Videli sme pred aj po nedávnych voľbách, čo to znamená „vulgus odiosum a profanum“, teda ľud nenávistný a bezbožný, ľud v zmysle byť vulgárny, náladový, manipulovateľný a aj zmanipulovaný.
Isteže každý systém a každé vládnuce zoskupenie má limity vyplývajúce z ľudskej nedokonalosti,
teda hriešnosti. Pretože hlina sme a na hlinu sa obrátime. Aj KDH sa totiž po svojej dlhej a mučivej
kariére a u mnohých z nich iste aj po nezištnom účinkovaní, nedostalo už druhýkrát do parlamentu.
Ide totiž o to, že ľudia, ktorí sa chcú nazývať kresťanmi, sa nemôžu správať len ako červotoče, kritici všetkých a každého. Isteže takto nenasledujú svoj vzor Krista, ktorý bol najväčším realistom v dejinách a nikdy sa nepripájal ku krikľúňom, nikdy netvrdil, že naučí tých druhých, aby sa jeho a jeho
nasledovníkov báli.
My ľudia sme nedokonalí a čítame o tom už od prvej biblickej knihy Genezis. Boh nás síce vyhnal z raja, lebo sme chceli byť príliš múdri a chceli tvoriť ešte krajší a lepší raj, než nám bez nášho pričinenia spadol do lona. Ale netvrďme, že Boh nevedel, čo robí, že nám nevenoval odev, aby sme sa za seba nehanbili a že nám neprisľúbil záchranu, teda tú archaickú spásu a či vykúpenie. Týmto
termínom už mnohí moderní a zvlášť mladí ľudia nerozumejú a vo svojej modernizovanej pýche a či dutosti ani nechcú rozumieť.
Isteže, každý štát, každé zoskupenie a každé spoločenstvo má svoje chyby, svojich sabotérov a prospechárov. Boli takí aj za I. Slovenskej republiky, aj za Mečiara, aj za Fica. Aj oni, aj ich prívrženci isteže boli hriešni ľudia, ale predsa len niečo „uplácali“ a neboli len červotočmi a kritikmi.
Bol som pred pár rokmi v Maďarsku a chodili sme nielen po knižniciach, ale aj iných kultúrnych a štátnych inštitúciách a všade sme videli portréty ich činiteľov a dejateľov. Z povahy vecí vyplýva, že my Slováci pri svojej bohorovnosti vieme na všetkých svojich predchodcov, zakladateľov a
dobrodincov, i keď ľudských a chybujúcich, akurát napľuť. Zmeňme sa teda konečne a kajajme sa. Nielen za nás, ale aj za svoj národ, za svoje spoločenstvo a za našu spoločnú minulosť. Pretože bez toho nás nebude čakať nielen dobrá, ale žiadna budúcnosť.
PS. Vyskytol sa už konečne aj u nás koronavírus. Som tomu aj trochu rád, pretože u niektorých ľudí už zase vznikal dojem, že my Slováci sme takí hnusní, že nás už ani len ten vírus nechce… Chcime sami seba a prekonávajme nielen takéto problémy, reálne a nezávislé od nás, ale aj také, ktoré si tvoríme a zapríčiňujeme my sami vďaka svojej neprekonateľnej nenávisti a závisti. Hádam sme už po týchto voľbách konečne prišli k tomu, že prekonáme tú svoju charakteristiku, že nie je nám natoľko ľúto, že nám zdochla koza, ako to, že ešte stále nezdochla susedovi, našim konkurentom, opozičníkom
a kritikom.
Vyprášme konečne s tými Svätoplukovými prútmi tú závisť, malichernosť a hlavne komplexy, ktorými síce ako malý a mladý štát, ale s bohatými a veľkými tradíciami, ešte stále trpíme. Myslime na našu Matku Sedembolestnú a skúsme byť aj trochu radostní aj z úspechu tých druhých. Niet inej
cesty a napred ísť sa nielen môže, ale aj musí.
Vladimír Gregor