Milí moji, venujem vám ďalšiu úvahu, pomerne osobnú, ale asi aj dosť aktuálnu. Podrobne sledujem, čo sa deje v Cirkvi a veľmi to prežívam.
Nechcem, aby ste ma kvôli tomu ľutovali, ľutujte radšej tých, ktorí majú za stav Cirkvi zodpovednosť a často nevedia, kam z konopí. Či už zo snahy o nekonfliktnú poslušnosť, alebo z obyčajného a často krutého strachu.
Momentálna diktatúra sa mi totiž javí horšia ako komunistická, pretože zasahuje priamo do jadra ľudskej bytosti. K tejto, na môj zvyk mimoriadne dlhej úvahe, ma povzbudila aj pokorná žiadosť môjho dlhoročného pomocníka. „Vladko môj, prosím ťa, ty si vzdelaný filozof, nie hocijaký. Vidíš ty nejaké, aj keď maličké, svetielko na konci tunela? Keby Cirkev zanikla, aj keď je akože postavená na skale a nič ju nepremôže… dobre. Ale tu vyrastá niečo oveľa horšie, obludné, kde bude vládnuť Satan!“
Mnohí mystici a mystičky predpovedajú odpad od viery a roztržky biskupov medzi sebou v tých posledných a či ostatných časoch. Konkrétne v tomto čase sa vyskytujú charakteristiky fatálnej chyby otca Františka – teda nekvalifikovaného odsúdenia predkoncilovej svätej omše.
Za omnoho fatálnejší omyl však považujem beatifikáciu Pavla VI. Vyšla proti tomu kniha dona Luigiho Villu / 1918 – 2012 /, ktorú som už vo svojej tvorbe viackrát odporúčal. Po jej vyjdení dokonca obdivovateľ a polovičný menovec Pavla VI. Ján Pavol II. stopol jeho beatifikáciu, ktorá pre otca Františka nebola žiadnym problémom. Obávam sa, že to ešte úžasný problém bude a Božie upozornenia a výstrahy nikdy nie sú hádzaním hrachu na stenu. Často kritizujem svätého Aurélia Augustína, ale tento staroveký génius povedal aj veľa múdreho. Napríklad to, že je lepšie, ak kvôli pravde vznikne pohoršenie, než aby sa pravda zamlčala.
Chápme tento výrok ako memento aj pre súčasný úbohý stav Cirkvi a proti zametaniu jej nejasností, ba až temnoty, pod koberec. O predošlom koncile sa už otvorene hovorí ako o slobodomurárskej akcii. Dlho som tomu neveril, ale teraz už nemôžem s čistým svedomím pred touto eventualitou zavrieť oči. Sú totiž o tom doklady. Vyzývam touto úvahou aj iných, aby pre živého Boha už ďalej ani oni svoje oči nezatvárali a uši si nezapchávali… Stále sa hovorí o jednote za každú cenu a o dobrých minoritách a zlej katolíckej väčšine. Spamätajme sa kresťania! Popol si treba sypať na hlavu, ale nie výkaly od podlých a nekvalifikovaných kritikov!
Averzia voči židom nebola len u nás, bola to celoeurópska záležitosť. Vieme, čo ich revolučné mudrovanie zapríčinilo nielen v Rusku, nielen u nás, ale v celom svete. Kňaz a politik Jozef Tiso musel v roku 1919 pred hordami Bélu Kúna utiecť zo staroslávnej Nitry. Môjmu prastrýkovi Andrejovi Šulganovi sa to nepodarilo. Tri dni ho beštiálne mučili a mŕtveho ho vyhodili na smetisko. Sú o tom doklady. A podobný osud vtedy postihol nielen jeho, ale tisícky ľudí. Takže nielen my sme národ, ktorý môže aj za to, že v zime je mráz a v lete horúco. Isteže aj k iným minoritám sa musíme slušne správať a kajať sa za prehrešky, ale nemusí sa nám páčiť, keď v týchto dňoch pôjde do sveta zvesť, že im na Luníku IX. vybíjame okná a hádžeme na nich špinu.
K jednote sa teda musíme prepracúvať neustále, ale nie poklonkovaním násiliu a neporiadku, ale permanentnou snahou o vzájomnú lásku a slušnosť. Naučme sa už konečne rozlišovať medzi osobným odpúšťaním a nevyhnutnými trestami za agresivitu, bezohľadnosť a neslušnosť. Bez toho sa zosype každá civilizácia, nielen kresťanská. Mimochodom, aj o tom slávnom kovide sa všeličo podivuhodné dozvedáme, hlavne o spolupráci USA s Čínou a o celosvetovo organizovanej manipulácii a zámernom vyvolávaní šialeného strachu.
Neviem si predstaviť rúhavejšiu modifikáciu evanjelia ako to, že „kde sa dvaja alebo traja zaočkovaní zídu v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi.“ Vyzerá to tak, že v rámci toho svätého zjednocovania by sme mali prejsť všetci na systém totálnej kontroly a neuveriteľne spoľahlivých a osožných kreditov. Zdá sa, že sa na tom koordinovane spolupracuje a bohužiaľ aj s cirkevným prispením. Nezabudnime ani na to, ako sa tým úbohým Číňanom a ich prenasledovanej a nesúhlasiacej Cirkvi ukrivdilo aj nedávnym prispením Vatikánu!
Pane, zmiluj sa a odpusť, ak je to možné. Máme teda čo ľutovať a máme sa aj za čo modliť. Isteže za všetkých, ale predovšetkým za bratov vo viere, vrátane brata a otca Františka.
Vlado Gregor