Z archivu: ROK 2013 Otvorený list organizátorom pochodu Bratislava za život. Organizátori pochodu Bratislava za život sa ospravedlnili za incident s obrazom Božieho Milosrdenstva

V čase incidentu bola na tribúne m.i. aj pani M. Dobešová (Fórum života)

Vážení organizátori pochodu za život.
Dnes som sa zúčastnil pochodu za život v Bratislave. Dovoľte, aby som Vám napísal zážitok, ktorý sa mi na ňom prihodil, nakoľko sa týka aj priamo Vás.

Nejaký vnútorný hlas (Duch Svätý) mi hovoril, aby som si zobral obraz Božieho Milosrdenstva a išiel tam, kde to Kristus potrebuje. Lebo predsa len toho Krista tu u nás na tom kresťanskom Slovensku stále odsúvame kdesi na okraj. Je úžasné, že sa tejto Vašej akcie zúčastnilo toľko občanov Slovenskej republiky a patrí Vám – organizátorom za to veľká vďaka. Mal som s toho veľkú radosť, až na incident, ktorý sa mi stal. Žiaľ, opäť som sa na vlastnej koži presvedčil, že normalizácia sa na Slovensku ešte stále neskončila. Vrhá to na Vás veľmi zlé svetlo a žiadalo by sa, aby ste sa k tomu vyjadrili.

Stal som sám a pokojne s zdvihnutým obrazom Božieho Milosrdenstva pod tribúnou napravo (pod USA ambasádou) a z druhej strany obrazu som mal vlajku – štátny symbol SR. Nikomu som nezavadzal a keďže som tam bol sám, tak som sa s nikým ani nerozprával. Chvíľu predtým som sa rozprával s jednou staršou dámou, ktorú osobne poznám a sedel som chvíľu pri nej na lavičke. Vtedy prišla za mnou redaktorka rádia Lumen a požiadala ma o krátky rozhovor.


Poprosila ma aby som išiel s ňou trocha ďalej, lebo som stál hneď pod tribúnou a hrala nahlas hudba. Čo je pochopiteľné a nakoľko nebolo nič počuť, tak som išiel. Keď som sa vrátil na svoje miesto, tak o chvíľu prišiel za mnou jeden pán, a vyzval ma, aby som s nim tiež išiel trocha bokom od ľudí. Išli sme tak ako s pani redaktorkou napravo na trávnik z pravej strany tribúny.

Išiel som, lebo som si myslel, že je to tiež novinár a chce mi položiť nejakú otázku. Nevšimol som si hneď označenie, že je to organizátor a nerozumel som, pre hluk, čo po mne chce. Ten mi hneď povedal, že ten obraz mám okamžite zbaliť, že ho za mnou poslali hlavný organizátori. Spýtal som sa ho hneď na dôvod, prečo to mám zbaliť a či som porušil nejaký zákon.

Povedal mi, že sú to extrémistické symboly a taký ľudia tu nemajú čo robiť. Spýtal som sa ho teda, čo je podľa neho extrémistický symbol: obraz Božieho Milosrdenstva, alebo štátna vlajka SR? Nakoľko mi nevedel odpovedať, ktorý zo spomínaných symbolov je extrémistický, tak som mu povedal, že nech mi dá pokoj, lebo ja som slobodný občan na tomto pochode a môžem mať akýkoľvek obraz, alebo vlajku. Povedal som mu aj to, že ak sú tam extrémisti, tak nech ten pochod odvolajú a keď sa ľudia rozídu, tak pôjdem aj ja. Spýtal som sa ho, či je eštebák a keď neodpovedal, tak som odišiel späť do davu pod tribúnou na svoje miesto.

O chvíľu ale prišiel znova aj s ďalšími organizátormi a požiadali ma, aby som obraz zbalil a išiel s nimi trocha nabok. Nakoľko som tam bol sám a vyzeralo to, že by ma mohli naozaj vyviesť preč, dvihol som obraz nad hlavu, otočil som sa k davu a začal som kričať: „Ľudia, pomôžte, eštebáci ma chcú odtiaľ vyviesť, lebo im vadí, že mám v ruke obraz Božieho Milosrdenstva“. To som niekoľko krát zopakoval. Ľudia na mňa (väčšinou mladý) len pozerali, ale asi nevedeli, čo sa deje a tak len sledovali moje počínanie. Podišiel som trocha do stredu davu, aby ma nemohli len tak vyviesť a tam som zostal stáť. Niekoľko usporiadateľov ma obkolesilo, lebo prišli aj ďalší a zostali tam stáť. Boli pri mne asi desať minút, ale stál som tam sám a slušne, tak sa zrejme báli, keďže videli, že sa ich nebojím a potom ma už nechali tak.

Mal som s toho veľmi zlý dojem, prekvapilo ma, že celé toto podujatie ako keby organizovali ateisti a nie kresťania. Cirkev, náboženstvo, nového Svätého Otca, biskupov ani nespomenuli. Modlitba žiadna, napriek tomu, že v dave bolo množstvo rehoľných sestier, kňazov, rehoľníkov, veriacich.

Hovoríme len o ľudských právach, náboženskú slobodu nespomíname. Neznesieme pohľad na obraz Božieho Milosrdenstva, budí v nás odpor aj pohľad na štátny symbol – vlajku Slovenskej republiky na ktorej je Cyrilo – Metodský dvojkríž. Značí to, že je niečo choré v tomto našom štáte.

Je poľutovaniahodné že niekto z organizátorov tohto vraj kresťanského pochodu za život evidentne nezniesol pohľad na obraz Božieho Milosrdenstva! Pre Boha tam jednoducho nebolo miesto.

Vzhľadom na závažnosť incidentu tento list zverejňujem.

