the size and evolution properly might affect the ability of monetary policies to achieve inflation stability (Bank for International Settlements, 2012). Global public and private debt has changed significantly over the past few decades, with an all-time high of $184 trillion in nominal terms, and the equivalent of 225% of GDP in 2017 (Mbaye, Badia, 2019). The tightening of financial conditions in many countries and the prospects of bringing debt down remains uncertain (Mbaye, Badia, 2019). Public debt arises mainly from debt-financed deficits. More and more countries are resorting.”
Prečo ECB nerobila monetárnu politiku (nevedela?), aby riešila inflačnú stabilitu. Neuvedomovala si kúpnu silu a jaj zmeny? Vidíme, že globálny verejný a súkromný dlh dosiahol čiastku $184 triliónov v nominálnej hodnote.
A čo NBS a vládni ekonómovia? Mali osobné záujmy? Požiadavky stability kúpnej sily obyvateľstva išli bokom. Ako znížiť dlh zostáva neurčité.
A čo po vojne v Ukrajine? Uvedomuje si to EÚ? Aká bude inflácia a jej formy? Aké budú ekonomické následky?
Pozrime si, čo priam kontrastuje s našou realitou a realitou EÚ:
„V Číne postavili 157 km diaľnice už iba roboti.“
Nemáme koho obviňovať? Európska únia odložila zavedenie odvetných dovozných ciel na americké produkty do polovice apríla. Časť ciel mala pôvodne vstúpiť do platnosti 1. apríla, pričom Európska únia ich plánovala ako odpoveď na zavedenie ciel na dovoz ocele a hliníka do Spojených štátov. Tie americký prezident Donald Trump stanovil na úrovni 25 percent.
Prof. J. Husár
https://www.reminiscencie-sucasnost.sk/poucenie-od-sokratesa/