V duchu tejto obety, ktorú prinášam, odkazujem slovenskému národu, aby bol svorný a jednotný v sledovaní veľkej zásady: Za Boha a za národ – vždy, všade a v každom ohľade.
Je to nielen jednoznačný zmysel slovenských dejín, ale aj výslovný príkaz Boží, ktorý ako prirodzený zákon On stvoril a do národa a každého príslušníka vštepil.
Tomuto zákonu slúžil som celý život, a preto sa považujem za mučeníka v prvom rade tohto zákona Božieho. V druhom rade cítim sa byť mučeníkom obrany kresťanstva proti boľševizmu, ktorého sa musí národ nielen v duchu svojho kresťanského charakteru, ale aj v záujme svojej ďalšej budúcnosti všemožne chrániť.
Ako si prosím od vás, aby ste si v modlitbách svojich spomenuli na mňa, tak sľubujem, že i ja budem za vás prosiť svetovládneho Boha, aby národu slovenskému a jeho životnej borbe za Boha a za národ žehnal, aby národ slovenský bol vždy verným a oddaným synom Cirkvi Kristovej.
V Bratislave, 18. apríla 1947 o 3. hodine ráno.
Hej Slováci
Hej, Slováci, ešte naša Slovenská reč žije, Dokiaľ naše verné srdce za náš národ bije.
Žije, žije, duch Slovenský, bude žiť na veky, Hrom a peklo, márne Vaše proti nám sú vzteky!
Jazyka dar zveril nám Boh, Boh náš hromovládny, Nesmie nám ho teda vyrvať na tom svete žiadny;
I nechže je koľko ľudí, toľko čertov v svete; Boh je s nami: kto proti nám, toho parom zmetie.
A nechže sa i nad nami hrozná búrka vznesie, Skala puká, dub sa láme a zem nech sa trasie;
My stojíme stále pevne, ako múry hradné. Čierna zem pohltí toho, kto odstúpi zradne!