Dnešná doba je veľmi uponáhľaná. Každý sa niekde ponáhľa. Všetko rýchlo plynie a vyvíja sa. Všade vládne hluk a človek nemá čas sa utíšiť. Nemá čas nabrať síl. Cez deň sme v jednom kolese: telefón, škola, spoločenské povinnosti, deti, doprava, televízia, správy atď. V čom to je?
Je to vari v strachu zo stretnutia so samým sebou alebo je to naozaj nedostatkom času? V dnešnom evanjeliu nás Pán Ježiš pozýva do samoty: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte“ (Mk 6;31). Ježiš sa uchyľuje do samoty v blízkosti Betsaidy, kde ústi Jordán do Genezaretského jazera. Aj Ježiš myslí na dôležitosť odpočinku a voľného času, kedy človek naberá množstvo síl. Túto potrebu oddychu poznal aj židovský národ, ktorý sa riadil veľmi prísnymi predpismi o sobote. Napríklad mali presne predpísané úkony, ktoré mohli urobiť, aj úkony, ktoré im boli prísne zakázané. V odpočinku je nám príkladom aj Pán Boh, ktorý za šesť dní stvoril svet a na siedmy odpočíval. Človek má napodobňovať Boha, aj keď pracuje, a aj keď odpočíva. Ježiš sa utieka do samoty pred každým dôležitým rozhodnutím. V samote sa pohrúžil do modlitby. Aj v modlitbe sa dá nabrať veľa síl a chuti do práce. Niekedy v nej netreba ani slov. Stačí sa len utíšiť. Boh nás vidí a vie, čo nás trápi. Takýmto druhom modlitby je kontemplácia. Takto sa modlili aj mnohí svätí. Možno ju praktizujete aj vy, hoci o tom neviete. Čo je to vlastne kontemplácia? „Kontemplatívna modlitba nie je nič iné, ako dôverný priateľský vzťah, v ktorom sa často zdržiavame sami s tým, o ktorom vieme, že nás miluje“ (sv. Terézia z Avily alebo KKC 2709). Alebo ináč: Dlhý láskyplný pohľad na Boha. Boha môžeme stretnúť vo svojom najhlbšom vnútri, ale najskôr sa musíme utíšiť a na chvíľu sa zastaviť.
„Keď majster pozval vysokopostaveného človeka na meditáciu, dostal odpoveď, že je priveľmi zaneprázdnený. Vtedy majster povedal svojim žiakom: „Tento muž mi pripomína drevorubača, ktorý plytval s časom a silami, lebo pracoval s tupou sekerou. Ten muž totiž unavene odpovedal, že nemá čas nabrúsiť si ostrie.“ Na všetko iné si dokážeme nájsť čas, ale na stíšenie, kde môžeme načerpať síl, nie. Zdá sa, akoby sme unikali pred pravdou o sebe, akoby sme sa jej báli. Riešime to prácou. Cez prácu sa snažíme uniknúť pred pravdou o sebe a naplniť vnútornú prázdnotu.
Vyskytlo sa tam veľmi veľa dobrých myšlienok, postrehov, ba aj vtipov. Len v tej atmosfére som stále cítil určité napätie.
