Úfame, že sa splní predpoveď fatimskej Panny Márie a Rusko sa obráti.Náznaky, a nie malé, sú tu!
Bolestným šokom bol pre Beneša krach prvej republiky, ktorý viacmenej zavinil už mŕtvy Masaryk a on so svojím odporom proti samobytnosti slovenského národa, o ktorú bojoval vodca národa Andrej Hlinka a všetci roduverní slovenskí vlastenci.
Najkrvilačnejším prenasledovateľom Boha, Svätej Cirkvi, a vôbec všetkého duchovného, boli marxisti. O tých možno smelo povedať, že boli krutejší ako rímski pohanskí vladári. Tí totiž prenasledovali kresťanov ako nejakých sektárov či konkurentov ich pohanského náboženstva, marxisti však chceli zničiť priamo Pána Boha. Svedčia o tom snahy obrať o Boha, o náboženstvo vôbec deti, mládež, plán zničiť kňazstvo, rehoľné spoločenstvá a všetkých tých, ako napr. roľníkov a robotníkov, ktorí mali vnútorný vzťah k Bohu a snažili sa ho vštepovať do sŕdc dobrej vôle.
Ich práca sa darila. Jej ovocím boli hekatomby mŕtvych, podľa Solženicyna len v Rusku 70 miliónov, v Číne 90 miliónov, na celom svete do 1, 5 miliardy, státisíce zničených kostolov, sakrálnych budov, predmetov, sôch, obrazov, mnohých miliónov kusov náboženskej literatúry (u nás 25 miliónov), rozvrátených rodín, otrávenej mládeže atď. Zdalo sa, že táto záplava zla pohltí celý svet. No vďaka Pánu Bohu aj oni museli napokon s hanbou zmiznúť zo zemského povrchu.
Na smetisko bol vyhodený „nesmrteľný“ Stalin, ktorý, keď mu radili, aby sa dohodol s Vatikánom, sebavedome sa pýtal: „Koľko divízií má Vatikán?“ Odpovedali mu, že Vatikán nemá divízie, na čo on vyhlásil, že s takým štátom bez divízií nebude uzatvárať dohody. I jeho bezbožný učiteľ, Lenin, sa pomaly vytráca z pamäti. Miznú pomníky jeho žiaka Stalina a Cirkev, i keď ošarpaná a o všetko orabovaná v jeho ríši a všade tam, kde bol doma bezbožný komunizmus, je tu aj bez divízií.
Úfame, že sa splní predpoveď fatimskej Panny Márie a Rusko sa obráti. Náznaky, a nie malé, sú tu!
Spľasla sláva aj našej „rodnej“ strany, „dobroditeľky“ ľudí i s jej „nesmrteľnými“ vodcami Gottwaldom, Zápotockým, Novotným i Husákom, ktorý napokon uznal svoju porážku tým, že sa pred smrťou obrátil k Bohu. Strácajú sa z ľudskej pamäti všemocní cirkevní tajomníci, okresní sekretári a všetci, ktorí hrdo vyhlasovali, že so Sovietskym zväzom budú žiť na večné časy. Postaral sa o to ten všemocný Vládca vesmíru, o ktorom vyhlasovali, že je mŕtvy.
Skončila sa, aj keď nie úplne a všade, satanská éra boľševickej krutovlády, a to nielen zásluhou sviečkovej manifestácie 25. marca 1989 a tzv. „zamatovej“ revolúcie 17. novembra 1989, ale najmä zásluhou obetí miliónov mučeníkov za pravdu, modlitieb sužovaných väzňov, utrápených, kruto vyšetrovaných, vraždených žalárovaných kňazov, rehoľníkov, rehoľníc, nespočetného množstva robotníkov a roľníkov, inteligencie, veriacich a trpiacich babičiek, dedkov, nevinných, jedom bezbožníctva otravovaných školských dietok, mládeže a vôbec všetkých, čo volali k nebu, ako kedysi Ábel nie o pomstu, ale o zľutovanie, a čo odolávali satanským zvodom, sľubom a hrozbám. To si musíme uvedomovať a ďakovať za tie obety, ináč by sme boli nevďační, ako tí deviati Samaritáni, ktorých Pán Ježiš uzdravil a neprišli sa mu za to poďakovať.
