Vy, múdrejší a svätejší na vyšších postoch, pýtam sa vás, prečo ste mlčali?
„Dobré duše“ môjho biskupa hneď ovplyvnili. Biskup ma 6. februára (2020) predvolal a viedli sme takýto rozhovor.
„Marián, Ty tam na ten pochod nepôjdeš!“
Hovorím: „Pán biskup, ale však ja som jeden z organizátorov, iniciátorom protestu.“
„Ty tam nepôjdeš!“
„Pán biskup, rozhodujete zle. Rozhodujete zle, ale keďže rozhodujete platne, ja Vás poslúchnem, lebo kvôli mojej neposlušnosti by som stratil požehnanie nielen ja, ale aj celá naša komunita. Ja Vás poslúchnem, ale Vy beriete zodpovednosť pred Všemohúcim Bohom. Aj nad Vami je Všemohúci Boh! Neverím, pán biskup, že je to z Vašej hlavy. Vaše rozhodnutie nie je správne. Ako pri tých potratoch, tak som aj teraz povedal, biskup ostal trocha zmätený, chodil hore, dole, hore, dole…
„Písali mi…“ – povedal biskup.
„Kto Vám písal?“
Biskup Sečka mi vymenoval štyri mená, tých, ktorí mu napísali list.
Video: Otec národa Vdp. Marián Kuffa o podlosti a ťažkom obvinení voči nemu
Práve teraz: Na 30. výročie svojej prvej návštevy pápež svätý Ján Pavol II. požehnal Slovensko
A som vedel, že to nie je z hlavy môjho biskupa. Povedal mi štyri mená, a ja som nemohol ani spať, nemohol som nič robiť.
„Čo budeš teraz robiť, Marián?“ opýtal sa
„Poslúchnem Vás!“
„Ale teraz, hneď?“, naliehal
„Pôjdem k Panne Márii.“
„Prečo?“, dal doplňujúcu otázku
„Ja nemám takú povahu ako Vy, ja to potrebujem troška dlhšie zošrotovať. Komu to mám povedať? To je obyčajná podlosť! Toto, čo urobili, je obyčajná podlosť, toto je ťažké obvinenie!
Hej. Vymenil som auto za koňa a šiel som do Levoče. Medzi Levočou a Žakovcami metelica, až stromy padali. Bol sneh. Dvojaký, jeden tvrdý, jeden bol mäkký, v hore nad Vlkovcami. V noci, metelica, tma bola, poriadna tma, mesiac bol pred splnom vyšiel až neskôr, a hoci bolo zamračené, presvecoval cez mraky. Tam som išiel v tme a pomyslel som si, keď neprídu medvede, tak to bude dobré…
Došiel som hore, našťastie na Mariánskej hore dali pre koňa seno, ovos i vodu. A ja som s pri Panne Márii modlil a všetko jej zveril. Nikomu som nechcel povedať, že sa mi stala krivda. Ťažká. Takto spracovali biskupa… Ja som to ťažko znášal. Veľmi ťažko!
Samozrejme, prišli mi maily: „Pán farár, ste obyčajný zbabelec, podrazák, klamár, hej, a k tomu ešte tie nadávky, ani nechcem všetky opakovať, ktoré mi venovali. Zvoláte niečo, a vy tam neprídete! Vy ste veliteľ vojska! Veliteľ nepríde a pošle armádu samú?
Samozrejme, istí ľudia s tým počítali, že na tom modlitbovom stretnutí môže nastať aj nejaký konflikt. A skutočne, o tom, že sa očakával konflikt, svedčí aj situácia, že tam bolo asi tristo policajtov. Ten pochod išiel smerom k úradu vlády. Ja som povedal: „Dajme to pred úrad vlády a potom sa presunieme pred prezidentský palác. Napísal som to 10. februára, máme to na našej stránke. Predbehli nás však naši bratia liberáli a obsadili nám miesto. Prijmite zmenu miesta s pokorou, poďte pred úrad vlády. A skutočne ľudia tam šli, a povedal som tiež, že nie je dôležité, či tam bude farár Kuffa, ale dôležité je, aby tam na pochode bol Boh. A Boh tam bude vtedy, keď bude splnených päť bodov, tak som napísal. Máme to na našej stránke, prečítajte si.
