Vážení organizátori pochodu za život.
Dnes som sa zúčastnil pochodu za život v Bratislave. Dovoľte, aby som Vám napísal zážitok, ktorý sa mi na ňom prihodil, nakoľko sa týka aj priamo Vás.
Nejaký vnútorný hlas (Duch Svätý) mi hovoril, aby som si zobral obraz Božieho Milosrdenstva a išiel tam, kde to Kristus potrebuje. Lebo predsa len toho Krista tu u nás na tom kresťanskom Slovensku stále odsúvame kdesi na okraj. Je úžasné, že sa tejto Vašej akcie zúčastnilo toľko občanov Slovenskej republiky a patrí Vám – organizátorom za to veľká vďaka. Mal som s toho veľkú radosť, až na incident, ktorý sa mi stal. Žiaľ, opäť som sa na vlastnej koži presvedčil, že normalizácia sa na Slovensku ešte stále neskončila. Vrhá to na Vás veľmi zlé svetlo a žiadalo by sa, aby ste sa k tomu vyjadrili.
Stal som sám a pokojne s zdvihnutým obrazom Božieho Milosrdenstva pod tribúnou napravo (pod USA ambasádou) a z druhej strany obrazu som mal vlajku – štátny symbol SR. Nikomu som nezavadzal a keďže som tam bol sám, tak som sa s nikým ani nerozprával. Chvíľu predtým som sa rozprával s jednou staršou dámou, ktorú osobne poznám a sedel som chvíľu pri nej na lavičke. Vtedy prišla za mnou redaktorka rádia Lumen a požiadala ma o krátky rozhovor.
Poprosila ma aby som išiel s ňou trocha ďalej, lebo som stál hneď pod tribúnou a hrala nahlas hudba. Čo je pochopiteľné a nakoľko nebolo nič počuť, tak som išiel. Keď som sa vrátil na svoje miesto, tak o chvíľu prišiel za mnou jeden pán, a vyzval ma, aby som s nim tiež išiel trocha bokom od ľudí. Išli sme tak ako s pani redaktorkou napravo na trávnik z pravej strany tribúny.
Išiel som, lebo som si myslel, že je to tiež novinár a chce mi položiť nejakú otázku. Nevšimol som si hneď označenie, že je to organizátor a nerozumel som, pre hluk, čo po mne chce. Ten mi hneď povedal, že ten obraz mám okamžite zbaliť, že ho za mnou poslali hlavný organizátori. Spýtal som sa ho hneď na dôvod, prečo to mám zbaliť a či som porušil nejaký zákon.
Povedal mi, že sú to extrémistické symboly a taký ľudia tu nemajú čo robiť. Spýtal som sa ho teda, čo je podľa neho extrémistický symbol: obraz Božieho Milosrdenstva, alebo štátna vlajka SR? Nakoľko mi nevedel odpovedať, ktorý zo spomínaných symbolov je extrémistický, tak som mu povedal, že nech mi dá pokoj, lebo ja som slobodný občan na tomto pochode a môžem mať akýkoľvek obraz, alebo vlajku. Povedal som mu aj to, že ak sú tam extrémisti, tak nech ten pochod odvolajú a keď sa ľudia rozídu, tak pôjdem aj ja. Spýtal som sa ho, či je eštebák a keď neodpovedal, tak som odišiel späť do davu pod tribúnou na svoje miesto.
O chvíľu ale prišiel znova aj s ďalšími organizátormi a požiadali ma, aby som obraz zbalil a išiel s nimi trocha nabok. Nakoľko som tam bol sám a vyzeralo to, že by ma mohli naozaj vyviesť preč, dvihol som obraz nad hlavu, otočil som sa k davu a začal som kričať: „Ľudia, pomôžte, eštebáci ma chcú odtiaľ vyviesť, lebo im vadí, že mám v ruke obraz Božieho Milosrdenstva“. To som niekoľko krát zopakoval. Ľudia na mňa (väčšinou mladý) len pozerali, ale asi nevedeli, čo sa deje a tak len sledovali moje počínanie. Podišiel som trocha do stredu davu, aby ma nemohli len tak vyviesť a tam som zostal stáť. Niekoľko usporiadateľov ma obkolesilo, lebo prišli aj ďalší a zostali tam stáť. Boli pri mne asi desať minút, ale stál som tam sám a slušne, tak sa zrejme báli, keďže videli, že sa ich nebojím a potom ma už nechali tak.
