„Ak sa nespamätáme a nepostavíme Pána Boha na prvé miesto, ak aj naďalej budeme odmietať Ježiša Krista, ak nebudeme voliť strany podľa programov, ale podľa ich predvolebného marketingu, dopadne to s nami ako s Pánom Ježišom na Veľký piatok“
Rozvrátená spoločnosť sa ľahšie ovláda
Zhováral sa Matej MINDÁR – Foto: Ľuboš Bilačič
V polovici februára tohto roku prijala hlava Katolíckej cirkvi pápež František na osobnej audiencii slovenského premiéra Roberta Fica. Bolo to jedno z významných rokovaní slovenského premiéra s najvplyvnejšími mužmi sveta za posledné štyri mesiace. Písali sme o tom v minulom vydaní nášho periodika. Viac o význame tejto návštevy Vatikánu pre našu štátnosť prezradil známy rímskokatolícky kňaz, novinár a publicista Ján KOŠIAR.
Aký význam mala premiérova návšteva z hľadiska vzájomných vzťahov Svätej stolice a Slovenskej republiky?
Prijímanie vysokých predstaviteľov Slovenskej republiky hlavou Katolíckej cirkvi nie je ničím mimoriadnym. Pravda, hovoriť o tom môžeme až od roka 1990. Vatikán bol prvým štátom, ktorý uznal samostatnú druhú Slovenskú republiku. Urobil tak pápež Ján Pavol II. Jeho prvý nuncius v ČSFR Giovanni Coppa v decembri 1992 kardinálovi Jánovi Ch. Korcovi napísal:
„Pápež Ján Pavol II. vyjadruje žičenie pokoja, rozkvetu a rozvoja novej Slovenskej republike, ktorá sa 1. januára objavuje na horizonte ostatných slobodných národov Európy a sveta ako nezávislá a suverénna. Svätý Otec, ktorý tak veľmi miluje dobrých a verných obyvateľov Slovenska, je duchovne prítomný pri inaugurácii nového štátu a sprevádza svojou modlitbou cestu, ktorú nastupuje pod Božou Jeho Svätosť si súčasne želá, aby katolícka Cirkev, ktorá zaplatila tú najvyššiu cenu mučeníctva a svedectva viery počas minulého prenasledovania, aj v budúcich rokoch novej republiky v prvej línii spolupracovala so všetkými zdravými silami národa pri utváraní pokojnej a činorodej budúcnosti, hodnej humánnej a kresťanskej tradície Slovenska. Na dosiahnutie tohto cieľa udeľuje svoje osobitné apoštolské požehnanie.“
Takmer všetci naši významní štátni predstavitelia, prezidenti, predsedovia vlád i mnohí ministri boli na stretnutiach s pápežmi, počnúc od Jána Pavla II. Je preto úplne prirodzené, že na osobnej audiencii u pápeža vo Vatikáne bol teraz nedávno aj premiér Robert Fico.
Robert Fico bol posledným štátnikom, ktorého pápež prijal pred svojou hospitalizáciou. Niektorí naši ľudia dávali dokonca za vinu samotnému premiérovi, že hlava Katolíckej cirkvi skončila na nemocničnom lôžku. O čom to vypovedá?
O hlúposti a zlomyseľnosti tých, čo toto tvrdia. Návšteva Roberta Fica sa nepripravovala jeden deň. Naplánovaná bola práve na 14. februára na sviatok svätých Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. K našim vierozvestom sa hlásime v ústave našej republiky aj štátnym sviatkom, aj v patričných liturgických sláveniach.
Objavili sa tiež názory, že predseda vlády ako „birmovaný komunista“ nemal čo hľadať na pôde Svätej stolice. Aký je váš osobný názor v tomto smere?
Ďalšia hlúposť. K rímskym pápežom chodia na rozumy politici z celého sveta. U pápeža bol Reagan, Gorbačov, Putin, Bush, Kohl, Arafat, Netanjahu, Mečiar, Kováč, Schuster, Kiska, Čaputová, Lukašenko, Merkelová, Zelenský. Prečo by nemal za ním ísť sa poradiť Robert Fico? A k tej birmovke: správne, že náš premiér je birmovaný, veď je rímsky katolík.
A že bol komunista? Bol. Kto bol šikovný a chcel v živote niečo dosiahnuť, musel ísť do komunistickej strany. Alebo zaprieť sám seba, vziať kríž a nasledovať Pána Ježiša, ako napríklad kardinál Korec, a ísť do väzenia. Ale aj on urobil závratnú kariéru – stal sa kardinálom, síce mal skoro sedemdesiat rokov, ale pre Cirkev urobil nesmierne veľa a poznal ho celý kresťanský svet. Ale väčšina ľudí žila a žije zo dňa deň v každom režime, o politiku sa nestará a chce sa mať dobre.
Roberta Fica a pápeža Františka spája aj spoločná túžba po mieri vo východnej Európe. Zaujímavé je, že aj niektorí slovenskí kresťania sú za pokračovanie bojov na východnej Ukrajine. Podľa ich názoru Ukrajina musí získať späť svoje stratené územia a zničiť Rusko. Čo si o tom myslíte?