S kresťanským pozdravom,

A. Čulen, predseda AZN

———- Správa poslaná ďalej ———-
Od: Anton Culen <uskutocnujte.slovo@gmail.com>
Dátum: 16. marca 2013, 23:20
Predmet: Otvorený list organizátorom pochodu Bratislava za život
Komu: hfi@hfi.sk, info@hanusfellowship.org
Kópia: predseda.kbs@kbs.sk, predseda@kbs.sk, Magnificat <m_orol@stonline.sk>, TKKBS <tkkbs@tkkbs.sk>, LUX <info@lux.sk>, Rádio Lumen <lumen@lumen.sk>, kultura <redakcia@kultura-fb.sk>, SSSU <sssu@orangemail.sk>
———————————————————————————————–

Organizátori pochodu Bratislava za život sa ospravedlnili za incident s obrazom Božieho Milosrdenstva
Vydané dňa 18. 03. 2013

Mrzí nás incident s niektorými organizátormi pochodu – ich konanie nebolo napriek dobrému úmyslu namieste. Hlavní organizátori žiadny pokyn v tejto veci nedali. Chceme sa Vám preto verejne za incident ospravedlniť.

Vážený pán Čulen,

zhromaždenie a pochod za život bolo občianskou akciou a občania majú právo a slobodu vyjadriť svoj názor svojim vlastným spôsobom, ak tento názor neuráža iných. Preto aj Vy ste mali právo na svoj transparent. Mrzí nás incident s niektorými organizátormi pochodu – ich konanie nebolo napriek dobrému úmyslu namieste. Hlavní organizátori žiadny pokyn v tejto veci nedali. Chceme sa Vám preto verejne za incident ospravedlniť.

Samozrejme, Váš transparent v žiadnom prípade nemožno označiť za extrémistický. Organizátori, ktorí s Vami hovorili, nás ubezpečili, že ani oni ho za taký nepovažujú. Mali skôr na mysli, že niektoré média by ho mohli mylne klasifikovať ako prejav extrémizmu. Ospravedlňujeme sa Vám aj za toto nedorozumenie.

Ohľadom Vašich námietok k chýbajúcemu duchovnému aspektu podujatia treba povedať, že Bratislava za život bola skutočne koncipovaná ako občiansko-politické podujatie, nie ako náboženská akcia typu púte či procesie. Nechceli sme, aby v mediálnej prezentácii bol cieľ podujatia prezentovaný v zmysle, že katolíci sa snažia ostatným občanom nanútiť svoje vlastné náboženské pravidlá. Sme totiž presvedčení, že potreba ochrany každého života už od počatia vyplýva nielen z kresťanskej mravouky ale aj z prirodzeného zákona, ktorý môže poznať každý človek bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Preto sme aj na pochod pozvali všetkých ľudí stotožňujúcich sa s myšlienkou potreby ochrany každého ľudského života, veriacich i neveriacich.

Občianska akcia ale nemá byť sekularistická. Takisto ako Vy aj my odmietame presvedčenie, že náboženstvo nepatrí do verejného života. Preto aj viacerí rečníci vyjadrili vďačnosť Bohu za život (napríklad, pani Alena Čermáková vo svojom prejave aj v piesni, Juraj Šúst vo svojom prejave) a podobne aj mnohí ľudia v zhromaždení prostredníctvom vlastnoručne napísaných/kreslených obrazov, ktoré budú do piatku 22. marca verejne vystavené v medickej záhrade.

Na akcii bol aj priestor ticha pre osobnú modlitbu či tichú spomienku. Po skončení pochodu boli katolíci pozvaní poďakovať Bohu a modliť sa na úmysel ochrany každého ľudského života pri sv. omši v katedrále. Oznam o omši bol na konci pochodu verejne prezentovaný.

Záverom sa Vám chceme predovšetkým poďakovať za Vašu účasť na bratislavskom pochode za život. Veríme, že napriek poľutovaniahodnému incidentu, za ktorý sa ešte raz ospravedlňujeme, bol pre Vás tento pochod v niečom aj inšpiratívny a povzbudzujúci a že aj v budúcnosti dokážeme spojiť sily v práci i v modlitbe za dobrú vec.

S úctou,

Juraj Šúst
Boris Bartho
Patrik Daniška,
hlavní organizátori zhromaždenia a pochodu za život
V Bratislave, 18. marca 2013

http://www.azn.nawebe.net/view.php?nazevclanku=organizatori-pochodu-bratislava-za-zivot-sa-ospravedlnili-za-incident-s-obrazom-bozieho-milosrdenstva&cisloclanku=2013030009

———- Správa poslaná ďalej ———-
Od: Magnificat <m_orol@stonline.sk>
Dátum: 18. marca 2013, 10:55
Predmet: Žiadosť o vysvetlenie – Pochod 16. marca 2013
Komu: media@bratislavazazivot.sk
Kópia: Anton Čulen <uskutocnujte.slovo@gmail.com>

Dobrý deň, dňa 16. marca 2013 ste organizovali pochod Bratislava za život, do propagácie ktorého sa pripojilo aj naše združenie Magnificat Slovakia. Chceli sme pochodu ponmôcť, nakoľko náš web pozerá denne ccca 3500 návštevníkov.

Boli sme nemilo prekvapený striktným sekulárnym charakterom podujatia, ktorý vôbec nezodpovedá špecifickému duchovnému prístupu k tejto otázke na Slovensku, na ktorom sa za život zasadzujú v drvivej väčšine veriaci a Cirkev. Korunou všetkého je informácia, ktorú na pochode prítomný Mgr. Anton Čulen, predseda združenia Aliancia za nedeľu, adresoval organizátorom pochodu, teda vám.

Pripájam sa k jeho žiadosti o vysvetlenie daného incidentu.

S pozdravom Anton Selecký