Zásluhami týchto obetí boli sme vytrhnutí z pazúrov tej „dobroditeľky“, ktorá narobila u nás a vo svete viac zla ako všetky doterajšie politické systémy, zriadenia, vrátane tých najhorších. Nemienim pripomínať, čo ona popáchala zločinov v oblasti náboženskej, mravnej, kultúrnej, sociálnej, hospodárskej, spoločenskej atď, atď.
O tom sa už popísalo vela a veľa toho, čo naplňuje hrôzou každého, i zo strany komunistov, keď čo len zhruba sa dočítal alebo videl vo filmoch, akým dobrodením pre svet je komunizmus.
Potrvá veky, kým sa dá do poriadku to, čo devastoval všade tam, kde zasiahli jeho otravné tykadlá. Osobne som prežil u nás päť politických systémov, čítal som o mnohých v dejinách, no s čistým svedomím môžem tvrdiť, že tento bol najhorší a najdivokejší. Potvrdzuje to dosť priezračne a jasne Encyklika, blahej pamäti pápeža Pia XI. o bezbožnom komunizme, kde ho vyhlasuje za „Malum in se“ – [Zlo vo svojej podstate].
No i napriek týmto nenahraditeľným hmotným a duchovným škodám a plánom zlovestných karlovarských bodov bezbožnej päťky Gottwald, Zápotocký, Zorin, Nejedlý, Višinskej r. 1947, že sa postarajú, aby Cirkev zanikla do r. 1975, Cirkev žije. Podľa tých plánov sa Cirkev tajne i verejne, úlisne i kruto, gniavila. No plány sa nesplnili. Strojcovia týchto plánov pohynuli záhadnou smrťou, opovrhnutí aj svojimi bývalými spolupracovníkmi.
Cirkev je tu, zveľaďuje sa, naberá dych k plneniu toho poslania, ktoré jej určil jej zakladateľ Ježiš Kristus, keď povedal jej apoštolom a ich zástupcom: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 18-20).
Na tých však, čo bezhlavo, barbarsky a kruto ničili všetkých, čo mali Boha za Otca, Cirkev za matku, splnili sa slová Žalmu 73: Ako vychádzajú navnivoč!
Náhle je po nich, hynú od hrôzy.
Ako sen prebúdzajúceho sa človeka,
tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane.
Kde sú hrdinskí štátni žalobcovia Feješ, Rašla, Maurer, Ujhelyi... atď., ktorých obžalobným heslom bolo pri vynesení rozsudku toho či onoho obžalovaného: „I keď obžalovaný sa nedopustil zločinov, z ktorých sa obviňuje, je však vysoko vzdelaný, teda sa ich mohol dopustiť. Preto navrhujem najvyšší trest.“ „Spravodlivý súd plnil také túžby prokurátorov a meral rozsudky ako Jánošík súkno (pozri súdny proces V. Trstenský a spoločnosť a iné).
Do súvislosti márneho boja proti pravde a jeho trpkého ovocia zahrňujem z mnohých tieto skutočnosti: Pálenie zo škôl a úradov povyhadzovaných krížov v Čechách, odveta: vypálenie Lidíc, Ležiakov a iných obcí… Zhodenie a zneuctenie mariánskej sochy na Staromestskom námestí, odveta: zničenie Staromestskej radnice v Prahe…
„Proroctvo“ V. Klementisa: „Hlinka zomrie v topánkach na nohách“, Klementis popravený obesením, a to na príkaz svojich spolupartajníkov, Hlinka však zomrel pokojne, po dôkladnej príprave na odchod do večnosti.