To je fakt. Pápež František sa vlani v jednom rozhovore pre švajčiarsku televíziu RSI vyjadril, že Ukrajina by mala mať odvahu rokovať pod bielou vlajkou. Všimli si to médiá na celom svete. Dokonca aj naše Hospodárske noviny o tom písali 9. marca 2024. A čo sa za rok odvtedy zmenilo? Tisíce mŕtvych na obidvoch stranách i desiatky cudzích žoldnierov.
To, že niektorí slovenskí kresťania sú za pokračovanie bojov na Ukrajine, je hrozné, nie zaujímavé. Vlani dokonca Katolícke noviny v čísle 17 na strane 9. uverejnili článok dekana Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, ktorým vyzýval na zbierku na zbrane cez nejakú českú neziskovú organizáciu. Ja som sa vtedy podpísal pod otvorený protestný list, adresovaný biskupom. Nuž, názory sú jedna vec, a realita je iná… Nihil novum.
Ako vníma Svätý Otec politicky motivovaný atentát na demokraticky zvoleného štvornásobného predsedu vlády SR, teda na Roberta Fica?
Veľmi intenzívne. Vtedy v máji, hneď šestnásteho na druhý deň po atentáte, poslal prezidentke Zuzane Čaputovej osobitný list, v ktorom odsúdil tento odporný a násilný čin, pri ktorom bol zranený premiér, a uistil ju, že sa modlí za jeho skoré uzdravenie a návrat do práce. Vyjadril teda svoju blízkosť a solidaritu v týchto chvíľach skúšky.
Tento pápežov list bol publikovaný aj vo vatikánskom denníku l’Osservatore Romano. Túto drámu pápež František spomenul aj v tradičnom novoročnom príhovore k diplomatom, ktorý patrí k najdôležitejším príhovorom pápeža v priebehu roka.
Robert Fico počas tejto svojej nedávnej cesty do Vatikánu navštívil aj Pápežský slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme.
Ja som v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme prežil prvé mesiace svojej emigrácie v roku 1983. Neskôr, už po „prevrate“ v novembri 1989, som mal možnosť byť aj pri návštevách slovenských štátnych predstaviteľov, ktorí sa tu prišli poďakovať za toto slovenské dielo Božej prozreteľnosti.
Aj nedávno, 13. februára v Jubilejnom roku 2025, keď celý svet putuje do Ríma, som sa tu stretol s naším premiérom. V kaplnke Ústavu ho privítal jeho rektor Pavol Zvara, cirkevný radca Veľvyslanectva SR pri Svätej stolici. Po zápise predsedu vlády Roberta Fica do kroniky ústavu som s ním aj krátko prehovoril.
Pri tejto príležitosti som mal možnosť odovzdať pánovi premiérovi aj prvý výtlačok najnovšej knihy z vydavateľstva Lúč: Ján Chryzostom Korec – storočnica narodenia 1924 ‒ 2024, kde je aj jeho príspevok. Spolu s touto publikáciou som mu venoval i svoju štúdiu o Slovenskej cirkevnej provincii z roka 1977 pod názvom Medzníky cirkevnej samostatnosti Slovenska: Sto rokov Trnavskej apoštolskej administratúry – Štyridsaťpäť rokov Slovenskej cirkevnej provincie.
Ktoré slovenské médiá venovali návšteve premiéra Roberta Fica v Ríme najväčšiu pozornosť?
O tejto návšteve najpodrobnejšie informovali internetové Hlavné správy: „Premiér R. Fico Svätému Otcovi poďakoval za podporu v súvislosti s atentátom, za prejavy blízkosti k slovenskému národu a zaželal mu skoré uzdravenie, keďže pápež momentálne bojuje s bronchitídou.“ Stretnutiu okrem iných tém dominovala najmä otázka mieru na Ukrajine a v Gaze.
„Svätá stolica podobne ako vláda SR presadzuje politiku mieru a dôsledného dodržiavania medzinárodného práva. Návšteva delegácie predsedu vlády sa uskutočnila v deň slávenia sv. Cyrila a Metoda. Pri tejto príležitosti premiér daroval pápežovi kópiu súsošia sv. Cyrila a Metoda od akademického sochára Mariána Polonského, originál sa nachádza v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde boli schválené liturgické texty v jazyku našich predkov,“ informoval Úrad vlády SR s tým, že Fico považuje súčasného pápeža za jednu z najcharizmatickejších osobností 21. storočia.
Rokovanie premiéra so štátnym sekretárom Svätej stolice kardinálom Pietrom Parolinom podľa Úradu vlády SR potvrdilo dobrú úroveň vzťahov, ktoré vychádzajú zo Základnej zmluvy medzi SR a Svätou stolicou. „Tento rok si pripomíname 25. výročie podpisu tejto zmluvy, Robert Fico preto pozval štátneho sekretára na návštevu Slovenska, navrhol mu termín 5. júl 2025, keď sa konajú oslavy štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda. Odkaz vierozvestov je taký významný, že prekračuje hranice Slovenska a mal by byť jedným z najvýznamnejších momentov spájania sa a hrdosti slovenského národa,“ zdôraznil Úrad vlády SR.
