Hovorca našich biskupov na Božej úrovni
Podľa vyjadrenia hovorcu KBS Martina Kramaru, uverejneného na stránke TK KBS si výhradu svedomia nemožno uplatniť voči vakcinácii, ani kvôli ich spojeniu s abortom, rovnako ani v prípade odmietania svätého prijímania do rúk.
Týmto svojím vyhlásením sa hovorca KBS otvorene postavili proti Bohu a učeniu Katolíckej cirkvi. Páni biskupi by sa od tohto stanoviska svojho hovorcu mali čím skôr dištancovať, lebo tieto jeho slová nie sú podložené ani Svätým písmom, ani učením Cirkvi, ktoré je uvedené v katechizme (Katechizmus Katolíckej Cirkvi). Inak to bude vyzerať tak, že sa s týmito jeho bludmi stotožňujú. Už ich k tomu vyzvali aj Slovenskí katolíci.
To naozaj Pán Boh niekde vo Svätom písme hovorí o tom, že si človek nemožno uplatniť výhradu svedomia voči vakcinácii, ani kvôli ich spojeniu s abortom, ani v prípade odmietania svätého prijímania do rúk? Konanie veriacich nemá byť v súlade s ich svedomím? Alebo je to azda presne takto naformulované v Katechizme Katolíckej cirkvi? Mohol by nám pán hovorca prosím uviesť, že kde?
Pán Kramara z nudy, miesto Krista hlása bludy
Vakcinácia spôsobila mnohé vážne poškodenia zdravia a desiatky tisíc úmrtí na celom svete. A pán hovorca sa čuduje, že majú ľudia strach z prijatia týchto experimentálnych vakcín, lebo ich výrobcovia neručia za to, čo spôsobujú?
Toto vyjadrenie až neuveriteľne pripomína klamstvo ľstivého hada, ktorým zvádzal Adama a Evu: „No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu?“ (Gn 3, 1).
Hovorca KBS vo svojom stanovisku uvádza: „Výhrada vo svedomí sa týka takého konania, ktoré je vo svojej podstate zlé. Preto ho niekto odmieta, hoci by ho k tomu nútili“. Zužuje ho len pre „lekára či zdravotníckeho pracovníka“, ktorý sa odmieta podieľať „napríklad na vykonaní potratu alebo eutanázie“. Máme to chápať tak, že už v inej oblasti sa výhrada svedomia uplatňovať nemôže? Nemali by sme vždy konať podľa vedomia a svedomia?
Podľa biskupa Tondru (František Tondra: Morálna teológia, I. časť. Princípy, Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1994): „Človek vždy musí konať podľa svojho svedomia. Svedomie je totiž najbližšia norma mravnosti“.
Aj o Adamovom skutku by sme na základe tohto stanoviska hovorcu KBS mohli povedať, že nešlo o konanie, ktoré bolo vo svojej podstate zlé! Veď Adam jedením ovocia iba posilňoval svoju imunitu. Ale Adam mal po tomto skutku aj v takejto, na prvý pohľad banálnej záležitosti, výčitky svedomia a skryl sa pred Bohom. A Boh Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: »Nesmieš z neho jesť!«, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života“. (Gn 3, 17).
A tomu ľstivému hadovi (ktorého hriech a vzburu voči Bohu nasleduje aj hovorca KBS), Pán tvrdo povedal: „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život!” (Gn 3, 14). Viac o výhrade svedomia v Písme Svätom TU.
V stanovisku sa ďalej uvádza: „Ak nie je svedomie správne formované, môže sa stať úzkostlivým či škrupulóznym, alebo naopak, môže zostať zaslepené alebo umlčané“.
A vie vôbec pán hovorca KBS o tom, že existujú aj iné druhy svedomia? (Katolícke svedomie; Predchádzajúce svedomie; Sprievodné svedomie; Následné svedomie; Pravdivé svedomie; Mylné svedomie; Isté svedomie; Rozpačité svedomie; Zmätené svedomie; Jemné svedomie; Široké a otupelé svedomie; Farizejské svedomie; Úzkostlivé svedomie; (F. Tondra Morálna teológia, I. časť Princípy). Čo ak má človek „isté svedomie“ (conscientia certa) a pevný úsudok o mravnej povahe skutku, bez strachu z omylu? To sa má aj vtedy orientovať podľa pomýleného svedomia hovorcu KBS a nie svojho vlastného? A človek sa pri Božom súde bude zodpovedať hovorcovi KBS, alebo Bohu?
Banálnou vecou pred Bohom pre niekoho nie je napríklad ani jedlo, ako dosvedčujú aj Knihy Makabejcov: „Radšej prijali smrť, než by sa znečistili jedlami a zneuctili svätú Zmluvu. A tak skutočne aj zomreli.” (1 Mak 1, 63). Podobne Eleazár odmietol jesť i mäso, ktoré si mohol sám pripraviť a ktoré mal dovolené jesť, len aby predstieral, že je obetné, aby nedal iným zlý príklad (2 Mak 6, 18-51). Kráľ Antiochus chcel podobne ako dnes antikristova vláda SR zmeniť svojrázne zvyky (1 Mak 1, 41) nielen v celom kráľovstve, ale aj v Chráme (1 Mak 1, 45).
Na výhradu svedomia sa odvolávali aj apoštoli sv. Peter a sv. Ján pred Veľkňazmi Annášom a Kajfášom. Lebo „Boha treba viacej poslúchať ako ľudí“. (Sk 5, 29).
KKC v článku 2242 hovorí, že „občan je vo svedomí viazaný neriadiť sa predpismi občianskych autorít, ak sú tieto predpisy v rozpore s požiadavkami morálneho poriadku, so základnými ľudskými právami alebo s učením evanjelia.
Odopretie poslušnosti občianskym autoritám, keď ich požiadavky odporujú požiadavkám správneho svedomia, má svoje odôvodnenie v rozlišovaní medzi službou Bohu a službou politickému spoločenstvu: „Dávajte teda, čo je cisárovo; cisárovi, a čo je Božie, Bohu“ (Mt 22,21). „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5,29) .
„Ak však verejná moc prekročí svoju kompetenciu a utláča občanov, nech občania neodmietajú to, čo si objektívne vyžaduje verejné blaho; je im dovolené brániť svoje práva a práva svojich spoluobčanov proti zneužívaniu verejnej moci v medziach prirodzeného zákona a zákona Evanjelia.“ (Gaudium et Spes, 74) https://katechizmus.sk/kkc-2242
Boh žehnaj Slovensko
Anton Čulen