Slovákov má Pán Boh rád,
keď daroval nám vlastný štát.
No čosi zlé nám v srdciach drieme,
vláda si na to ani nespomenie…
Kto svojho Boha nemá rád,
ten si nectí vlastný štát.
To nám vláda dáva na vedomie
keď slovenskú štátnosť ani nespomenie.
V čele štátu stoja čudní ľudia,
národ nevedú, bo sami blúdia.
Vládnuť chcú nám akurát,
no Slovensko nik nemá rád.
Dvadsaťsedem rokov slovenskej štátnosti
Pane Bože nebeský,
žehnaj národ slovenský.
Tvoj ľud zase padá do okov,
pošli mu opäť svojich prorokov.
Nech v tomto roku Novom,
konáme skutky v zhode s Bohom.
Na sviatok Márie Bohorodičky
zhromaždi zblúdené slovenské ovečky.
Daj nám silu a pri nás stoj,
uzdrav duše a znič ten mor.
Vyveď náš národ z poroby,
a zbav nás tejto choroby.
Ak národ náš už silu nemá,
musí znovu padnúť na kolená.
A Boh vo svojej milosti,
po úprimnej ľútosti
snáď nám tie hriechy odpustí.
Vráť sa naspäť k Bohu svojmu,
On zaženie preč mor, hlad, vojnu.
Odpustí nám náš Pán Boh
čo zavretý je v kostoloch?
Príď mu poďakovať na stokrát,
že zas daroval nám vlastný štát.
Tak urýchlime koniec drámy,
keď znovu otvoríme Božie chrámy.
A nebeská naša Mati,
nech nám vieru otcov vráti.
Nech zaženie od nás zášť
a skryje nás pod svoj plášť.
Anton Čulen