Mal som s toho veľmi zlý dojem, prekvapilo ma, že celé toto podujatie ako keby organizovali ateisti a nie kresťania. Cirkev, náboženstvo, nového Svätého Otca, biskupov ani nespomenuli. Modlitba žiadna, napriek tomu, že v dave bolo množstvo rehoľných sestier, kňazov, rehoľníkov, veriacich.
Hovoríme len o ľudských právach, náboženskú slobodu nespomíname. Neznesieme pohľad na obraz Božieho Milosrdenstva, budí v nás odpor aj pohľad na štátny symbol – vlajku Slovenskej republiky na ktorej je Cyrilo – Metodský dvojkríž. Značí to, že je niečo choré v tomto našom štáte.
Je poľutovaniahodné že niekto z organizátorov tohto vraj kresťanského pochodu za život evidentne nezniesol pohľad na obraz Božieho Milosrdenstva! Pre Boha tam jednoducho nebolo miesto.
Vzhľadom na závažnosť incidentu tento list zverejňujem.
S kresťanským pozdravom,
A. Čulen, predseda AZN
———- Správa poslaná ďalej ———-
Od: Anton Culen <uskutocnujte.slovo@gmail.com>
Dátum: 16. marca 2013, 23:20
Predmet: Otvorený list organizátorom pochodu Bratislava za život
Komu: hfi@hfi.sk, info@hanusfellowship.org
Kópia: predseda.kbs@kbs.sk, predseda@kbs.sk, Magnificat <m_orol@stonline.sk>, TKKBS <tkkbs@tkkbs.sk>, LUX <info@lux.sk>, Rádio Lumen <lumen@lumen.sk>, kultura <redakcia@kultura-fb.sk>, SSSU <sssu@orangemail.sk>
———————————————————————————————–
Organizátori pochodu Bratislava za život sa ospravedlnili za incident s obrazom Božieho Milosrdenstva
Vydané dňa 18. 03. 2013
Mrzí nás incident s niektorými organizátormi pochodu – ich konanie nebolo napriek dobrému úmyslu namieste. Hlavní organizátori žiadny pokyn v tejto veci nedali. Chceme sa Vám preto verejne za incident ospravedlniť.
Vážený pán Čulen,
zhromaždenie a pochod za život bolo občianskou akciou a občania majú právo a slobodu vyjadriť svoj názor svojim vlastným spôsobom, ak tento názor neuráža iných. Preto aj Vy ste mali právo na svoj transparent. Mrzí nás incident s niektorými organizátormi pochodu – ich konanie nebolo napriek dobrému úmyslu namieste. Hlavní organizátori žiadny pokyn v tejto veci nedali. Chceme sa Vám preto verejne za incident ospravedlniť.
Samozrejme, Váš transparent v žiadnom prípade nemožno označiť za extrémistický. Organizátori, ktorí s Vami hovorili, nás ubezpečili, že ani oni ho za taký nepovažujú. Mali skôr na mysli, že niektoré média by ho mohli mylne klasifikovať ako prejav extrémizmu. Ospravedlňujeme sa Vám aj za toto nedorozumenie.
Ohľadom Vašich námietok k chýbajúcemu duchovnému aspektu podujatia treba povedať, že Bratislava za život bola skutočne koncipovaná ako občiansko-politické podujatie, nie ako náboženská akcia typu púte či procesie. Nechceli sme, aby v mediálnej prezentácii bol cieľ podujatia prezentovaný v zmysle, že katolíci sa snažia ostatným občanom nanútiť svoje vlastné náboženské pravidlá. Sme totiž presvedčení, že potreba ochrany každého života už od počatia vyplýva nielen z kresťanskej mravouky ale aj z prirodzeného zákona, ktorý môže poznať každý človek bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Preto sme aj na pochod pozvali všetkých ľudí stotožňujúcich sa s myšlienkou potreby ochrany každého ľudského života, veriacich i neveriacich.
Občianska akcia ale nemá byť sekularistická. Takisto ako Vy aj my odmietame presvedčenie, že náboženstvo nepatrí do verejného života. Preto aj viacerí rečníci vyjadrili vďačnosť Bohu za život (napríklad, pani Alena Čermáková vo svojom prejave aj v piesni, Juraj Šúst vo svojom prejave) a podobne aj mnohí ľudia v zhromaždení prostredníctvom vlastnoručne napísaných/kreslených obrazov, ktoré budú do piatku 22. marca verejne vystavené v medickej záhrade.
Na akcii bol aj priestor ticha pre osobnú modlitbu či tichú spomienku. Po skončení pochodu boli katolíci pozvaní poďakovať Bohu a modliť sa na úmysel ochrany každého ľudského života pri sv. omši v katedrále. Oznam o omši bol na konci pochodu verejne prezentovaný.