Strojcovia nočného prepadu a odvlečenia bosého po roliach do okresného mesta r.k. kňaza z Chmelnice, Štefana Putanku, odveta: jeden z nich oslepol, druhý ochrnul, tretí spáchal samovraždu obesením… Kapitán ŠTB v Považskej Bystrici, hrdiaci sa pri výsluchu p. Mičianovej a Polanskej, keď ho upozornili, aby neurážal Pána Boha, „Mojím Bohom je minister vnútra, nebojím sa ničoho, som mladý a zdravý“, o niekoľko týždňov náhle zomrel na autobusovej stanici v Považskej Bystrici, odkiaľ chcel odcestovať domov do Košece…
27 – ročný štbák Daubner spupne sa chváliaci: „Zase mám jedného brucháľa farárskeho“, náhle zomrel dva týždne pred súdom toho, „brucháľa“, ktorý nemal ani váhu primeranú jeho veku a žije i teraz, hoci má skoro 85 rokov a pomáha v pastorácii ako mladý kaplán.
Takých „perličiek“ by som mohol pospomínať celé tucty. Múdremu však stačia aj tie. K nim však predsa pripájam ruzynských katov Doubka a Kohoutka, ktorí veľmi neslávne skončili neľudskú dravosť, tých mnohých vysluhovačov „spravodlivosti“ a ich pomocníkov pri vymáhaní „priznávania sa zo spáchaných zločinov“, ktorí svojvoľne odišli pred Boží súd.
Odstrašujúcim príkladom vysluhovania „spravodlivosti“ ostanú sudcovia ako Daxner, Bedrna a im podobní, ktorí bez mihnutia obrvou oka vyhlasovali také strašné rozsudky ako jednému z najväčších milovníkov Boha a národa Dr. Tisovi, prezidentovi Slovenského štátu, Otcovi biskupovi Vojtaššákovi 24 rokov väzenia, Otcovi biskupovi Buzalkovi doživotie a Otcovi biskupovi Barnášovi 20 rokov väzenia, a tisícom kňazov, rehoľníkov, rehoľníc, laikov desaťtisíce ukrutného väzenia len preto, že hlásali pravdu, uplatňovali všestrannú spravodlivosť, bojovali za pravdu, upevňovali v srdciach ľudí lásku k Bohu a k blížnemu. Nie div preto, že smrť týchto dravých vysluhovateľov „spravodlivosti“ bola a musela byť naplnená obavou, čo ich v záhrobí čaká. Asi sotva si uvedomil slová žalmistu:
V bázni slúžte Pánovi
a s chvením sa mu klaňajte.
Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval
a vy by ste zahynuli na ceste,
lebo sa rýchlo rozhorčí (Ž 2, 11-12)
Tyran rehoľníkov, rehoľníc, Pavlík, keď rok pred smrťou vyhlásil: „Nechcem do roka vidieť žiadnu mníšku!“, lebo ani neuvidel, keďže pred uplynutím roka našli ho mŕtveho v posteli v kúpeľoch Sliač. Mníšky sú tu. Ďalej sa venujú opatrovaniu starých, chudobných, chorých, starajú sa o mládež, postihnutých. I ľudia druhu štbákov ako Daubner, Petrík, Mazur a tisíce iných, čo strpčovali život dennými i nočnými prehliadkami Cirkvi a roduverných kňazov, laikov každého stavu a veku, pocítili alebo pocítia následky svojich krutých a neľudských prehliadok, vyšetrovaných a strážených tzv. nepriateľov nášho ľudu, tak titulovali každého, kto nešiel s nimi.
Ani Hitlera a jeho pustošenia nemuseli skúsiť Česi, ako píše Konrád Kubeš v knihe Se štítem Pravdy : „Proč to Pán dopustil na naši vlast“, keby boli Česi dali pokoj mariánskemu stĺpu, krížom, štvaniu proti pápežovi, proti katolíckej Cirkvi atď. nemusela povstať národná pohroma pri tzv. „slávnom“ národnom povstaní, keby horúce hlavy v Martine neboli vyvraždili nemeckú vojenskú misiu, ktorá pokojne prechádzala cez naše územie. Táto nerozumná, málo uvážená akcia bola viac-menej podnetom Nemcom obsadzovať Slovensko a tak vyvolať v našej vlasti ozaj škodlivé povstanie.