1. Ak s ružencom v ruke pokornou a dôvernou modlitbou pozdvihnete verejne autoritu Panny Márie, Boh ju zodvihne Vám,
2. Ak tam prídete podľa svojich možností s čistým srdcom a úmyslom vyzdvihnúť Boha a nie seba,
3. Ak sa vyvarujete násilníckych a nenávistných rečí a prejavov voči hociktorej skupine ľudí,
4. ak svoje stranícke, politické ciele nenadradíte nad Božie, nad hodnotové,
5. Ak farár Kuffa dá prednosť sv. poslušnosti pred svojou silnou túžbou byť tam spolu s Vami.
Veselá Veľká noc 2020: Ľudia Boží, či vám vadí, že hygienik Cirkev riadi?
Že tam iste bude prítomný Boh máme prísľub od samotného Ježiša, ktorý nám hovorí: „Kde sú zhromaždení dvaja, traja v mojom mene, tam som prítomný aj ja medzi nimi…“
Ja tam nebudem jedine preto, lebo ma nepustí môj biskup. Jedine preto. Toto je jediný dôvod.
No čo sa stalo na tom pochode, to bol zvláštny zásah Boží. Zvláštny zásah Boží! Tí, ktorí tam boli, išli smerom k úradu vlády, a ja som sa v tom čase túlal po lese. V metelici, v snehu, a bol som z toho že tam nemôžem byť, veľmi sklamaný.
O dvanástej presne som bol na Mariánskej hore, vošiel som do baziliky, kde som sa modlil, bol tam ešte jeden pán, potom som tam bol sám. Potom tam ešte dakto prišiel. Bol som tam do tretej. Pot akoby na mne skoro primrzol, bola mi zima, a necítil som sa dobre, ale povedal som si vydržím, veď aj oni mrznú, tam v Bratislave…
Priatelia sa ma pýtali: „Pán farár, a môže byť telemost?“
„Aký telemost?“
„No, ty sa budeš modliť ruženec v Žakovciach, v kaplnke, a my ťa budeme premietať v Bratislave.“
Brat prišiel ku mne a hovorí: „Maroš, nerob to!
„Prečo?“ „Zneužijú to a budú žalovať biskupovi ako neposlušnosť.“
Pohádal som sa s bratom. Prečo neposlušnosť? Však keď ma naozaj biskup chce iba brániť, tak bude rád, že som to takto vyriešil.
„Nie, nie, bola by to neposlušnosť“, hovoril mi brat.
Dobre, tak si to overím. Dvihol som telefón. „Pán biskup, môže byť aspoň telemost, že ja sa budem modliť ruženec v Žakovciach a oni to tam budú premietať?“
„Nie, ani telemost!“, odpovedal mi biskup.
Zavolal som do Bratislavy, že žiaden telemost, biskup mi to zakázal. Nie preto, že by ja som nechcel, ale pretože nemôžem.
A skončilo to tak, že organizátori vytiahli niektoré úseky z mojich predošlých kázní, a bez toho, aby som ja o tom vedel, ani som to predtým nevidel, ani som nevedel, vytiahli to, a video pustili tam v Bratislave.
Čo urobili liberálni kresťania? Zasa rozchýrili, že Kuffa neposlúcha! Tak, ako prvý raz, keď pán arcibiskup Zvolenský proti mne napísal rozhodnutie.
Mali sme vo Svite rekolekcie, kde pán biskup povedal, po tom napomenutí, čo dal arcibiskup Zvolenský to Vyhlásenie – ako šéf KBS-ky – hoci druhí biskupi sa ohradili, že prečo to dáva, ako predseda KBS, keď my sme o tom nevedeli? Čiže, dal to len pán arcibiskup, a aby to malo väčšiu váhu, tak samozrejme, získal aj nášho biskupa, áno, pýtal som sa, a biskup sa pridal k tomu, a tým pádom je to pre mňa záväzné. Hej, no dobre.
Na tých rekolekciách niektorí farári ani nešli ku mne, niektorí boli zlatí, ale odvtedy skutočne vidím, že niektorí kňazi sa ma stránia. To je také pre mňa bolestivé, no ale dobre.
Biskup mi hovorí: „Ty si prišiel?“
„A nemal som?“
„Nie, nie, nie… Dobre, že si prišiel.“
A pred všetkými kňazmi povedal: „No, a teraz sa dotknem Mariána.“
Všetci boli ticho ako muchy.