Záverom sa Vám chceme predovšetkým poďakovať za Vašu účasť na bratislavskom pochode za život. Veríme, že napriek poľutovaniahodnému incidentu, za ktorý sa ešte raz ospravedlňujeme, bol pre Vás tento pochod v niečom aj inšpiratívny a povzbudzujúci a že aj v budúcnosti dokážeme spojiť sily v práci i v modlitbe za dobrú vec.
S úctou,
Juraj Šúst
Boris Bartho
Patrik Daniška,
hlavní organizátori zhromaždenia a pochodu za život
V Bratislave, 18. marca 2013
http://www.azn.nawebe.net/view.php?nazevclanku=organizatori-pochodu-bratislava-za-zivot-sa-ospravedlnili-za-incident-s-obrazom-bozieho-milosrdenstva&cisloclanku=2013030009
———- Správa poslaná ďalej ———-
Od: Magnificat <m_orol@stonline.sk>
Dátum: 18. marca 2013, 10:55
Predmet: Žiadosť o vysvetlenie – Pochod 16. marca 2013
Komu: media@bratislavazazivot.sk
Kópia: Anton Čulen <uskutocnujte.slovo@gmail.com>
Dobrý deň, dňa 16. marca 2013 ste organizovali pochod Bratislava za život, do propagácie ktorého sa pripojilo aj naše združenie Magnificat Slovakia. Chceli sme pochodu ponmôcť, nakoľko náš web pozerá denne ccca 3500 návštevníkov.
Boli sme nemilo prekvapený striktným sekulárnym charakterom podujatia, ktorý vôbec nezodpovedá špecifickému duchovnému prístupu k tejto otázke na Slovensku, na ktorom sa za život zasadzujú v drvivej väčšine veriaci a Cirkev. Korunou všetkého je informácia, ktorú na pochode prítomný Mgr. Anton Čulen, predseda združenia Aliancia za nedeľu, adresoval organizátorom pochodu, teda vám.
Pripájam sa k jeho žiadosti o vysvetlenie daného incidentu.
S pozdravom Anton Selecký
Dva postrehy s výhradou svedomia
Vydané dňa 21. 09. 2013 (780 prečítaní) Dnes som bol podporiť živú reťaz pod názvom Hrdí na rodinu, ktorú organizovalo občianske združenie Pastor Bonus. Vzal som si zo sebou aj transparent na ktorom bolo napísané: „Podporujeme arcibiskupa za zmluvu o výhrade svedomia, nedeľu a rodinu“. Po príchode pred budovu NR SR som vyšiel na schodisko pod bronzovú sochu onej neznámej ženy, hrdinky, čo tam stojí a tam som aj s priateľom rozbalil spomínaný transparent, s cieľom podporiť organizátorov.
No znova sa stalo, to, čo je pre mňa nepochopiteľné a čo zažívam na postbolševickom Slovensku až neuveriteľne často. Asi po desiatich minútach ku mne pristúpili organizátori a požiadali ma, aby som transparent zbalil a odložil, lebo vraj nie je v zhode s duchom podujatia. Samozrejme, že som to odmietol a povedal som im, že aj na transparente je napísané, že je na podporu rodiny. Napriek tomu obaja páni naliehali, aby som to zbalil, lebo vraj už som mal dosť času na prezentáciu a novinári si ma už odfotili. Znova som to odmietol s tým, že nikomu neubližujem, ani nikoho neohrozujem a som na verejnom zhromaždení, kde len stojím a počúvam čo sa tu deje. Povedal som im, že ak si myslia, že nejakým spôsobom porušujem zákon, nech zavolajú políciu, ktorá by tu mala byť.
Keď neustále naliehali na mňa aby som to zbalil, tak už som začal pátrať po dôvode tohto ich jednania. Nuž som sa ich teda otvorene a na rovinu spýtal, že prečo im vadí to, že podporujem arcibiskupa Mons. S. Zvolenského a predsedu KBS, ktorý verejne deklaroval, že je za prijatie tejto čiastkovej zmluvy o Výhrade svedomia, ktorú sa zaviazala prijať aj vláda Slovenskej republiky v samotnej zmluve s Vatikánom? Ďalej som im povedal, že prečo by som si ja nemohol dovoliť na ich akcii podporiť arcibiskupa S. Zvolenského, keď si oni dovolia so svojím transparentom na inaugurácii arcibiskupa J. Oroscha v Trnave zosmiešňovať a ponižovať celú Konferenciu biskupov Slovenska, ale aj pápeža, ktorého tam zastupoval apoštolský nuncius. A to tým, že všetci museli pod týmto transparentom prechádzať. Keď som to povedal, tak hneď z ich výzoru tváre bolo jasné, že som „zaťal do živého“.
