Naše kresťanské dejiny a tradície… Treba ich poznať, chrániť, rozvíjať a žiť.
Takmer sme na ne zabudli. Cirkev by mala mať možnosť ďalej účinne rozvíjať svoje poslanie u nás. Veľké poslanie tu však čaká všetkých ľudí dobrej vôle. Máme pripomínať všetkým dušiam na Slovensku, čím sú pre nás naše kresťanské tradície. Cirkev v dejinách Slovenska bola učiteľkou viery i kultúry, pomáhala nám z viery žiť. Varovala i povzbudzovala. Má nám čo povedať aj dnes. Áno, aj dnes, uprostred duchovného rumoviska.
„Ak odstrániš zo svojho stredu utláčanie…
a nasýtiš dušu ubitú..
vtedy zažiari vo tmách tvoje svetlo….
Pán ťa bude neprestajne sprevádzať…
a budeš ako polievaná záhrada
a ako prameň, ktorého voda nevysychá….
Tvoj národ znova postaví dávne rumoviská,
Stavať budeš na základoch dávnych pokolení…“ (Žalm)
Zástoj Cirkvi v dejinách Slovenska a v slovenských dejinách po roku 1800 sme naznačili už len stručne, lebo pomery tohto storočia sú nám pomerne známe a pramene na ich poznanie omnoho prístupnejšie. Samozrejme, že aj v tomto období, ako aj v predošlých, boli v živote Cirkvi aj u nás mnohé nedostatky. Nepriatelia Cirkvi nezabudli azda ani na jeden z nich. Ja som si všimol na pôsobení Cirkvi u nás predovšetkým to pozitívne, čo Cirkev vnášala do nášho duchovného, kultúrneho a materiálneho života na Slovensku. Bolo toho prekvapujúco mnoho.
Môj pohľad bol pohľadom syna, ktorý má rád svoju matku a bráni ju všetkým pravdivým, čo je v stave objaviť. Obranou Cirkvi v dejinách Slovenska som vedome bránil Slovensko samotné. Veď Cirkev i Slovensko sú už dlhé roky u nás vystavené útoku za útokom. Vo chvíli, keď toto píšem, možno očakávať, že bojový ateizmus bude znevažovať všetko kresťanské i slovenské u nás až do znetvorenia. Dokedy? Nevieme. Nech tu však zostanú aspoň tieto stránky pod názvom Cirkev v dejinách Slovenska- poznámky z čias robotníckych. Cirkev v našich dejinách bola, je a bude. Bola, je a bude požehnaním.
Ján Chryzostom Korec: Cirkev v dejinách Slovenska, LÚČ 1994
Pripravil A. Čulen