Už rok je pandémia a neviem, či ste počuli, alebo v médiách ste našli, že by sa niekde kresťania začali húfne hrnúť do kostolov, aby prosili Boha o odpustenie za hriechy verejného života?
Pán Boh hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažený a ja vás posilním“. On nehovorí, musíte prísť! Poďte ku mne, keď hľadáte. A preto každý človek má prísť k Bohu, keď ho ťaží hriech, lebo ty Bože, nám odpúšťaš naše hriechy. Dokonalý priestor slobody. Človek, nijaký človek, nepôjde k Bohu odprosovať za svoje hriechy z donútenia. To sa nedá. Keď už ide Boha niekto odprosiť a mu povedať, Otče zhrešil som nebu, zhrešila som proti nebu i proti tebe, je to výsledok jeho slobodného rozhodnutia. Nikdy nie donúteného, či vynúteného súhlasu. V slobode.
A práve táto sloboda je podmienka, aby sa v človeku zrodila dôvera. Takže, myslím si, bratia a sestry, že z tohto miesta môžem s kľudom povedať a môžeme sa s kľudom na to pozrieť v pravde, že jedna okrídlená veta sa ukazuje, že to je nepravda. A tá okrídlená veta je, že Pán Boh každého nájde, keď sa človek nechce obrátiť. Že teba počkaj, však teba pritisne ten kríž, toto trápenie, a ty budeš k Bohu volať. Nepritisne, nebude volať.
Už rok je pandémia a neviem, či ste počuli, alebo v médiách ste našli, že by sa niekde kresťania začali húfne hrnúť do kostolov, aby prosili Boha o odpustenie za hriechy verejného života? Našli ste niečo také na Facebooku, alebo v médiách? Počuli ste dačo také? Že by kresťania v niektorom kúte sveta sa hrnuli do kostola, hej a povedali si, poďme, prosme Boha o odpustenie, lebo sme zhrešili? Pandémia nedonúti kresťanov prosiť o pomoc. Lebo na to, aby človek prosil o pomoc, musí Bohu dôverovať! A dôvera vznikne len vtedy, keď človek Boha odprosuje!
To znamená, tak, že ako nemožno donútiť kresťanov, aby v radoch stáli na spoveď a kajali sa za svoje hriechy; my všetci, nikto nás nemôže donútiť, lebo sa to nútiť nedá. Lebo to je výsledok slobodného rozhodnutia. No a takisto nikto nemôže čakať, že teraz kresťania budú húfne spínať k Bohu ruky, že by ich oslobodil od pandémie. Lebo je to vecou a iba vecou dôvery. Ničoho iného.
A už keď sme pritom, čo by bolo Bohu treba na to, aby nás, keď ho začneme prosiť, aby nám odpustil hriechy, nám a naším predkom, keď ho potom začneme prosiť, aby sa nad nami zmiloval a odňal od nás túto pandémiu? Čo Bohu treba na to, aby to urobil? Nič! Jemu stačí povedať nechcem, aby tu bola a nebude. Bohu nič netreba! A toto my voláme Božia moc. A keby predsa len niekto si myslel, že aj my musíme niečo urobiť, tak pripomínam, treba. Pros Boha o zdravie, je na prvom mieste a potom a nechaj konať lekára na druhom, nie opačne.
Lebo lekár môže robiť čo chce, keď ty neveríš, že sa uzdravíš. Ako ti pomôže lekár, keď ty tomu neveríš? Pozor! Lekár lieči, ale uzdravuje jedine Boh!
A preto bratia a sestry, skúsme si odniesť z dnešnej bohoslužby slova, keď hovoríme o zjavení Boha, tú veľkú pravdu, že Boh hovorí nám vo svojom slove. Hovorí nám cez znamenia. Ale bez mojej, tvojej, našej dôvery bratia a sestry, nefunguje nič. Lebo Boh to robí kvôli nám. Boh robí zázraky kvôli nám. Ale my keď mu neveríme, neurobí nijaký zázrak! My keď mu nedôverujeme, on, Boh nespraví v prospech nás nič. Lebo mu nedávame príležitosť. Až vtedy, keď mu dôverujeme, vtedy nechávame Boha konať.
Pretože my využívame svoju slobodu, ktorú nám Boh dal. My nie sme veci, my sme bytosti obdarené rozumom a vôľou, ktoré Boh oslovuje slovami. Človeče, rozmýšľaj, čo ti hovorím! Ako je v Písme, syn môj, nakloň svoj sluch mojím slovám, vypočuj moju náuku, hovorí Pán. Úplne v slobode. Nie z donútenia! Nie zo strachu! Nie z hromžením, nie z vyhrážkami! To nefunguje!
Celá viera je postavená na slobode človeka. Na tom, že ako človek rozmýšľa a čo chce. A buď príjme Božiu ponuku, alebo nie. Nuž tá dôvera je teda veľmi dôležitá. Popremýšľajme, či by nebolo dobré uľahčiť prácu aj lekárom, aby Boh urobil zázrak a uzdravil? Aby bolo dobré ukázať aj tomuto svetu, že sme kresťania, že my naozaj veríme v Boha. Že naše modlitby to nie sú len nejaké reči a naše obrady len nejaké rituály. Ale že my sa naozaj stretávame so živým Bohom, ktorý je tu medzi nami a ktorý kedy chce, ako chce, zasiahne. Ale od nás, od nás Boh čaká, len jednu vec. Dôveru! Dôveru! Pretože bez dôvery v Boha sa zázraky nedejú. A potom budeme iba pacienti, o ktorých sa starajú, ale nie chorí, ktorí majú nádej v uzdravenie.
Amen.
Pripravil Anton Čulen