Marxizmus začal budovať v Rusku raj chleba bez Boha. Teraz nemá ani chleba ani Boha. Má však strach, ako dostať národy bývalého Sovietskeho zväzu z bahna mravnej a sociálnej krízy, aby ako tak prežili to, čo ich ničilo a gniavi aj teraz. Bez Boha sa mu to nepodarí. „Bez Boha totiž sa spoločenský život zredukuje na zvernicu vlkov, kde sa navzájom ruvú o korisť. Nebudeme bratmi, ale všetci budeme neľútostnými sokmi. Keby všetci ľudia počúvali Božie slovo: ‚Nerobte iným to, čo sami nechcete, aby sa robilo vám‘, nikdy by sme nepoznali hrôzy krviprelievania a vojen. Na začiatku každého konfliktu je prestúpenie Božieho zákona, teda chýba tu náboženstvo. Najvyššie ľudské hodnoty ako pokoj, spravodlivosť, počestnosť i sám život sú ohnivami logickej reťaze, ktorá visí na prvom ohnive, a tým je náboženstvo, ktoré nás spája s Bohom.
Len Boh totiž je mierou dobra, pravdy, spravodlivosti a lásky a len On môže nám dať prostriedky tieto dobrá nájsť a uskutočňovať. Ak pretrhneš prvé ohnivo, všetky ostatné sa zrútia. Bez náboženstva niet morálky, bez morálky niet spravodlivosti, bez spravodlivosti niet pokoja a bez pokoja sa nedá žiť. Ľud bez mravných a náboženských ideálov sa zvrhne na jatočný dav. Jedine viera nám môže ponúknuť vyššie hodnoty, ktoré môžu uhasiť náš smäd po šťastí a súčasne nám dá smernice, ako sa správať, smernice, ktoré nám pomôžu žiť ako ľudia, ako bratia, a nie ako vlci.
Jedine viera tvorí hodnotu naozaj vyčerpávajúcu a všeobecnú, a preto môže byť platným ideálom na celý život, ideálom možným pre všetkých a vo všetkých podmienkach. Je dokázané, že ak v dajakej veľkomestskej štvrti niet kostola, ak tu nepôsobí Cirkev, tak tá štvrť sa za dakoľko desaťročí stane vykričanou“ (Giovanni Albanese).
Hej, bujnou pôdou pre kriminalitu rozličného druhu, pre najotrasnejšie zločinectvá, manželské a spoločenské rozvraty… je odpad od Boha. Sledujte, čo sa robí v bývalom Sovietskom zväze a všade tam, kde Boh nemá miesta. Zmizli vládcovia, stratili sa režimy, štáty, čo sa vynášali nad Boha, potupovali Cirkev, nerešpektovali ľudské práva.
Všetko to teda, čo len tak úchytkovite píšem, chce byť upozornením pre každého z nás, že ozaj „ťažko ti proti ostňu sa vzpierať“, čiže pracovať proti Bohu, proti Cirkvi, proti prirodzeným právam človeka.
Dobre si to pamätajme a podľa toho si upravujme život svoj a život tých, ktorým vládneme alebo chceme vládnuť, kým nie je neskoro! Prosme o dary Ducha Svätého, pomocou ktorých budeme mať odvahu a silu hlásať pravdu, uplatňovať všeobecnú spravodlivosť, bojovať za pravú a nefalšovanú slobodu a zažíhať plameň obetavej a nezištnej lásky k blížnym v srdciach všetkých ľudí dobrej vôle. Len tak zabezpečíme svojej rodnej slovenskej vlasti možnosť blahobytného rozvoja i ochrany Božej a tak záruku pokojného žitia v ďalšom tisícročí.
Msgr. Viktor Trstenský
r. k. kňaz
Na vedomie:
Najdôstojnejší Otcovia biskupi ČSFR
Vládni a politickí predstavitelia ČSFR
Hromadné oznamovacie prostriedky ČSFR
Pripravil A. Čulen