Aj dnes máme pred sebou zástupy farizejov, ktorí ináč myslia, ako káže Ježiš. Oni rafinovane prekrúcajú zmysel očividnej pravdy.
Podľa nich sa už na hroboch netreba na dušičky modliť, stačí zapáliť sviečku, tak sme to počúvali cez celý deň dušičiek.
Ani raz nepadlo v masmédiách slovo, že bol som tam preto, lebo som sa išiel pomodliť. Ale všetci len zapaľovali sviečky. A prišli tam poupravovať, oprášiť hrob. To nepomôže ani tej duši, ktorej telo odpočíva tam už rozpadnuté, nepomôže to nikomu. Ale keď ja z tej duše poviem Otče náš, a keď to aplikujem v plnej láske k tomu svojmu rodičovi, alebo k príbuznému, Bože, daj mu večné odpočinutie v Tvojej prítomnosti, vtedy to má obrovský význam.
Vtedy sa oplatí z Bratislavy cestovať do Sniny a naopak, ale len ísť zapáliť sviečku, škoda je páliť benzín. Je to síce ľudská úcta, ale veľmi slabá a povrchná. Ak tam, pri tom hrobe svojej matky, alebo otca, dieťaťa, alebo kamaráta nenecháš vrúcnu modlitbu za jeho spásu, darmo si sa naháňal.
Nepodliehajme demagógii doby, ale rešpektujme vôľu svojho Boha. Svätý Otec Benedikt XVI. nám v týchto dňoch prízvukuje: „Nekopírujte povrchnosť Západu“. Ich už prestáva baviť aj to nadmerné bohatstvo, lebo aj to sa im pomaly míňa a nechutí im to. Už sú celí otrávení zo života. Vy, ktorí máte ešte vieru, tak ju praktizujte! A do dôsledkov! A nebojte sa ju vyznávať všade tam, kde sa nachádzate. Veď je to hrdosť na Boha. A aj dnes keď v neho veríte, tak na neho buďte hrdí! Veď to je najvyššia moc, ktorá vám rozrieši problém života vtedy, keď už budete z neho, z tohto sveta odchádzať. Nikto iný do tejto problematiky prístup nemá.
Pred pár dňami som sledoval v televízii dva historické dokumenty. Videli ste ich iste niektorí aj vy. Jeden bol o Hitlerovi a druhý o Stalinovi. Oboch oslavovali davy tak v Nemecku, ako aj v Rusku. Ľudia mali zastretý zrak a opantali ich vidiny moci a blahobytu. Ani nezbadali, ako letia do záhuby a spôsobujú so svojimi vodcami záhubu mnohých národov. Stalina sa báli aj tí najbližší. A hlavne tí, lebo vodca si myslel, že mu ohrozujú postavenie, preto bol proti nim a zaradom ich likvidoval. Takáto bola modla komunizmu. Chvála Bohu, máme ju za sebou. Ale my sme ňou poznačení!
Ale pominula sa aj modla nacizmu. Títo obaja zanechali svetu zdegenerované mozgy, ktoré ešte aj dnes oslavujú smrtiacu moc, lebo si to tak natrénovali. Taký svet sme zdedili. A to je pravda, bez diskusie.
V týchto posledných dňoch som zase sledoval zástupy svätých, aj vy ste ich sledovali, ktorý oslávili Boha na tejto zemi svojím statočným a obetavým životom modlitby a služby Bohu aj blížnym. Sú ich celé milióny. Sú v nebi, pred tvárou Božou. Sú tam v tom pokoji a tej radosti, ktoré si my vôbec nevieme predstaviť. Boli na zemi dobrí preto, lebo nasledovali dobrotivosť svojho vodcu, Ježiša.
Treba si teda vybrať, kam chceme patriť my? Či nasledovať modly tejto zeme, ktoré sú niekedy a veľmi často poriadne popletené, alebo budeme nasledovať večné dobro, v ktorom nájdeme zmysel našej existencie aj vtedy, keď už táto zem nebude pre nás aktuálna.
Majme zdravý rozum, vážme si vieru, lebo dnes je to už na mnohých miestach sveta devíza, veľmi cenná, ktorú treba chrániť a v sebe zveľaďovať.
Amen.
Pripravil: Anton Čulen
Ak sa vám naše články páčia, môžete nás podporiť na čísle účtu: IBAN SK05 0200 0000 0012 6606 0056