„Rozhodol som sa, že nebudem Mariána trestať! Jeden kňaz-dôchodca vyskočil: „Trestať Mariána? Trestať chcete Mariána, pán biskup? My všetci sme mlčali, on jediný hovoril, a vy ho chcete trestať? My sme si mysleli, že tu ani dnes nepríde…“
„My sme chceli dnes za tebou prísť, Marián…“
„Dino poď, ideme preč“ a kňazi-dôchodcovia odišli.
Ja som napísal biskupom vtedy ďalší list, ale nerátal som, že môj biskup príde tu ku mne, že ma navštívi.
Prišiel a hovorí: „Marián, rozhodli sme sa, že ťa nebudeme trestať!!
A ja vravím: „Pán biskup, veľmi si vážim prejav Vášho milosrdenstva, ale ja by som bol radšej, keby ste ma potrestali.“
„Prečo?“
No z trestajúceho dekrétu by som sa konečne dozvedel, ako a čím som sa previnil!!
Vždy sa tak človek dozvie, že keď farár spraví nejaký vážny delikt, tak prosím pekne dostane dekrét, a z dekrétu vie, „no tak ukradol zvon zo zvonice, predal či kúpil auto, alebo bol na omši opitý alebo nadrogovaný, bol díler drog, alebo niečo iné“ – toto je v dekréte, a vie to ten kňaz, hoci na verejnosť sa to dá troška tak zaobalene. U mňa to bolo naopak. Ja som dodnes nedostal žiadny dekrét.
Bol som obvinený, že som neposlušný, a všetky liberálne médiá ma špinili… Ja som biskupom napísal. Jeden z nich mi odpísal: „Vieš Maríán, bolo to nedorozumenie.“
„Nedorozumenie, pán biskup? Ak je nejaké nedorozumenie, to je nedorozumenie, že keď napríklad vojdem do dámskeho záchodu namiesto do pánskeho. Poviem: „Prepáčte, pomýlil som sa… Alebo narazím do vedľa stojaceho auta na parkovisku… Tiež poviem: „Prepáčte, že som narazil do vášho auta. To je nedorozumenie.
Mne sa nikto neospravedlnil, dodnes mi nikto nevysvetlil, dodnes som nedostal dekrét. Aké teda nedorozumenie, pán biskup?
Ja chcem vedieť, a aj som napísal všetkým biskupom: „Napíšte mi prosím moje previnenie, ako som sa previnil vo vašich diecézach, lebo mám od vás všetkých povolenie. Do dnešného dňa som nedostal oficiálne vyjadrenie, čím a ako som sa vlastne previnil, toto vyhlásenie o mne bolo aj v Katolíckych novinách – červeným písmom! Všetko čiernobiele a červeným napísané, že Kuffa… Bol som prekvapený.
Katolícke médiá na Slovensku to dali, dokonca to bolo publikované aj v Čechách, že som sa vlastne previnil, hoci ja o tom dodnes neviem. Žiaden dekrét som nedostal, žiaden z biskupov mi to nevysvetlil, ako som sa previnil. Pýtal som sa aj na prijatie na biskupskú konferenciu, aby som to biskupom mohol vysvetliť.
Nikto ma nepredvolal, a tak som napísal piaty list, hej, rátam, že už ma nepredvolajú… Neviem, či ma predvolajú a preto som biskupom napísal, že či chcete, či nechcete, všetky tri hlasovania (o Istanbulskom dohovore), ktoré boli rozhodujúce, boli s podnetu Slovenského dohovoru za rodinu. My sme svoju úlohu splnili a skončili.
Prvé hlasovanie bolo 29. marca 2019, druhé 28. novembra 2019, a tretie rozhodujúce hlasovanie po manifestácii 11. februára, a pozrite sa, ja to považujem za zvláštny zásah Boží…
Mňa tam nepustili, hoci duchovným mostom (keď mi telemost nedovolil biskup) duchovne som sa s nimi spojil, a čo sa tam stalo. Počúvajte dobre.
Ako oni šli pred úrad vlády, naraz pán predseda parlamentu pán Danko sa oddelil, a dobre, že to bolo pred úradom vlády, aj keď to zákerne nám chceli zmariť – ten pochod pred prezidentským palácom, urobili nám vlastne dobre, lebo pán predseda parlamentu zrazu odišiel, vošiel do úradu vlády, a s pánom Pellegrinim, predsedom vlády, sa dohodli.
Urobíme ešte jedno hlasovanie, štyri dni pred voľbami. Nikde na svete sa to nerobí, že by štyri dni pred voľbami bolo hlasovanie .
