Veľa vody odtieklo z tých našich vodných tokov,
dnes Slovenská republika má dvadsaťsedem rokov.
Na sviatok Panny Márie už oslavovala veľa,
aj na Tyršovom nábreží vždy pália salvy z dela.
Zvon svätého Martina, k omši nás zvoláva,
by zobudil svoj ľud, čo Silvester dospáva.
Boľševik či liberál sú v Dóme v jednom šíku,
by sa k svojím bohom modlili za Slovenskú republiku.
Zaplnili katedrálu a je ich tam aj dvesto,
no nejako zabudli štátnou vlajkou zdobiť mesto.
Politici do jedného, snáď všetci sedia v chráme,
lež po tomto ich čudnom geste zvláštny pocit máme.
1. január -Dvadsiate ôsme výročie vzniku druhej Slovenskej republiky
Neznesú tam vlastencov, ba nik ich nemá rád,
zlo želajú každému, čo obnoviť chcel štát.
Za touto našou históriu, nech je hrubá čiara,
beda každej spomienke najmä na Mečiara.
A základy Slovenska, každému čo búra,
patrónka skládok udelí, rád Ľudovíta Štúra.
Všetko je to nátura, takmer navlas istá,
nikomu z nich neprekáža, že vraj Štúr bol extrémista.
Tak sa princeznička z paláca,
oligarchom odpláca.
By národ už nesníval, tento štátny sen,
udelila všetkým metál, až na druhý deň.
Tá zenbudhistka z paláca,
sa aj na biskupov obracá.
Dobrú radu chce im dať,
jak za spásu duší bojovať.
Aj biskupov už chytá zlosť,
jej múdrych rád už majú dosť.
Tušia všetci aké podlo,
skrýva za spoločné dobro.
Prosíme Bože nebeský,
ochráň náš národ Slovenský.
V tejto dobe plnej zmätkov,
daj nám vieru našich predkov.
Nech Matka plná bolestí
zachová nás v milosti.
Náš národ ťa mal vždy rád
chráň náš domov, i náš štát.
Anton Čulen
Milada Horáková: „Poprava“ Panny Márie, alebo – kto mečom bojuje,…