Porozprávali sme sa o predmete politiky. A teraz sa pýtajme: Akými otázkami sa zaoberá politika v našom štáte?
Sú to len otázky čisto svetské a hospodárske? Ani chýru! Na politickej aréne nášho štátu pretriasajú sa aj otázky čisto náboženské (napr. otázka vyučovania náboženstva, vystupovania z Cirkvi atď.) a stále sa prejednávajú otázky miešané, alebo cirkevno – politické (napr. manželské rozvody, otázka katolíckych škôl, spoluužívanie kostolov a cintorínov, spaľovanie mŕtvol atď.). U nás niet jednej jedinej politickej schôdze, na ktorej by sa nerozprávalo o náboženstve. Nepriatelia Cirkvi strhli náboženstvo do politiky a politickými zbraňami bojujú proti nemu. Za takýchto okolností sa katolíci nemôžu a ani nesmú odťahovať od politickej činnosti. Nám katolíkom na kompetentnom mieste bolo povedané: „Katolíci, budete mať toľko práv, koľko si ich vydobyjete!“ Tie práva možno si však v našom štáte vydobyť len politickými zbraňami. Je teda našou katolíckou povinnosťou zúčastniť sa politického boja nášho štátu.
Účasť v politickom boji nášho štátu žiada od katolíkov v prvom rade naše zákonodarstvo. To zákonodarstvo nás priamo núti do politiky. Podľa zákona totiž u nás každý jeden dospelý občan bez rozdielu pohlavia, rasy a národnosti, občan SR a trvale žije na území SR má právo voliť. (V rátane kňazov, biskupov a rehoľníkov.) No a keď je ten občan katolíkom, mal by politizovať po katolícky. Politickú činnosť žiada od nás katolíkov nielen štátne zákonodarstvo, ale aj blaho našej Cirkvi.
Len si uváž, čo by to znamenalo, keby sme sa my katolíci v našom štáte prestali starať o politický život?
To by znamenalo, že by vládnu moc v našom štáte strhli na seba ľudia nábožensky indiferentní alebo nepriatelia Cirkvi. Tí by robili zákony, pre nás katolíkov, ktorých je v našom štáte viac ako 65%. Môžeš si myslieť, ako by vyzeralo to naše zákonodarstvo. Naši nepriatelia by si okrem toho zabezpečili všelijaké hmotné výhody a my katolíci by sme to zaplatili. Naši nepriatelia by obsadili všetky vedúce a vplyvné miesta a úrady a nás katolíkov by jednoducho odstrkávali. V úradoch, v školách, v parlamente by sa verejne štvalo proti nám a my by sme nikde nenašli ochrany.
Stali by sme sa vo vlastnom štáte chudákmi bez ochrany a práva, občanmi druhoradými a menej cennými. Kto si to všetko premyslí, musí prísť k presvedčeniu, že sa my katolíci od politiky odťahovať nesmieme.
Katolíci sú povinní brániť svoju Cirkev všade, kde je napádaná. Keď je Cirkev napádaná v politike, musíme ju brániť v politike.
A veru v našom štáte Cirkev potrebuje takejto obrany! V našej republike je totiž celý rad politických strán, ktoré verejne bojujú proti našej Cirkvi. Proti týmto politickým stranám nemožno bojovať len ružencom, ale treba siahnuť aj po zbraniach politických. Ak sa týchto zbraní nechopíme, čoskoro zakúsime na sebe osud ruských, mexických alebo španielskych katolíkov.
Politickú činnosť žiadajú od nás aj dobré politické mravy.
Len si otvorme oči a presvedčíme sa, aké nemravné zásady hlásajú u nás všelijaké (strany), spolky (občianske združenia, média) a (mimovládne) organizácie. Keď sa táto otrava dostane do širokej verejnosti, tak bude za krátky čas otrávený celý národ a klesnú dobré mravy v štáte. Proti týmto podvratným živlom treba teda bojovať v politike a v parlamente a prísnymi zákonmi treba chrániť národ pred mravnými záškodníkmi. Takýto boj žiada od nás naše náboženstvo a blaho nášho národa.
Po týchto úvahách môžeme teda vyhlásiť, že katolíci nielen môžu, ale aj musia v našom štáte politizovať.
Musia však politizovať rozumne. Vyžaduje si to od nich vlastné blaho. Toto politizovanie nesmie sa diať zo ctibažnosti, ziskuchtivosti, z túžby po nejakej osobnej výhode, ale z náboženskej povinnosti.
Kristus Pán povedal svojím apoštolom: „Daná mi je všetka moc, na nebi i na zemi: iďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mat. 28, 18-20). My katolíci si musíme uvedomiť, že význam týchto slov a prostredníctvom svojich katolíckych poslancov a nimi odhlasovaných zákonov musíme učiť národ zachovávať všetko to, čo nám Pán Ježiš prikázal.
Podľa knihy: „Katolíci vo víre dnešného života“ (Andrej Klíman; SSV 1937) spracoval A. Čulen