Obaja povedali, že aj oni podporujú otca arcibiskupa S. Zvolenského a spýtali sa ma, ako sa volám. Povedal som im teda svoje meno a aj oni sa my predstavili ako pán Nikolov a pán Chromík. Pán Chromík potom uviedol, že on o zmluve o Výhrade svedomia vie, lebo na nej pracoval. Na čo som mu ja povedal, že aj ja o nej niečo viem, lebo som ju predkladal do NRSR a záleží mi na nej, aby bola prijatá, lebo súvisí s tým, čo sa tu dnes deje. Tak sa náš rozhovor skončil.
Ak by Slovenská republika prijala a ratifikovala čiastkovú zmluvu o Výhrade svedomia, k prijatí ktorej sa zaviazala aj vláda Slovenskej republiky pri podpise Vatikánskej Zmluvy, tak by sme sa dnes až tak nemuseli báť juvenilnej justície ani novely trestného zákona, ktorá tu možno čoskoro umožní trestať občanov za vyslovenie osobného názoru na socialistickú genderideológiu. Potešilo ma, že som pred budovou NR SR našiel niekoľko stoviek mladých rodín aj zo svojimi ratolesťami. Bolo tam aj viacero rehoľných sestričiek a zazrel som tam aj zopár kňazov. Prekvapilo ma, že tam nie je ani jeden policajt, tak, ako som ani jedného policajta nevidel na pochode za rodinu, ktorý pred týždňom prechádzal v uliciach Bratislavy.
Až neskôr som si všimol, že prišlo jedno policajné auto. To jediné policajné auto sprevádzalo celý sprievod mestom aj s malými deťmi a pritom ich možno bolo viac, ako účastníkov pochodu pyšných. Nie je to na zamyslenie toto divadlo, v ktorom hrajú veľkú rolu aj naše policajné zložky? Prekvapilo ma to najmä preto, lebo cestou na hradný vrch som náhodou z mosta zazrel „pochod pyšných“ (pride- pýcha) ktorí práve, aj za asistencie desiatok ťažkoodencov a podľa niektorých médií až stoviek policajtov, prechádzali popri Dunaji, od mostu SNP smerom k Starému mostu. Mal som taký dojem, že policajtov je viac ako tých čo bojujú za svoje nadpráva. Všade bolo vidieť policajtov, ktorí kvôli tomuto pochodu, (čo podľa môjho názoru počítal len rádovo niekoľko stoviek ľudí), hermeticky uzavreli túto časť starého mesta, čím nahnevali mnohých Bratislavčanov. Nad ich hlavami neustále krúžil vrtuľník, aby v prípade potreby chránil tento sprievod homosexuálov pozvážaných snáď z celej Európy a ktorých počet doplnili možno všetci rodinný príslušníci väčšiny veľvyslancov krajín Európskej Únie a Spojených štátov Amerických pôsobiacich na Slovensku, aby ich bolo aspoň toľko, koľko ich bolo. Aby sa ich počet zvýšil, tak o rok možno už nasadia aj armádu. Dôvod sa istotne nájde.
Je na zamyslenie, čo je cieľom nadpráce týchto ambasádorov, ktorí sa takýmto nehoráznym extrémistickym spôsobom snažia rozložiť spoločnosť na Slovensku, práve v období, kedy si pripomíname 1150 výročie príchodu kresťanstva v podobe misie sv. Cyrila a sv. Metoda na naše územie? Je na zamyslenie, prečo sa takto drzo a arogantne títo „veľvyslanci dúhy“ pokúšajú nad rámec svojich kompetencií a v rozpore so zákonmi hostiteľskej krajiny zničiť celé stáročia pretrvávajúcu kresťanskú kultúru hostiteľskej krajiny a implementovať do jej spoločnosti neslušnosť a nemorálnosť?
Cieľom diplomatickej misie je totiž zastupovať svoj vlastný štát a nie, aby títo vzbúrenci proti Bohu otvorene a verejne porušovali zákony Slovenskej republiky a násilím presadzovali rasistické, majetkové, politické, náboženské, alebo sexuálne zvrhlosti, s cieľom rozložiť základnú bunku nášho národa. No nemali by podceňovať silu modlitby veriacich pod vedením našich otcov biskupov a moc Boha a Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska, lebo ona je tá, ktorá rozšliape hlavu hada a pred ktorou raz aj „veľvyslanci dúhy“ ale aj čierna a červená šelma, ktorej slúžia, raz budú musieť kapitulovať.
A. Čulen