Nikto nerátal, že sa to tak uskutoční. Ešte k tom boli aj jarné prázdniny, a bolo potrebné zohnať poslancov.
Volali mi, z rozličných strán, nepoviem z ktorých: „Marián, pomôž nám!“ „Ako?“ „Treba nám zohnať poslancov!. Ktorých? A skutočne, tých poslancov, koľko bolo treba, sme získali: Choďte hlasovať aj vy, aj vy, poďte aj vy. Hej, pýtali sa aj tých, čo odišli z rozličných strán, kto by ich mohol osloviť.
„Ja pôjdem.“
„A prečo vy? Prečo nie náš predseda? Prečo?“
„Pretože ja idem za vami ako farár. Mne ide o náš národ, o našu Cirkev, o naše rodiny. Preto idem za vami. Mňa nikto neposiela, idem z vlastnej vôle. Urobili sme všetko, čo sme mohli urobiť.“
Ešte som chcel cez jedného biskupa, do trinástej hodiny to bolo treba, lebo hrozilo, že sa neotvorí schôdza, a tu bolo znova farizejstvo našich veriacich poslancov. Farizejstvo, pozrite si ako hlasovali! Presnejšie, ako nehlasovali. Kvôli nim, kvôli tomu, že oni svoje politické ovocie povýšili nad kresťanské hodnoty, riskovali, že nebude posledné hlasovanie [o Istanbulskom dohovore], ktoré bolo rozhodujúce.
V čom bolo rozhodujúce? To prvé hlasovanie bolo rozhodujúce preto, že sme boli prvý národ, v rámci Európy, i na svete, kde parlamentne sme odmietli Istanbulský dohovor.
To druhé bolo preto, že sme zdôraznili novej prezidentke (lebo predošlý prezident nereagoval, a bola tu nová prezidentka), že na tom trváme. A to tretie bolo splnením priania pani prezidentky, ktorá si to pýtala na striebornej miske a s ružovou servítkou. Nerátala s tým, že sa jej želanie môže splniť. A tak poslanci hlasovali 25. februára 2020. Bol som tam, kde doobeda boli proti mne i nenávistné prejavy.
„Ako to, že farár Kuffa je ešte na slobode? Ako to že on ešte vôbec môže kázať v kostoloch? Ako to, že si môže také niečo dovoliť?“ Inými slovami: Progresívne Slovensko. „Ako to, že môže mať iný názor?“
Ten, kto má iný názor, nie je môj nepriateľ. Neprijateľná je jeho filozofia. Ale nie oni. Liberáli nie sú moji nepriatelia, ich filozofia je neprijateľná. Oni proti mne verejne vystupujú, aj v parlamente.
No a teraz, to tretie hlasovanie sa vďaka Slovenskému dohovoru uskutočnilo.
Správny a účinný bol aj ten modlitbový pochod, kde som sa stalo, čo som napísal v prvom bode: „Kto verejne podvihne autoritu Panny Márie, Pán Boh ju verejne podvihne jemu“. Tak sa aj stalo. Tí ľudia, ktorí boli v Bratislave, tí ľudia vybojovali poslednú a rozhodujúcu bitku.
Štyri roky som zápasil zo všetkých síl proti Istanbulskému dohovoru a v tej poslednej rozhodujúcej mi Pán Boh cez biskupa nedovolil. „Ty tam nebudeš!“ A vtedy som si uvedomil, nie ja som dôležitý, dôležitý je Pán Boh. A dal som tie usmernenia, ktoré máme aj na našej web stránke. Vďaka Slovenskému dohovoru za rodinu bol ten modlitbový pochod a vďaka tomuto modlitbovému pochodu pán predseda parlamentu hneď volal Erikovi Zbiňovskému aj ostatným, že práve sme sa rozhodli s pánom predsedom vlády, Petrom Pellegrinim, že bude ešte jedno hlasovanie 25. februára, štyri dni pred voľbami.
Tým ľuďom nabehli slzy, prišli tu na večernú svätú omšu, tu som je mal pre nich, čakal som na nich z Bratislavy s napätím. Hovoria, pán farár, vieš čo, zamračené bolo, a naraz, dar od Pána Boha, modrá obloha.
