PROGRAMOVÉ VYHLÁSENIE PREDSEDU VLÁDY JOZEFA TISU 22. marca 1939
„Náš nový štát nechce a nebude slúžiť žiadnej strane alebo triede, lež nad všetky takéto a podobné odtienky povýšený, slúžiť bude len veľkým všeobecným záujmom celého národa slovenského.
Budujeme nový štát v novom chápaní. Štát nám nie je modlou, ktorej obetujeme i národ, ale je nie ani zvrchovaným činiteľom, od ktorého očakávame všetko. Štát náš bude novým štátom, na ktorý hľadíme ako na potrebný prostriedok riadenia života národa, ktorý budujeme len v tej miere, v akej to vyžaduje potreba života národa. Nedržíme štát len preto, aby sme mali štát, lež preto a len potiaľ, ako to potrebuje národ.
Uvedie sa takto na pravú mieru zástoj štátu, aby sa upravil i náš pomer k štátu, z ktorého musí nastať i základná preorientácia širokých vrstiev národa. Dlhou politickou tradíciou predošlých čias bol vypestovaný názor, že štát je chlebodárcom, ku ktorému sa utieka každý. Nával do štátnych úradov, uchádzanie sa o subvencie štátu bolo symptomatickým zjavom zašlej doby.
Budujeme nový štát, ktorý nebude zaopatrovacím ústavom jednotlivcom, preto upotrebí služby jednotlivcov len natoľko, nakoľko to služba všeobecná vyžaduje. Nový štát nebude subvencujúcim ústavom, lebo nie je bohatým strýčkom, ktorý by mal vlastné zdroje bohatstva, z ktorých odmeňuje jednotlivcov, lež je len manipulantom hmotných prostriedkov, ktoré mu národ sverí cieľom upravovania všeobecných záujmov.
Náš štát nebude prekrmovať svoj úradnícky aparát len preto, aby zabezpečil životnú existenciu tomu-ktorému jednotlivcovi, lež zamestnávať bude len toľko ľudí, koľko je k vykonávaniu jeho funkcií bezpodmienečne potrebné, aby sa príliv nových pracovných síl upravil smerom k súkromnému podnikaniu obchodnému i priemyselnému. Bolo to neblahým následkom bývalého straníckeho systému, v ktorom si každá politická strana získavala voličov umiestňovaním týchže v štátnych úradoch bez ohľadu na to, či to bolo potrebné, ale nie. Uplatňovali si teda politické strany svoje stranícke záujmy na účet štátu, ale i na účet celého nášho verejného a hospodárskeho života.
V tomto ponímaní štátu stali sme sa národom štátnych zamestnancov, od štátu odvislých, pod firmou štátu sa skrývajúcich politickým stranám ešte i svoje národné povedomie obetujúcich helotov. A zatiaľ, kým takto odčerpávala národnú energiu politická korupcia, obchod, priemysel a iné slobodné povolania zaujal cudzí živel, ktorý ľahko a snadno sa zmocnil hospodárskeho potenciálu národa a zotročil národ po stránke hospodárskej.
Budujeme si nový štát, ktorý nebude odčerpávať národnú energiu preľudňovaním byrokratického aparátu, aby si národ zaujal svoje patričné miesto v hospodárskom živote. K tomuto cieľu bude potrebná radikálna preorientácia našej verejnej mienky, aby sme sa stali namiesto národa štátnych zmestnancov, národom voľných povolaní na poli obchodnom a hospodárskom, aby nie národ bol pre štát, lež aby štát mal koho spravovať. „
(Slovák, 22. 3. 1939)