Istý veliteľ menom Balakios kruto prenasledoval nás kresťanov z horlivosti k zlorečením ariánom.
Bol tak bezcitný, že bil panny a obnažoval a bičoval mníchov. Anton k nemu poslal a napísal mu list asi takéhoto znenia: „Vidím, ako na teba prichádza Boží hnev. Prestaň prenasledovať kresťanov, inak hnev postihne teba, lebo už je pripravený ta zasiahnuť.“
Balakios sa rozosmial, hodil list na zem a opľul ho. Tých, ktorí ho priniesli urazil a rozkázal, aby povedali Antonovi nasledujúce: „Keď sa staráš o mníchov, prídem aj na teba.“
Ale neubehlo ani päť dní a už ho postihol Boží hnev. Balakios s Nestoriom, egyptským kniežaťom sa pobral na prvý nocľah do časti mesta Alexandrie, ktorá sa volala Chairea. Obaja išli na koňoch, ktoré patrili Balakiovi. Boli to najkľudnejšie kone zo všetkých, ktoré mal.
Ale nedorazili ešte ani do mesta, keď sa kone začali podľa zvyku hrať medzi sebou a najkľudnejší z nich, na ktorom sa niesol Nestorius, zrazu začal hrýzť Balakia, strhol ho na zem a ťažko poranil. Ihneď ho síce odniesli do mesta, ale na tretí deň zomrel. Tu sa všetci zadivili, že sa tak rýchlo splnilo to, čo Anton predpovedal.