Jeden člen Slovenského dohovoru, Palko Vilček, intelektuál, charakterný dobrý človek, ale nie až taký rečník. A on tam veľmi dobre rozprával. Výborne. Výborný bola tam aj ten kňaz, výborne rozprával ten Števo. Výborný tam bol Peter Rúčka, ktorý bol v base. Všetko dobre klapalo. Tí, ktorí nám chceli zle, nám urobili dobre, veľmi dobre. A takto pani prezidentke sme dali na striebornej tácke aj v ružovej servítke, a pre istotu poslanci hlasovali raz pozitívne a raz negatívne, aby už nemohla nijak vykrútiť.
Samozrejme, ešte som zo zákulisia počul, že hej, pán Danko hlasoval proti Istanbulskému [dohovoru], ale teraz zo Smeru chceli, no dobre, keď mi vám toto, vy hlasuje za dôchodky, čo nebolo zlé. Prečo? Každý jeden z nás predsa máme dôchodcu v rodine. Väčšina ľudí má starých rodičov. Väčšina. A máme ich obyčajne aj štyroch. Čiže, môžeme povedať, že každého z nás sa to dotýka, každej rodiny. A teraz keď chcú dvihnúť dôchodky, nie je to nič zlé. V poriadku.
Potom dali, že ešte zdvihnú materské, ale potom povedali že nie, lebo sú také skupiny ľudí, ktoré by žili z detí. Priživovali by sa, tak toto odmietli. Ale tam vôbec nešlo o dôchodky, tam išlo o Istanbulský dohovor. A videli ste tých liberálnych, videli ste ich, ako nečestne sa správali v parlamente, ako až agresívne. To sa ešte nestalo, že tam [v NRSR] spali… Spali tam a dobre vedeli, že to by bola ich porážka. Splnili prezidentke prianie, a ešte som počul zo zákulisia, že prezidentka špekulovala, keďže to bolo skrátené legislatívne konanie, že ešte by mohli zneplatniť tú schôdzu… Tak som to počul od politikov. No ale keby toto urobila, tak má milión a pol dôchodcov proti sebe, v každej rodine majú dôchodcu, tak si postaví naraz celý národ proti sebe. Čiže, ako keby bola prezidentka do toho dotlačená. Nie že je to jej dobrá vôľa, bola tam dotlačená. A dostala to na striebornej tácke, tak, ako to chcela, s ružovou servítkou, a prosím pekne, keby zneplatnila schôdzu, padli by aj dôchodky, čiže nemohli ani tú parlamentnú schôdzu zneplatniť a napadnúť. A tak Istanbulský dohovor padol. Pán Boh si vybral, koho chcel.
Na biskupskej konferencii som povedal, páni biskupi, my nie sme tí najmúdrejší, ani najsvätejší, ale zdá sa, že sme momentálne na Slovensku najochotnejší, proti Istanbulskému dohovoru.
Ak vy máte múdrejších a svätejších, ako sme my, vymeňte nás. Predvolajte nás, na váš pokyn kedykoľvek zastavíme naše iniciatívy. Kňazi, ktorí sa z nás vysmievali, alebo liberálni kresťania, furt kričia. Pozrite, koľko špiny a hnoja som schytal ja za tie štyri roky. Ten boj v závere sa sústredil iba proti mne, silne a zákerne proti mne.
Ja som neustúpil, ani moji spolupracovníci, naopak, napísal som biskupom, áno, toľko špiny a hnoja som schytal za tie štyri roky, viac ako za celý môj život, ale vyformovalo sa spoločenstvo Slovenského dohovoru za rodinu, aj keď nás nazývali, alebo mňa nazývali, že Kuffa sa robí príliš múdry a príliš svätý, ale tak odsúdili samých seba, lebo tým pádom nepriamo sami seba nazvali, že oni sú tí múdrejší a svätejší ako Kuffa. Keď ty hovoríš, že ja sa robím múdrym a svätým, tak môže byť pravda, že ty si ten múdrejší a svätý.
Ale pýtam sa vás: „Prečo ste mlčali, keď náš národ fyzicky vraždili v potratoch, a prečo ste mlčali, keď v genderi ste morálne zabíjali náš národ?“
Vy, múdrejší a svätejší, na vyšších postoch, pýtam sa vás, prečo ste mlčali?
My sme menej sväto a menej múdro, ale sme bojovali aj za vás.
5. apríla 2020
Pripravil A. Čulen
Prepísané a redakčne upravené z video záznamu. https://www.youtube.com/watch?v=qmHQoZk2Ugc&t=3963s