Fico zároveň informoval svojho vatikánskeho partnera o pripravovanej zmene Ústavy SR. „Zdôraznil, že z pripravovanej zmeny nemieni robiť preteky a že mu ide o výsledok. Aby bol do Ústavy SR v základných kultúrno-etických a hodnotových otázkach zakotvený zdravý rozum. Osobitnú pozornosť počas rokovania preto venovali záležitostiam týkajúcim sa manželstva, rodiny a vzdelávania,“ zdôraznil Úrad vlády. Doplnil, že Fico a Parolin hovorili aj o medzinárodnej situácii na Ukrajine a o vážnej humanitárnej kríze v Gaze.
Prejdime na inú tému. Na Slovensku sa stále väčšina jeho obyvateľov hlási ku kresťanstvu. Je však pravdou, že pri poslednom sčítaní ľudu sa počet veriacich vo veľmi veľkej miere znížil. O čom vypovedá táto skutočnosť?
Je to výsledkom toho, že ľudom – minimálne v západnom, tzv. vyspelom svete – sa žije príliš dobre, že vojna je ďaleko, mnohí vplyvní i jednoduchí ľudia ju dokonca podporujú, ale do prvých línií sa nehrnú, a že Pána Boha v živote ani veľmi nepotrebujú. Nech je tam v kostole zatvorený vo svätostánku, ale do našich životov nech sa láskavo nestará. Na to upozorňoval už pápež Ján Pavol II.
Podľa emeritného trnavského arcibiskupa Mons. Jána Sokola by mal každý jeden slovenský kňaz šíriť aj zdravé národné povedomie. Ste rovnakého názoru?
Arcibiskup Ján Sokol má pravdu, ale jeho éra sa, žiaľ, skončila. Previedol našu Cirkev z obdobia totality do demokracie, za čo sme mu veľmi vďační, ale dnes jeho hlas prakticky zanikol v hluku sveta hedonizmu, egoizmu i násilia. Dnešný človek nechce uznať autoritu Boha nad sebou i v spoločnosti, a tak to takto potom s nami vyzerá.
Ján Pavol II. už v roku 1988 napísal: „Celé krajiny a národy, v ktorých kedysi prekvitalo náboženstvo a kresťanský život a dokázali vytvárať živé veriace spoločenstvá, prekonávajú teraz tvrdé skúšky a sú dokonca výrazne poznamenané postupujúcim šírením sa indiferentizmu, sekularizmu a ateizmu. Ide pritom predovšetkým o krajiny a národy tzv. prvého sveta, v ktorých blahobyt a konzumizmus, aj keď sprevádzaný situáciami strašnej chudoby a biedy, inšpiruje a podmieňuje taký život, ako keby nebolo Boha.“ (Christifideles laici, č. 34.)
Istá nemenovaná kresťanská strana sa pre osobnú averziu voči Robertovi Ficovi a strane Smer ‒ SSD spája so stranami, ktoré sa otvorene stavajú proti kresťanskému učeniu. Ako vnímajú slovenskí kňazi a biskupi tento typ politiky?
Prečo hovoríte že nemenovaná? Je to predsa jasné: je to KDH. Od svojho začiatku ľudia v jeho vedení nechceli samostatnú Slovenskú republiku, a keď napriek ich úsiliu vznikla, tak sa tlačili a tlačia do vysokých funkcií. Pokiaľ sa národu neospravedlnia, že tento štát, keď sa v deväťdesiatych rokoch lámal chlieb, nechceli a nepovedia: prepáčte, mýlili sme sa a Mečiar mal pravdu, tak sa ďalej nepohneme.
Aj kňazi i biskupi sú dnes rozdelení, žiaľ. Štyria mladí biskupi boli 17. marca u jezuitov počúvať prednášku odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka. Viacerí sa ma pýtali, že prečo sa k nim pridal pán nuncius Nicola Girasoli. Nuž aby vedel priamo informovať svojich predstavených vo Vatikáne. To je jeho prvé poslanie a každodenná robota. V celom svete to, žiaľ, funguje tak: Divide et impera, rozdeľuj a panuj. Rozvrátená spoločnosť sa ľahšie ovláda. A elity, volené i nevolené, naše i v celom svete, to vedia.
Otázka na záver. Akú budúcnosť má podľa vás kresťanstvo ako také na Slovensku v strednodobom a dlhodobom horizonte?
Ak sa nespamätáme a nepostavíme Pána Boha na prvé miesto, ak aj naďalej budeme odmietať Ježiša Krista, ak nebudeme voliť strany podľa programov, ale podľa ich predvolebného marketingu, dopadne to s nami ako s Pánom Ježišom na Veľký piatok. Ale po tomto hroznom dni bohovraždy, ako vieme z dejín, prišlo veľkonočné ráno. Či to bude za nášho života, vyzerá byť veľmi otázne.
Autor je asistentom poslanca NR SR
https://snn.sk/jan-kosiar-vatikan-ako-prvy-stat-uznal-samostatne-slovensko/